svätý
I. príd.
1. náb. o kt. cirkev slávnostne vyhlásila, že hrdinsky praktizoval cnosti, a dala ho veriacim za vzor (a orodovníka), skr. sv.: s. Cyril a Metod, s. Svorad
2. súvisiaci s náb. predstavami a úkonmi: s-á omša; s-é obrázky s náb. námetmi; S-é písmo, Písmo s-é Biblia; S-á zem Palestína; S-á stolica a) najvyššia správa kat. cirkvi na čele s pápežom b) Vatikánsky mestský štát; S. Otec pápež
3. expr. vynikajúci cnosťami, mravnosťou, bezúhonnosťou: žiť s-ým životom; (ten veru) nie je s.
4. expr. nedotknuteľný, posvätný, drahý: rodina mu je s-á
5. kniž. vznešený (význ. 1), slávnostný, veľký: s-á chvíľa
6. expr. vzbudzujúci vážnosť svojou silou; oprávnený, spravodlivý: s. hnev, s-é nadšenie; s. boj za spravodlivosť
7. expr. úplný (význ. 2), dokonalý, absolútny: s-é ticho; s-á pravda i fraz. áno (zdôraznený súhlas)
● expr. robiť sa, tváriť sa s-ým predstierať nevinnosť; mať s niekým, niečím s. pokoj a) nemať nič spoločné b) skoncovať; mať s niekým s-ú trpezlivosť byť veľmi trpezlivý; nič mu nie je s-é všetko znevažuje; iron. s-á nevinnosť! a) tvári sa ako nevinný b) je naivný;
sväto, sväte prísl. k 3, 5 – 7: s. sa tváriť, s. veriť;
svätosť -i ž.
II. svätý m. svätec: sochy s-ých; cirk. Sviatok všetkých s-ých, Všetkých s-ých 1. novembra
● expr.: stáť ako s. za dedinou bezradne; ani s. mu nepomôže nik; → videl všetkých s-ých; trocha hrub. ani s-ému! nie (silný zápor); → traja z(a)mrznutí s-í; komu Pán Boh, tomu všetci s-í;
svätá ž. svätica
sväto, sväte prísl.
sväte, zried. i sväto prísl. trochu zastar.
1. expr. celkom, naprosto iste, celkom určite, úplne: Spoliehali sme sa sväte na jeho statočnosť. (Šolt.) Čakajú sväte, že ide udrieť na Nika. (Kuk.) Myslel sväte, že má vec istú. (Ráz.); sväto pravdivé slová. (Vaj.);
2. zbožne, nábožne: Keby len tak sväte nevraveli mama! — myslia bratia, netrpezlivo čakajúc skončenie veci. (Tim.)
sväto p. sväte
sväto p. svätý