suverénny príd.
1. zvrchovaný (význ. 1), nezávislý: s. štát; s. vládca
2. dokonalý (význ. 1, 2), úplný, absolútny: s. víťaz pretekov, s. odborník
3. obyč. pejor. povýšenecký, povznesený: s-e správanie, s. tón reči;
suverénne prísl.;
suverénnosť -i ž.
suverénne 2. st. -nejšie prísl.
suverénny príd. ‹f›
1. vyznačujúci sa (štátnou) zvrchovanosťou, suverenitou, zvrchovaný: s. štát
2. dokonalý, absolútny: s. znalec, s-a znalosť; s-a istota; s. víťaz súťaže
3. obyč. pejor. sebavedomý až povýšený, povznesený, nevšímavý: s-e správanie; s. tón;
suverénne prísl.: s. vládnuť; – s. niečo poznať, ovládať; s. zvíťaziť; – s. sa správať;
suverénnosť -ti ž. suverenita
samostatne 1. vlastnými silami, podľa vlastnej vôle, bez cudzej pomoci al. bez cudzieho ovplyvňovania • slobodne: samostatne, slobodne sa rozhodol študovať • sám: sám si vybral svoje povolanie • nezávisle • autonómne: chce nezávisle, autonómne podnikať • zvrchovane • suverénne: národ začal zvrchovane, suverénne vládnuť vo svojej krajine • svojprávne: správa sa svojprávne • kniž.: samobytne • svojbytne: chcú žiť samobytne, svojbytne • fraz.: na vlastnú ruku • na vlastnú päsť: robiť niečo na vlastnú ruku, na vlastnú päsť
2. odlúčene od niekoho al. niečoho iného, nie spolu s niekým al. niečím iným • osobitne • oddelene • osve: samostatne, osobitne umiestnená trieda; deti bývajú oddelene, osve • jednotlivo • hovor. extra: súčiastky sú zabalené jednotlivo, extra • separátne • sólovo • hovor. sólo: separátne, sólovo sa zapojiť do činnosti
suverénne 1. p. samostatne 1, porov. aj nezávislý 2. porov. dokonalý
1. majúci najvyššiu, zvrchovanú moc, nezávislý, neobmedzený, nikomu, ničomu nepodliehajúci, zvrchovaný: s. štát. národ; s-a vláda, s. vládca, s. ľud; s-a moc; s-e právo; Byť suverénnym pánom svojich činov i svojho času. (Smrek) My máme mužskú tvrdosť svoju a skrze ňu chceme byť suverénni. (Smrek)
2. dokonalý, absolútny: s-a istota (Karv.); s-a hodnota lekárskej vedy (Stod.); s-e ovládanie techniky; To všetko rozdával svojim poslucháčom so suverénnym ovládaním kultivovanej slovenčiny. (Mráz); s-e víťazstvo;
3. zried. povýšenecký, ľahostajný: Sluha v svojej suverénnej moci nepočul nič. (Kuk.) Má právo byť naprosto suverénny, nevyspytateľný a hoci aj náladový. (Hruš.);
suverénne prísl.
1. zvrchovane, neobmedzene, nezávisle: rozhodovať s. o niečom. s. disponovať niečím, niekým;
2. dokonale, absolútne: ovládať niečo s.; s. zvíťaziť nad niekým, nad niečím; Tablic suverénne vládol formou. (Krčm.);
suverénnosť, -ti ž.
1. zvrchovanosť, nezávislosť;
2. absolútna istota, dokonalosť