svätuškár -a m. pejor. prepiato al. pokrytecky nábožný al. mravný človek, pobožnostkár: pokrytecký s.;
svätuškárka -y -rok ž.;
svätuškársky príd. i prísl.: s. výzor; s. sa tváriť;
svätuškárstvo -a s.
svätuškársky -ka -ke príd.
nábožný 1. vyznávajúci vieru v Boha, riadiaci sa zásadami viery, náboženstva (op. bezbožný) • pobožný • zbožný: rodičia boli veľmi nábožní, zbožní, pobožní • bohabojný (riadiaci sa zásadami kresťanskej morálky): viedol nábožný, bohabojný život • veriaci (majúci vieru v Boha; patriaci k cirkvi): nábožný, veriaci ľud si svojpomocne postavil kostol • kniž. religiózny: religiózny človek • hovor. boží • pejor.: svätuškársky • pobožnostkársky • pobožnôstkarský (prepiato al. pokrytecky nábožný)
2. p. posvätný 2
pokrytecký (o človeku) ktorý koná neúprimne, ktorý sa pretvaruje; svedčiaci o pokrytectve • falošný • neúprimný: pokryteckí, falošní, neúprimní ľudia; pokrytecká, falošná morálka; pokrytecké, neúprimné vychvaľovanie • pretváračský • pretváravý • pretváraný • pretvárny (Šoltésová, Figuli, Jégé) • dvojaký • dvojtvárny • kniž. jánusovský (ktorý má dve tváre): dvojaké, dvojtvárne správanie; jánusovský charakter • pejor.: farizejský • judášsky: farizejská láska • pejor.: svätuškársky • pobožnostkársky • pobožnôstkarský (pokrytecky nábožný al. mravný): svätuškárske vystupovanie; pobožnostkárska, pobožnôstkarská pokora • expr. potmehúdsky
svätuškársky p. nábožný 1; pokrytecký
svätuškár, -a m. človek, ktorý sa robí nábožným a dobročinným, pokrytecky nábožný človek: Otváraš dvere pred pretvárkou zlou, až pohoršuješ duše všetkých svätuškárov. (Hlb.) Divný svätuškár, ktorého zatracovala oficiálna cirkev! (Piš.) Mal v triede svojich miláčkov, a boli to vždy pätolízači, štrébri a svätuškári. (Vám.);
svätuškárka, -y, -rok ž.;
svätuškársky príd. i prísl.: s-a duša (Urbk.); s. strojená tvár (Ráz.); Brtoš prekrúcal svätuškársky oči. (Jégé);
svätuškárstvo, -a str. predstieraná zbožnosť