svedomie [-ie, -ia, -í] s
1. mravné vedomie, podľa ktorého posudzujeme svoje konanie: kazatel pokritcuw na gegich a wlasne swedomy zanechawa (KoB 1666); chwala nasse tato gest, swedectwy swedomi nasseho (WO 1670); nebe se wam wigasny, swedomy upokogi (MiK 18. st)
L. mrcha, nečisté, poškvrnené, zlé s. vina, hriech: bespochyby pre mrcha swedomja uskočyl (H. N. VES 1724); gest pričina toho gegich zle a posskwrniene swedomi (KT 1753); pristupiti ku swemu Panu Bohu z nečistim a smradlawim swedomim (MS 1758); čisté, dobré s. pravdivosť, spravodlivosť: nebyla my pomocznicza w nadobiwanj, ale utratnicza, dobrym swedomym mluwym (PREŠOV 1666) pravdu; mug tatjk gakožto dobreho swedomga gistjm syrotam chcel fl 50 reserwuwat (NIMNICA 1734); aby s čistým swedomjm se do tohoto stawu (manželského) oddali (WK 1779); pod (dobrým) s-ím, vedľa s-ia božiť, vyznávať ap. práv vypovedať pravdivo, ako pod prísahou: kdyz czlowiek wedle swiedomi bozy (ŽK 1473); my pak wedle swedomy a sprawedlnosti nassli sme, ze (P. ĽUPČA 1558); mnie pod swogow conscientiow aneb swedomym powedel, zie se byli maliczko mezy sebow pohadali (BOBROVNÍK 1587); proty tegto kupe pod swedomym zyadon s pokrwnosty neodpyral (TURANY 1660); necht pod dobrym swedomjm swjm swedek bez strachu wyzna (TURIEC 1724); všecko pod našim svedomim a prisahu všedci poddani hotovi sme doznati ( 1770 UHROVEC LP)
F. siahať do s-ia komu vyčítať niečo niekomu: gestly nekdo oddanj pobožnosty a čnostnemu žiwotu, hned mu druhy do swedomy saha (Le 1730); vziať na s. čo byť zodpovedný za niečo: ked ge dlžen, tagit nemože, ani na swedomie nemože wzat, abi zatagel (KLÁŠTOR p. Z. 1783); vstúpiť do (svojho) s-ia uvedomiť si chybu, pokoriť sa: nekdo tess y newedome prichádza do chiby, potom wstupic do swedomi chibu swu nelubi (GV 1755); wstup esste, prosim, do swedomi tweho a rozmisli gsi (MS 1758); stupte do swedomy wasseho, dusse krestianske, a rozgimajte (SJ 18. st); spytovať, vypytovať svoje s. kajať sa, koriť sa: my toliko spitugeme swedomy nasse (MS 1758); každý mosy pilno wypitowati swedomj swé (BlR 18. st); hryzie, trápi s. koho nemá pokoja, trápi sa: kolikratkolwecž by tebe, mne twoge, moge zle swedomy hryzlo a trapilo (BAg 1585); crucior: trápjm sa, sužugem sa, prjkro my gest, hrjze mňa swedomj (KS 1763)
2. vedomosť o niečom, vedomie: kterakym obycžegem ste wy tohoto Janka dczeru bez wedomosty geho yakozto wlastneho otcze niekteremu mladenczy z Batowycz silow oddaly a sobass tež bez swedomy otcze w opilstwi uczinily (B. ŠTIAVNICA 1612); kazatele slowa božiho magi učiti tak, žebi nepotrebowaly swedomi literneho u swich posluchacžow (TC 1631); conscio: powedomy sem, swedomj mám (KS 1763)
3. svedecká výpoveď, svedectvo: na swedomie przissel gest przed nass Cziczkan; nemagi zadnu zenu wzyti w swiedomie krom toho, kteraz by zena anebo diewka natisk miela (ŽK 1454); ( 1473); ze swedomi poradne giž zepsaneho tuto sentency nachazame (P. ĽUPČA 1582); Silvestr Stephanik pristupil pred poctiwie prawo a swedomie ucžinil (JELŠAVA 1598); toto swedomga rozwažugjce sprawedliwe sme to osudily (T. POLE 1724)
L. falošné s. nepravdivá výpoveď: nepromluwiš falešného swedomi proti swému bližnému (PW 1752); listovné s. písomné svedectvo: toto moge listowne swiedomy pro potwrzeny nasseg kupie gemu sem widal (SLIAČE 1580); vybrať, vyberať s., chodiť na s. získať, získavať svedectvo, vypočúvať: svedomy, ktere sme vybraly strany knyachny Zuzany Tomczanskeg (TOMČANY 1572 E); pan isspan wibieral swedomi na pana Kosseczkeho (TRENČÍN 1580); panu služnemu dworskemu, czo chodil na swedomy o Krasnom, d 25 (DEVIČANY 1592); pani Pukančanga swedomga dali wiberati skrzewa ten kus hory (JABLOŇOVCE 1735)
4. potvrdenie svedectva, dôkaz: on ma panu rychtarowj podle geho možnostj swedomi položitj (ŠTÍTNIK 1610); ty zeme od Psyeg nohy prynalezely k Opatowanom, yako w kapitulskem swedomy zny (P. LEHOTA 1641); pro lepssy toho gistotu y peczety nassy obeczny tomu swedomy sme pritisknut dopustily (HOLÍČ 1680); tomu na swedomj a wetssj duwernost k tomuto listu nassemu peczet mestečzka nasseho priwestj gsme dalj (LÁB 1691)
L. hodnoverné, isté, istotné, lepšie, širšie, väčšie, vieryhodné s. bezpečný, hodnoverný dôkaz: przizwaly k sebe prze lepssie swedomie dwu bozenyku (ŽK 1453); lidkupp pro wetczy swedomy sme pili (P. ĽUPČA 1540); pro lepssy gystotu a ssyrssy swedomy tychto wssech weczy pecžet nassu dali sme prydawiti (RAJEC 1551); swu pocztiwost ochrani, wssak ma k tomu giste a pocztiwe swedomy (H. MIČINÁ 1573); podle gistotneho swedomya on Jakub swoge zeme otnye obdrzal a oswogil (JELŠAVA 1603); tehda se gednym toliko hodnowernym swedomym muože dosweczity (ZVOLEN 1622); pre lepssie swedomia naliali si oldomass (ŽIAR n. H. 1661); listovné, literné s. zapísané, písomné svedectvo: toto moge listowne swiedomy pro potwrzeny a pro lepssi gistotu nasseg kupie gemu sem widal (SLIAČE 1580); puwod nass gak skrze genealogie, ano y gine swedomj literne proukazati a doswečiti prinuteny (L. TEPLÁ 1747); živé s. svedok: na to ziwe swiedomi gma, ze gest odbyl a zaplatil zvplna (ŽK 1474); neni potrebna wecz, abi ste mne psane swedecztwi widawaly, ponewadž žiwe swedomy mam y moge swedomy, že czokolwek sem uczil, to prawda bila (TC 1631); abj doswečyl butože zywym swedomym anebo gakowjmkolwek psanjm (L. MIKULÁŠ 1688); vieryhodné živé s. dôveryhodný svedok: mel gest pred namj wistawene i žywe swedomy stateczne a wyrzjhodne (RAJEC 1551); dávať, vydať, vydávať s. svedčiť, potvrdiť, potvrdzovať niečo: abichme gemu svedomy vydaly prisazne vedle nasseho prava (RUŽOMBEROK 1581 E); toto swedomy geho ode wsseho handle Zelezneg Breznice wydawagy (Ž. BREZNICA 1585); toto swedomy aneb prysaha wydala se w dome pana rychtara (PEČENICE 1652); gakuo sme swedomj proti Dore Koziarkj widalj (KRUPINA 1741); testor: swedomi dáwám, potwrdugem (KS 1763)
5. svedok: my wedle prawa nasseho pod prysahu ty dwe swedomy ptali sme se (TOPOĽČANY 1554); wzeli sme pred sebe swedomi, kery by o cžem wedel (SLIAČE 1578); prosil spoleczne wssech hendelskych towarissow za swedomy (Ž. BREZNICA 1585); na to su y swedomu prede wssemy pani prisažnimi naliali (P. ĽUPČA 1592)
L. s. postaviť, postavovať, ustaviť predviesť, predvádzať svedka: kazali sme, abi swedomi a gednacze przed prawom nassim vstawil; druhe swiedomi postawil testamentarze, totizto cztihodneho knieze (ŽK 1492); ( 1518); y to swedomy geho proti nemu swedczilo, ktere on pred pany zemany postawowal (P. ĽUPČA 1543)
6. potvrdenie, svedectvo o kúpe, oldomáš: pro pewneyssy pak gistotu a duowod tey kupe pitim swedomi a lidkupem potwrdili (P. ĽUPČA 1598)