surový príd.
1. určený na ďalšie spracovanie, existujúci v nespracovanom stave, nespracovaný: s. materiál, s. cukor, s-á koža, s-é vlákno, s. olej, s-á nafta, s. benzín, s-á ruda, s-é železo, s-á oceľ, s-á liatina, s. hodváb, s. lieh, s-á vlna; s-é tehly nevypálené; s-á guma; pren. kniž. s-á forma (obyč. umeleckého diela) bez štýlovej vycibrenosti; s-é hlasy (spevákov) nevycvičené, neškolené;
2. nevarený, nepečený, varením al. pečením neupravovaný, existujúci v prírodnom stave: s-á strava, potrava, s-é plody, s-é ovocie, s-é vajce; s-á šunka, s. zemiak, s-é mlieko, s-é mäso, s-á kapusta; jesť, požívať niečo v s-om stave; tech. s-á voda neupravená na pitnú al. úžitkovú;
3. (obyč. o dreve) mokrý, nevyschnutý, nevysušený, svieži, čerstvý (op. suchý): s-é drevo, s-é dosky; s-á prsť (Švant.); Na nešťastie boli liesky surové. (Vans.) Pri bútľavom topoli stoja surové drúčiky osiky. (Gab.) So suchým i surové [drevo] zhorí. (Kuk.)
4. expr. bezcitný, bezohľadný, hrubý, brutálny, neľútostný: s. človek; Často ma suroví námorníci zbili do krvi. (Fr. Kráľ); s-é zaobchádzanie, počínanie, s-á sila; s-á vojna, s. úder; s-é násilenstvo (Hurb.); s-é pustošenie; Chce podať. zmýšľanie ľudí surového veku. (Vlč.) Zvážila surovou mysľou všetky výhody, ktoré jej poskytovalo manželstvo s bohatým a hlúpym mužom. (Chorv.); pren expr.: s-é srdce, s-á cudzota; s. výraz tváre (Hor.); s-é päste, s-á ruka tvrdý, nemilosrdný človek; pren. bás. Surovou váhou kapitálu gram ľudskej slzy nepohne. (Rúf.)
5. neslušný, hrubý, grobiansky, nemiestny; neokrôchaný: s. žart, vtip, s-á nadávka, s-á reč, s. smiech, s-é slová; s. hlas, s-é preklínanie; Mohla by si odložiť ten surový tón. (Tim.) Ošklivil sa mu ten surový dedinský a malomestský život, kde ľudia ničím iným zabaviť sa neznajú ako pijatikami, plesom, zlorečením, klebetami, bitkami. (Záb.)
6. drsný, veľmi studený a vlhký, sychravý, s ťažkými, zlými prírodnými podmienkami; nepríjemný: s-á príroda, s. vietor, s. chlad, s-á zima; Aký je to život na surových horách! (Krčm.); pren. bás. Chlad na mňa zavanie ako severu dych mrazný, surový. (Hviezd.); pren. s-á skutočnosť, s-á pravda bez príkras, taká, aká je;
za surova: jesť niečo za s.;
na surovo: Zemiaky na surovo požíval. (Hruš.);
surovo, star. i surove prísl. k 4-6: s. ublížiť niekomu, s. zaobchádzať s niekým; Dotackal sa k richtárovi a zdrapil ho surovo za kabát. (Zgur.); hľadieť s. na niekoho al. na niečo, zahrešiť, zakliať s., okríknuť niekoho s., nadať niekomu s., správať sa s., osopiť sa s. na niekoho; Surovo, spurno ju odbavil. (Kuk.) Tak hlúpo a surove sa zachovala. (Záb.);
surovosť, -ti ž.
1. bezohľadnosť, krutosť, bezcitnosť: Mňa panská surovosť šliape tvrdou pätou. (Sládk.) Ľud sa začal otriasať proti násiliu a surovosti. (Ondr.) Samé neprávosti, surovosti, utiskovanie, šliapanie zákonov. (Lask.)
2. hrubosť, grobianstvo: Keď sa ho niečo spýtali, odpovedal so surovosťou. (Jégé)