svedok, -dka, mn. č. -dkovia m.
1. osoba vypovedajúca pred súdom v prospech al. neprospech určitej stránky: vypočúvať s-ov, výsluch s-ov, výpoveď s-a; ísť, byť niekomu za s-a svedčiť; korunný s. hlavný; krivý s. ktorý falošne svedčí; predvolať s-ov; Hoci každý vedel, že svedkov kúpili za liter vína, súd pokladal ich výpovede za hodnoverné. (Zúb.)
2. osoba prítomná pri istom úradnom úkone (napr. pri vyhotovovaní zmluvy, pri sobáši, skúške ap.), ktorý jej prítomnosťou nadobúda právoplatnosť: Mate dal si jeden deň zavolať pisára a dvoch svedkov. (Kuk.) Dohovorili si deň sobáša a dohodli sa o svedkoch. (Ondr.) Bude to musieť byť pred svedkami. (Šolt.)
● volať niekoho, niečo za s-a dovolávať sa autority niekoho, niečoho; boh mi (je) s. (s-om) zaprisahávanie sa, zaverenie sa;
3. kto bol osobne prítomný pri nejakej udalosti, priamy pozorovateľ niečoho, kto niečo videl na vlastné oči: očitý s.; Bol som svedkom urážky, ktorá sa vám stala. (Kuk.) O krátku chvíľu budeme svedkami veľkých udalostí. (Stod.) Nemými svedkami tejtoskrytej drámy boli dve osoby: jeho žena a jej muž. (Zúb.); zhovárať sa, povedať niekomu niečo bez s-ov medzi štyrmi očami, bez prítomnosti iných; pren. Tichá, letná noc je svedkom podivných veci (Ráz.) dejú sa v nej podivné veci.
4. expr. vec, predmet, ktorý je úzko spojený s určitou udalosťou v minulosti, ktorý upomína na niečo minulé, pamiatka: už je blízko zámok ten pekný, ten verný svedok stariny. (Sládk.) Svedkovia storočí, havrani vy odvážni, vravte, čo videli ste na námestí pred nami. (Mih.) Jedľa stala sa Ondrejovým rovesníkom a zivým svedkom jeho detstva. (Krno);
5. geol. osamelý vrch (kameň) čnejúci nad okolie;
svedkyňa, -ne, -kýň ž. k 1, 4;
svedecký príd. k 1: s-á výpoveď, s-á prísaha