suverénny príd.
1. zvrchovaný (význ. 1), nezávislý: s. štát; s. vládca
2. dokonalý (význ. 1, 2), úplný, absolútny: s. víťaz pretekov, s. odborník
3. obyč. pejor. povýšenecký, povznesený: s-e správanie, s. tón reči;
suverénne prísl.;
suverénnosť -i ž.
suverénnosť -ti ž.
suverénny príd. ‹f›
1. vyznačujúci sa (štátnou) zvrchovanosťou, suverenitou, zvrchovaný: s. štát
2. dokonalý, absolútny: s. znalec, s-a znalosť; s-a istota; s. víťaz súťaže
3. obyč. pejor. sebavedomý až povýšený, povznesený, nevšímavý: s-e správanie; s. tón;
suverénne prísl.: s. vládnuť; – s. niečo poznať, ovládať; s. zvíťaziť; – s. sa správať;
suverénnosť -ti ž. suverenita
povýšenectvo povýšené správanie • povýšenosť • namyslenosť • povznesenosť: panské povýšenectvo, panská povýšenosť, namyslenosť • pýcha • márnomyseľnosť • samoľúbosť: urazená márnomyseľnosť, samoľúbosť • pejor.: nadutosť • nafúkanosť • velikášstvo • obyč. pejor.: suverenita • suverénnosť • hovor. pejor. panština • arogancia • kniž. spupnosť • expr. bohorovnosť
samostatnosť možnosť, schopnosť sám o sebe rozhodovať, sám konať • svojprávnosť: samostatnosť, svojprávnosť občanov • nezávislosť: nezávislosť politiky, krajiny • sloboda: sloboda vierovyznania • suverenita • suverénnosť • zvrchovanosť (najvyššia moc): suverenita, zvrchovanosť štátu • autonómia • autonómnosť • samospráva • samosprávnosť • svojbytnosť • samobytie • samobytnosť (riadenie sa, spravovanie sa vlastnými zákonmi): autonómia, samosprávnosť, svojbytnosť spoločenstva • autokefália
sloboda 1. možnosť voľne, bez cudzieho nátlaku sa prejavovať, rozhodovať, konať: sloboda prejavu, vyznania • voľnosť: osobná voľnosť
2. stav bez závislosti • nezávislosť • samostatnosť • zvrchovanosť: štátna, politická sloboda, nezávislosť, zvrchovanosť; bojovať za slobodu, nezávislosť, zvrchovanosť • suverenita • suverénnosť: suverenita, suverénnosť štátu
suverénnosť 1. p. samostatnosť, sloboda 2 2. p. povýšenectvo
1. majúci najvyššiu, zvrchovanú moc, nezávislý, neobmedzený, nikomu, ničomu nepodliehajúci, zvrchovaný: s. štát. národ; s-a vláda, s. vládca, s. ľud; s-a moc; s-e právo; Byť suverénnym pánom svojich činov i svojho času. (Smrek) My máme mužskú tvrdosť svoju a skrze ňu chceme byť suverénni. (Smrek)
2. dokonalý, absolútny: s-a istota (Karv.); s-a hodnota lekárskej vedy (Stod.); s-e ovládanie techniky; To všetko rozdával svojim poslucháčom so suverénnym ovládaním kultivovanej slovenčiny. (Mráz); s-e víťazstvo;
3. zried. povýšenecký, ľahostajný: Sluha v svojej suverénnej moci nepočul nič. (Kuk.) Má právo byť naprosto suverénny, nevyspytateľný a hoci aj náladový. (Hruš.);
suverénne prísl.
1. zvrchovane, neobmedzene, nezávisle: rozhodovať s. o niečom. s. disponovať niečím, niekým;
2. dokonale, absolútne: ovládať niečo s.; s. zvíťaziť nad niekým, nad niečím; Tablic suverénne vládol formou. (Krčm.);
suverénnosť, -ti ž.
1. zvrchovanosť, nezávislosť;
2. absolútna istota, dokonalosť