svedok -dka mn. -ovia m.
1. kto svedčí (význ. 1): korunný s. hlavný; krivý, falošný s. vypovedajúci nepravdu; výpoveď s-ov
2. kto je prítomný pri dôležitom konaní, aby to dosvedčil, overil: s-ia pri sobáši, pri závete
3. osobne prítomný pozorovateľ istej udalosti: očitý s. zrážky; povedať niekomu niečo bez s-ov;
pren. kniž. zámok je s-om dávnej slávy pripomína ju
□ byť s-om svedčiť
● volať niekoho, niečo za s-a odvolávať sa na autoritu niekoho, niečoho;
svedkyňa -e -kýň ž.;
svedecký príd.: s-á výpoveď;
svedectvo -a -tiev s.
1. hodnoverné tvrdenie, osvedčenie o niečom; závažná správa: odoprieť s.; podľa s-a účastníkov
2. kniž. dôkaz niečoho, doklad, prejav: výsledky sú s-om ich úsilia; s. úpadku
□ (vy)dávať s. o niečom, o niekom svedčiť, prezrádzať
svedectvo -va -tiev s.
dôkaz 1. fakt potvrdzujúci istú mienku: priniesť dôkaz o niečom • argument: presvedčivý argument • dôvod: uviesť dôvody • kniž. svedectvo: svedectvo úpadku • indícia (nepriamy dôkaz) • corpus delicti (usvedčujúci dôkaz) • expr. tromf (presvedčivý dôkaz)
2. p. doklad 2
doklad 1. preukazná listina: osobné doklady • dokument: predložiť dokumenty • osvedčenie (písomný doklad s úradným potvrdením niečoho): osvedčenie o štátnom občianstve • potvrdenie: vystaviť potvrdenie o zaplatení • potvrdenka: preukázať sa potvrdenkou • preukaz (doklad obsahujúci dôležité údaje): vodičský preukaz • preukážka (doklad, ktorý o niečom svedčí, na niečo oprávňuje): preukážka na zľavu cestovného • legitimácia (doklad, ktorým sa preukazuje totožnosť, členstvo a pod.): občianska legitimácia • vysvedčenie (doklad potvrdzujúci istú skutočnosť): lekárske vysvedčenie • certifikát: zdravotný certifikát • zastaráv. písmo: mať písma v poriadku • hovor. papier: osobné papiere • kniž. zastar. svedectvo • zastar. kvitancia • hovor. pejor. bumážka
2. čo ukazuje pravdivosť istej skutočnosti • dôkaz: ten čin je dokladom, dôkazom jeho vernosti, oddanosti • potvrdenie • prejav: prejav lásky • dokument: dokument priateľstva • ilustrácia: uviesť ako ilustráciu • kniž. svedectvo: svedectvo pracovitosti
svedčiť2 1. vypovedať pred súdom ako svedok • vypovedať • byť svedkom: svedčil, vypovedal v prospech obžalovaného; je svedkom na súdnom konaní • vydať svedectvo (o niekom)
2. stávať sa dôkazom niečoho, poskytovať dôkaz o niečom pravdepodobnom • nasviedčať • nasvedčovať: všetko svedčilo o tom, nasviedčalo tomu, že situácia sa zlepší • dosviedčať • dosvedčovať • dokazovať (byť dôkazom): to dokazuje jeho nevinu • naznačovať (stávať sa nepriamym dôkazom): zariadenie domu naznačovalo, aký bol majiteľkin vkus • prezrádzať (dávať najavo): výraz tváre prezrádzal spokojnosť, svedčil o spokojnosti • ukazovať: jeho správanie ukazuje na dobrú vôľu zmieriť sa • hovoriť: výsledky hovoria za nás
3. p. súhlasiť 1 4. p. tvrdiť
svedectvo p. dôkaz 1, doklad 1, 2, znak 2, vysvedčenie 1
vypovedať2 hovoriť pred súdom ako svedok • svedčiť • byť svedkom: vypovedal, svedčil ako korunný svedok; vypovedal, bol svedkom na viacerých procesoch • vydávať svedectvo (o niekom)
vysvedčenie 1. písomné potvrdenie, obyč. úradné o nejakej skutočnosti: školské vysvedčenie, lekárske vysvedčenie • potvrdenie: vydať potvrdenie • certifikát • zastar. svedectvo: maturitné svedectvo (Alexy) • atest • atestát
2. p. doklad 1
znak 1. výrazná charakteristická vlastnosť: hlavné znaky krízy, sprievodné znaky revolúcie • črta: povahové črty • stránka: podstatná stránka javu • charakter: charakter vedeckosti • ráz: romantický ráz opery • povaha: povaha choroby • expr. punc: dielo má esejistický punc • kniž. atribút: atribúty národa • zastaráv. známka: ich rodinnou známkou sú svetlé vlasy • kniž. rys: podstatné rysy spoločnosti
2. viditeľné vyjadrenie, prejavenie niečoho: na znak protestu odišiel • príznak: objavili sa príznaky starnutia • prejav: prejav lásky • výraz: výraz vďaky • svedectvo: horúčka je svedectvom choroby • náznak: náznaky zmeny • znamenie: automobilizmus je znamením doby • známka: ukázali sa známky nesúhlasu • syndróm: syndróm hluchoty • expr. biľag (negatívny znak): biľag zradcu • kniž. symptóm: symptómy strachu • kniž. stigma: stigma menejcennosti
3. predmet vyjadrujúci príslušnosť k niečomu: štátny znak • symbol (výsostný znak): symbol mesta Žiliny • erb • címer (znak vyjadrujúci príslušnosť k istému rodu): kniežací erb, šľachtický címer • štít: zemiansky štít • emblém • odznak (symbol príslušnosti k istému celku): olympijský emblém, nosiť na čiapke odznak • totem (znak uctievaný v primitívnych náboženstvách)
4. ustálená forma, ktorou sa podáva istá informácia: čakať na znak • signál: svetelný signál • návesť (optické al. zvukové znamenie) • znamenie: výstražné znamenie • pokyn (kývnutie ako znak): pokyn rukou
5. názorné vyjadrenie niečoho: znak násobenia • značka: turistické značky • označenie: označenie ulíc • znamienko: znamienko rovnosti • znamenie: znamenie kríža
svedectvo, -a, -tiev str.
1. hodnoverná výpoveď, tvrdenie, osvedčenie o určitých skutočnostiach: Svedectvo priamych účastníkov je vítané. (A. Mat.) Bol „najdivší pansláv“ podľa svedectva kotlínskej politickej polície. (Vaj.) Zrejme neverí nijakým svedectvám. (Jégé);
práv. výpoveď svedka pred súdom, svedecká výpoveď: krivé, falošné s., odoprieť s.;
2. kniž. dôkaz, doklad o niečom, prejav niečoho: byť živým, neklamným, presvedčivým, bezpečným. dôležitým s-om niečoho, o niečom; otrasné s. veľmi pravdivý, presvedčivý dôkaz; Budúci historik v časopise nájde more svedectiev, z ktorých sa mu bude hlava krútiť. (Mráz)
● dávať, vydávať, podávať, vydať s. o niečom, o niekom svedčiť, dosvedčovať, dokazovať, dokázať, prezrádzať, prezradiť, potvrdzovať, potvrdiť niečo: Úradný kabát dával svedectvo, že už nechodí do školy. (Záb.)
3. potvrdenie (obyč. písomné a úradné), úradný doklad: lekárske s. o zdravotnom stave niekoho; vystaviť s. vypísať; zastar. s. chudoby doklad o nemajetnosti, pren. Keď by aj bola žiarlivou, to by si sama sebe vystavila svedectvo chudoby (Vans.) doklad o svojej malodušnosti, nerozumnosti. Kto ste? Vykážte sa svedectvami! (Pal.) preukazmi.
4. trochu zastar. vysvedčenie: Potom dostanete svedectvá a začínajú sa prázdniny. (Fr. Kráľ); maturitné svedectvo (Al.)
svedectvo [-o, -í] s 1. hodnoverná výpoveď, tvrdenie: swati Pawel brani se ne literow na papiri psanow, ale žiwim swedecztwim (TC 1631); potwrzugeme skrze mocz a swedectwy lystu tohoto (B. ĎARMOTY 1730); ani wlada lidska, ani slobodna wula čloweka od hrichuw osloboditi nemuže podle swedectwy Krystoweho (MS 1758); attestatio: swedectwi, priswedčeni (KS 1763) 2. práv svedecká výpoveď: pak zlomi geho swiedecztwi (ŽK 1473); žadam wedle mogych chudych poddanych antolskych na swedecztwy chotara gegich (BZOVÍK 1608); kdo Boha w daremnych wecach na swedectwi wola, k Bohu w srdcy pobožnosti ňema žadneg zhola (GV 1755); na swedecztwy sme powolaly predne Brezowanuw (BREZOVÁ p. B. 1768) L. falošné, krivé s. nepravdivá výpoveď: gak se zwi geho swedectwi falessne pry sude (GV 1755); nepromluwiss proti bližnjmu twému falessného swedectwj (KW 1775); nebuďeš mlúwiťi proťi bližnímu twému kriwého swedectwa (BN 1790) 3. potvrdenie niečoho, dôkaz: zdaliž by jeho svedectvi v tej vypovedi dobre poznamenane bylo (MB 1759); milosť, kterú všem svím poddaním činil bašša k svedectvý potešení svého (BR 1785) L. listovné s. písomné potvrdenie: Prjbyss produkowal yak quietancie, tak ljstowne swedectwj; wydeli sme geho listowne hodnowerne swedectwy (P. ĽUPČA 1643); ( 1654); pevnejšie, lepšie s. adm bezpečný, hodnoverný dôkaz: swe peczeczy przyczyskame pro lepse swedeczthwo (KROSNO 1491); dla pewneysseho swedectwa swoyu ruku podpysaly y peczety prytlaczyly (S. HRHOV 1595); pro lepssy pak swedecztwy a gistotu do mestskeg knihy sme zapsati rozkazaly (ŽIAR n. H. 1715); archa s-a bibl posvätná skriňa na uschovanie Desatora Božích prikázaní: archu swedéctwá obloženú ze wsséckych strán zlatem; dwúch cherubjnúw, ktery budu nad archu swedectwá (KB 1756); ( 1757); stánok s-a bibl svätostánok na archu s Desatorom: ty ale a synowe twogi služiti budete w stanku swedectwy (SQ 1781); dávať, vydávať s. práv svedčiť, potvrdzovať niečo: ty wsseczky penyze zie gest koneczne wsseczki wyplatyl, to mu swedecztwi wydawam (TRNAVA 1571); swedectwi o nem takowe dawame, že on poctiwe se drzal a zachowal (H. ŽDAŇA 1602); sem dozadany, abich widal swedectwi strany zamordowani nebosstika (PREŠOV 1626); puste domi a kastili svedectvj vidavagu, ze velke familie tu hrobi magu (KC 1791) 4. úradný doklad, potvrdenie o niečom: neyakowj lančok na vrek za gistu summu penez byl kupyl, yak toho y swedectwym dogistil (S. ĽUPČA 1603); tento kupeny dom na Kosak Pala ma byty obraceny, gestly swedectwy swobody swe na rathhause ukazaty bude mocy (BARDEJOV 1646); testamentum: testament, po smrti zanechaného statku porádek a toho swedectwi (KS 1763); swedectwy gest takowe pyssmo, w kterem pro dobre gineho netčo potwrzugeme (WZ 1797) L. statočného vyučenia s. výučný list: co kdiž wikona, gest powinen majster geho statecsneho wiucsenya swedecztwy aneb liszt od czechu gemu oslobodity (TOPOĽČANY 18. st) 5. kto svedčí o niečom, svedok: ten cžlowek nadrsspanskj w prytomnosti tehož nassjho swedecztwj uwedl zwrchugmenowanych do panowanj tehož domu a dworu zemanskeho; gmenowany Yan Hallacži pred kralowskjm czlowekem a prede mnu, swedectwjm kapitulskjm, pod swu wjru sljbil (BRATISLAVA 1559); Martin dostatečné postawyl swiedectwy, ne gedno, any dwoge, ale mnohé, kterežto pod prisahu powiedielo (HLOHOVEC 1592)