svedka, svedkiná p. svedok
svedok [-ok, -ek] m
1. práv osoba vypovedajúca pred súdom v prospech alebo v neprospech niektorej stránky: tych swiedkuow nemohl by hned mieti (ŽK 1473); swedkow hodnowernych seznany nazustawili sme (P. ĽUPČA 1561); dal mu kolomaze za tich dzewec zlatich, gest swedek teho Pawel Garbaniec (ŠEMŠA 1580); swedkowya pak teyto kupe su zwrchugmenowany mudry a oppatrny pany (SLIAČE 1604); prawo poctywe porozumewsse gednu y druhu stranku, k tomu y swedkow prysaznych (S. ĽUPČA 1613); swedok bil u Maliczkeho na posezeny (TURIEC 1633); gestly tagj, pripusstanj bjwagj swedkowe (KoB 1666); testis: swedek, swedkyňa (KS 1763);
x. pren za swetka berem sobe Pana Boha (KT 1753) (na dosvedčenie pravdivosti)
L. falošný, hamišný, krivý, neverný s. nepravdivý, nehodnoverný svedok: mnohi falessny swedkowe pristupowalj (Le 1730); fides testium vacillat: newerny swedkowe (KS 1763); nalézáný pak bíwáme i kriwý swedkowé Boha (BN 1790); falsus testis: hamissny svedek (LD 18. st)
2. osoba prítomná pri istom úradnom úkone (pri sobáši, krste ap.): (dieťa) ktere ste wy ku krstu swatemv prniesly, kterehožto swetkowe anebo kmotrowe mate byti (BAg 1585); hledaly nas gakžto suedkov poradneho sobašeny (BABINÁ 1675 E); knezj nemagu a nemožu za swedkuw kssaftownych pri statkoch swetskych byti (WZ 1797)
3. kto je osobne prítomný pri nej. udalosti: tak Buch jest svedkom našim (M. S. JÁN 17. st LP)
L. očitý s. kto niečo vidí na vlastné oči: pak bili Marek z Lukássem očitý swedkowé (BN 1789); očitjm swedkem gsa, stale to sam u sebe rozwažowati nezamesskam (PT 1796)
4. vec, ktorá o niečom svedčí, svedectvo: abych gemu takowj swedek wjdal, že sme gemu gesscze nedodelali wrata wssecki a parkanj wssetki (ILAVA 1577); jeho mena svedek v každém versu predek (ASL 1687); že on mňa w ňenáwisť u teba priwédel, gest swedek list twúg posledný; svedkov príd privl: syn swedkou pasal tam owce po Hoskorny potok (MARTIN 1623); za swedkouho mlinarstwa pital mlinar (ZÁTURČIE 1677); do domu swedkouho prissel; diewčatko swetkowo currowat chodil (TURIEC 1736); ( 1746); svedkyňa, svedkiná, svedková, zried svedka ž: swedkowa nassla tam w dome wecžer spolu s dczerow instansowow samych dwuch; pred swedkowow to niepowedala, abi bila samodruha (V. ČEPČÍN 1659); ( 1660); y hospodar swedkoweg zo synom tam pry tom humne bol (DRAŽKOVCE 1729); prissedsse do domu swedkoweg, ale newie, pre gaku pričinu bila prissla (ZORKOVCE 1732); manzelka fatensowa budye dobrim (!) swedka (KRUPINA 1739); swedkina u Babulik Gyurka wino dawala (KRUPINA 1743); dotud sa w izbe bawylj, dokud swedkina prissla (TURIEC 1777); prjeworu z dwora swedkineg wzatu w izbe Bodo Gaboroweg poznala (VACHOTOVICE 1784)