svätec -tca m.
1. cirk. kto bol vyhlásený za svätého, svätý: obrazy s-ov
2. expr. kto vyniká spravodlivosťou, mravnosťou, je martýr ap.: bol to dobrý človek, s.;
svätica -e -tíc ž.
svätec -tca pl. N -tci m.
svätec človek vyhlásený cirkvou za svätého • svätý: úcta k svätcom; obrazy svätých
svätec, -tca m.
1. cirk. muž, ktorý bol vyhlásený za svätého, ktorý bol kanonizovaný; svätý: socha s-a;
2. expr. bohabojný, zbožný, počestne žijúci človek (v náboženskom chápaní): Jochanan ... spravodlivý muž je, zrovna svätec. (Hviezd.); pren. To boli mŕtvi z presvedčenia, svätci svojej pravdy (Kuk.) mučeníci-
svätec m kto vyniká mravnosťou, svätý človek: messtane gsau lide, swetcy a take diablowe (SK 1697); oszli dva szebe privésztz dál, plásti na nyich svetzi kladlyi, tak Jésusa viszadzilyi (HPS 1752)