Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj priezviská

surový príd.

1. jestvujúci v prír. stave, ešte nespracovaný, neupravovaný: s-á koža, nafta, s. hodváb; s-é mäso; s-á strava neupravovaná varením, pečením ap.

2. (obyč. o dreve) nevysušený, čerstvý: s-é drevo, dosky

3. ukrutný, krutý, neľútostný, tvrdý, brutálny: s. bitkár, s-é zaobchádzanie

4. hrubo neslušný, grobiansky: s-é žarty, nadávky

5. sychravý, drsný: s-á zima, s. vietor;

za surova, na surovo príslov. výrazy: jesť zeleninu za s., upraviť zeleninu na s.;

surovo prísl. k 3 – 5 i vetná prísl. k 5: s. sa biť; s. žartovať; vonku je s.;

surovosť -i ž.

1. iba jedn. k surový

2. surový čin: dopúšťať sa s-í

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
surový; surovo prísl.; surovosť ‑i ‑í ž.

surový -vá -vé 2. st. -vejší príd.

-ový/222864±14 1.16: adjektíva m. živ. N sg. 1. st. 25250±5 nový/6767 futbalový/1100 hotový/933 športový/830 hokejový/724 filmový/664 svetový/498 tlačový/370 surový/338 marketingový/305 vojnový/287 bronzový/244 spolkový/240 (1110/11950)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

bezcitný nemajúci cit; svedčiaci o tom (op. citlivý) • krutýnemilosrdný: bezcitní, krutí ľudia; bezcitné, kruté, nemilosrdné zaobchádzanie s človekomukrutnýsurový: je voči matke ukrutný, surovýkniž.: necitnýkamenný: necitné, kamenné srdcenecitlivý (op. citlivý) • neciteľný: necitlivý človek, neciteľné konanietvrdý (op. mäkký) • drsnýhrubý: tvrdý, drsný, hrubý vojakcynický (ľahostajne, opovrhujúco bezcitný): venoval svoj cynický pohľad odsúdenýmchladnokrvný: chladnokrvný vrahbrutálnypren. expr. sadistický: brutálny, sadistický postupneľudskýnehumánny (odporujúci ľudskosti; op. humánny): neľudský, nehumánny prístup k väzňombezohľadnýnešetrnýnevyberaný (neberúci na nič ohľad): bezohľadný, nešetrný, nevyberaný spôsobneľútostný (nemajúci ľútosti): neľútostný despotatyranskýkatanskýpren. expr.: gestapáckyhyenízastar. hyenský


bezohľadný ktorý v svojom konaní al. pri presadzovaní svojich záujmov neberie ohľad na nikoho a na nič • krutýtvrdýsurovýpren. expr. vlčí: bezohľadný, krutý, tvrdý, surový, vlčí zákon džungle; bezohľadné, kruté, tvrdé presadzovanie vlastnej vôlenevyberanýnešetrný: nevyberaný, nešetrný spôsob (op. šetrný, ohľaduplný) • dravý (o človeku, ktorý sa bezohľadne derie dopredu): dravý karieristaegoistickýsebecký (hľadiaci iba na seba): egoistické, sebecké správanievandalský (svedčiaci o vandalizme): vandalský prístup k prírode

p. aj bezcitný


čerstvý 1. ktorý nedávno vznikol, ktorý bol vyrobený, získaný a pod. pred krátkym časom • svieži: čerstvá, svieža zelenina; čerstvé, svieže silypramenitýpramenistý (o vode vytekajúcej priamo z prameňa) • šťavnatý: čerstvá, šťavnatá zeleň, trávanový (op. starý): priniesť najnovšie správy; vrstva nového snehumäkký (o chlebe; op. tvrdý) • surový (o dreve; op. vysušený, suchý): surové doskyhovor. expr. novopečený: novopečený doktor, vodičpoet. čŕstvy (J. Kráľ)hovor. zastar.: frišnýfrišký: frišná pečienka, frišký púčikkraj. mladý: mladý chliebexpr.: čerstvučkýčerstvulinkýčerstvunkýčerstvušký

2. p. svieži 1, 2 3. p. rýchly


drsný 1. ktorý na povrchu nie je rovný, hladký, ktorý má jemne narušený povrch (op. hladký) • nerovný (op. rovný): drsná, nerovná plochahrboľatý (pokrytý drobnými hrboľmi) • hrubý (op. jemný) • drsnatý: drsný, hrboľatý papier; hrubá, drsnatá pokožkarapavý (i pren. majúci na povrchu drobné jamky) • expr. poďobaný: rapavé ovocie; rapavá, poďobaná pleť po kiahňachdrapľavýškrabľavýškrabavýškriabavýpichľavýpichavý (nepríjemný na dotyk): drapľavý, škrabľavý materiál; škr(i)abavá bielizeň; pichľavá, pichavá vlnazrnitý: zrnitý povrchrapkavýexpr. rapľavý (Karvaš)hrčkovitýhrčkavýnár. expr. škrapatý (Švantner)pridrsný (príliš drsný)

2. ktorému chýba jemnocit, jemnosť, ohľaduplnosť (o človeku a jeho prejavoch); svedčiaci o nedostatku jemnosti, ohľaduplnosti a pod. (op. jemný) • hrubý: drsná, hrubá ženanecitlivýnevyberanýnešetrný: necitlivé, nevyberané spôsoby; nešetrné zaobchádzanie s pacientomtvrdýbezcitný: tvrdá, bezcitná tvárcynickýdrastickýsurový (svedčiaci o bezcitnosti): cynické, drastické, kruté, surové výchovné metódyneuhladený (spoločensky) • expr.: neokresanýneotesanýneokrôchaný (v správaní) • gadžovskýchrapúnsky: neuhladené správanie; neokresaný, neotesaný, neokrôchaný horalexpr. grobianskysubšt. hulvátsky • expr. krčmovýhovor. šťavnatý: krčmové vtipyordinárnyvulgárny: ordinárne, vulgárne reči

3. (o hlase) ktorý nie je jasný, jemný, príjemný • chrapľavýchripľavýdrapľavý: drsný, chrapľavý, chripľavý hlas, smiechchraptivýzachrípnutýzádrhľavýzádrhlivýzadŕhavýexpr. škrabľavýpren. pejor. krákavýpren. expr. plechový: spevák s plechovým hlasomchrčivýzried. chrčavýhrubýchrochtavý

4. ťažko znesiteľný • nevľúdnyneprívetivý: drsný, nevľúdny, neprívetivý krajkniž. nehostinný: nehostinné horysurový: surová zimachladnýstudený: chladné, studené podnebienepríjemný


hrubý 1. ktorý má pomerne veľkú hrúbku (op. tenký): hrubá látkamasívny (hrubý a pevný): hrubé, masívne múry, dveretučnýhovor. silný: tučné písmená; tučné, silné nohy, rukyexpr.: hrubánskyhrubiznýhrubočizný (veľmi hrubý) • prihrubý (príliš hrubý)

2. vyznačujúci sa drsnosťou, bezohľadnosťou, nedostatkom citu, taktu, slušnosti a pod. (o človeku a jeho prejavoch; op. jemný) • drsný: hrubý, drsný mužsurovýbezohľadnýhovor. komisný: surové, bezohľadné, komisné spôsobybezcitnýnešetrnýnevyberaný: bezcitné, nešetrné zaobchádzanie; nevyberaný slovníkneslušnýnetaktný: urážať niekoho neslušnými, netaktnými poznámkamineuhladenýexpr.: neokresanýneotesanýneokrôchanýpejor. mameluckýpren. pejor.: paholskýkočišský: neotesané, mamelucké, kočišské správanienekultivovanýprimitívnybarbarský (na nízkej úrovni); expr.: grobiansky, chrapúnskysubšt. hulvátsky • pren. krčmový: grobianske, hulvátske, krčmové reči, slovávulgárnyordinárnyhovor. škaredýexpr.: šmykľavýklzkýhovor. expr.: šťavnatýmastnýpren. hrubozrnný (obyč. o reči, vyjadrovaní): vulgárne, šťavnaté, šmykľavé vtipybezočivý: bezočivá lož

3. p. drsný 1; zrnitý 1 4. p. drsný 3, hlboký 4 5. p. podradný 2 6. p. celkový, všeobecný 1, 2 7. p. veľký 1 8. p. ťarchavý


chladný 1. ktorý vyvoláva pocit chladu (op. teplý, horúci) • studený: chladný, studený kov; piť chladné, studené mliekochladený (udržiavaný v chlade; o nápojoch): ponúkať chladené vínovychladnutý (ktorý vychladol): vychladnutá pieckačerstvýsviežiosviežujúci (ktorý trocha, príjemne chladí): brodiť sa čerstvou, sviežou rannou rosou; opláchnuť sa v osviežujúcej horskej bystrineľadovýmrazivý (studený ako ľad): dýchať ľadový, mrazivý vzduchdrsnýnevľúdnyneprívetivýkniž. nehostinnýsurovýostrý (ktorý chladom nepríjemne pôsobí na zmysly): drsné, nevľúdne podnebie; neprívetivý, nehostinný kraj; surový, ostrý severáksychravý (chladný a zároveň vlhký, daždivý): sychravé počasiepren. zubatý: slnko je už zubatéprichladný (priveľmi chladný)

2. ktorý sa riadi rozumom, ktorý nepodlieha citu, ktorému sú cudzie citové prejavy, reakcie; svedčiaci o takých vlastnostiach: v každej situácii si zachoval chladnú hlavurozumovýracionálny: rozumový, racionálny typ človekachladnokrvný: pomáhala mu chladná, chladnokrvná vypočítavosťtriezvyrozvážny: triezvy, rozvážny umpokojnýstoický (ktorý sa vie ovládať, ktorého nič nevyvedie z miery): pokojná, stoická rozvaha

3. ktorý sa citovo neprejavuje, resp. tým naznačuje svoje odmietanie, nezáujem, ľahostajnosť voči niekomu, niečomu; ktorý o tom svedčí • nevšímavýľahostajnývlažný: k deťom je chladný, nevšímavý, ľahostajný; prekvapilo ju vlažné privítanie (op. horúce); ich city boli stále vlažnézdržanlivýrezervovanýneutrálny: dôvernosť vymenili za zdržanlivý, rezervovaný, neutrálny vzťahľadovýmramorový: nepríťažlivá, ľadová, mramorová krása, tvárstrohý: strohá elegancia; prehodil pár strohých slovodmeranýneprístupný: byť k niekomu odmeranýstudený: vyžarovala z nej pýcha a studená dôstojnosťnevľúdnyneprívetivý: nevľúdne, neprívetivé prijatie; nevľúdny, neprívetivý pohľadhovor. škrobený (nútene, neprirodzene odmeraný): byť škrobenýúsečný: v jeho reči bolo cítiť úsečný tón a neláskufrigidný (pohlavne chladný; o žene) • oficiálnyformálnyúradný (bez osobnej účasti, bez osobného záujmu; op. srdečný, priateľský, dôverný): vymenili si len oficiálny, formálny pozdrav; úradný tón v hlase


krutý 1. ktorý nemá cit, súcit, zľutovanie; svedčiaci o tom • bezcitnýukrutný: bol krutým, bezcitným, ukrutným človekom; vykonať krutý, ukrutný činnemilosrdnýneľudský (ktorému chýba milosrdenstvo, ľudskosť): nemilosrdné, neľudské zaobchádzanieneúprosnýneľútostnýkniž. ľúty: neúprosný, neľútostný otec; neúprosná, neľútostná smrť; ľúty nepriateľtuhýtvrdýexpr. urputnýpren. expr. bratovražedný: zahynul v tuhom, tvrdom, bratovražednom, urputnom bojibezohľadnýsurovýdrastickýexpr. zverskýpren. expr.: esesáckygestapácky: bezohľadný postup; surové, drastické metódy vyšetrovania; zverské, esesácke vyčíňanietyranskýdespotickýkrutovládnyhrôzovládny (šíriaci strach, hrôzu; vynucujúci si tým poslušnosť): tyranský, despotický vládca; krutovládny, hrôzovládny systémdrakonickýzried. drakónsky (podľa starogréckeho tyrana Drakonta): drakonické zásahy, zákonykrvilačný (túžiaci po krvi, zabíjaní): nebol to človek, ale krvilačný netvorpejor. katanskýkniž. sverepýpren.: katovskýherodesovský

2. p. tuhý 3, veľký 1


násilnícky 1. často používajúci násilie (obyč. fyzickú silu) ako donucovací, nátlakový prostriedok; svedčiaci o takej vlastnosti • násilný: trpela pri násilníckom manželovi; mal násilnícku, násilnú povahuhrubýtvrdý (vyznačujúci sa bezcitnosťou; op. citlivý, jemný): dieťa privyklo na násilnícke, hrubé, tvrdé zaobchádzaniesurovýkrutýbrutálny (používajúci neľudskú formu násilia): násilnícky, surový, krutý vládca; brutálne správanie dozorcupejor.: rabiátnyzried. rabiátsky: rabiátny, rabiátsky egoista

2. p. násilný 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

surový príd.

1. určený na ďalšie spracovanie, existujúci v nespracovanom stave, nespracovaný: s. materiál, s. cukor, s-á koža, s-é vlákno, s. olej, s-á nafta, s. benzín, s-á ruda, s-é železo, s-á oceľ, s-á liatina, s. hodváb, s. lieh, s-á vlna; s-é tehly nevypálené; s-á guma; pren. kniž. s-á forma (obyč. umeleckého diela) bez štýlovej vycibrenosti; s-é hlasy (spevákov) nevycvičené, neškolené;

2. nevarený, nepečený, varením al. pečením neupravovaný, existujúci v prírodnom stave: s-á strava, potrava, s-é plody, s-é ovocie, s-é vajce; s-á šunka, s. zemiak, s-é mlieko, s-é mäso, s-á kapusta; jesť, požívať niečo v s-om stave; tech. s-á voda neupravená na pitnú al. úžitkovú;

3. (obyč. o dreve) mokrý, nevyschnutý, nevysušený, svieži, čerstvý (op. suchý): s-é drevo, s-é dosky; s-á prsť (Švant.); Na nešťastie boli liesky surové. (Vans.) Pri bútľavom topoli stoja surové drúčiky osiky. (Gab.) So suchým i surové [drevo] zhorí. (Kuk.)

4. expr. bezcitný, bezohľadný, hrubý, brutálny, neľútostný: s. človek; Často ma suroví námorníci zbili do krvi. (Fr. Kráľ); s-é zaobchádzanie, počínanie, s-á sila; s-á vojna, s. úder; s-é násilenstvo (Hurb.); s-é pustošenie; Chce podať. zmýšľanie ľudí surového veku. (Vlč.) Zvážila surovou mysľou všetky výhody, ktoré jej poskytovalo manželstvo s bohatým a hlúpym mužom. (Chorv.); pren expr.: s-é srdce, s-á cudzota; s. výraz tváre (Hor.); s-é päste, s-á ruka tvrdý, nemilosrdný človek; pren. bás. Surovou váhou kapitálu gram ľudskej slzy nepohne. (Rúf.)

5. neslušný, hrubý, grobiansky, nemiestny; neokrôchaný: s. žart, vtip, s-á nadávka, s-á reč, s. smiech, s-é slová; s. hlas, s-é preklínanie; Mohla by si odložiť ten surový tón. (Tim.) Ošklivil sa mu ten surový dedinský a malomestský život, kde ľudia ničím iným zabaviť sa neznajú ako pijatikami, plesom, zlorečením, klebetami, bitkami. (Záb.)

6. drsný, veľmi studený a vlhký, sychravý, s ťažkými, zlými prírodnými podmienkami; nepríjemný: s-á príroda, s. vietor, s. chlad, s-á zima; Aký je to život na surových horách! (Krčm.); pren. bás. Chlad na mňa zavanie ako severu dych mrazný, surový. (Hviezd.); pren. s-á skutočnosť, s-á pravda bez príkras, taká, aká je;

za surova: jesť niečo za s.;

na surovo: Zemiaky na surovo požíval. (Hruš.);

surovo, star. i surove prísl. k 4-6: s. ublížiť niekomu, s. zaobchádzať s niekým; Dotackal sa k richtárovi a zdrapil ho surovo za kabát. (Zgur.); hľadieť s. na niekoho al. na niečo, zahrešiť, zakliať s., okríknuť niekoho s., nadať niekomu s., správať sa s., osopiť sa s. na niekoho; Surovo, spurno ju odbavil. (Kuk.) Tak hlúpo a surove sa zachovala. (Záb.);

surovosť, -ti ž.

1. bezohľadnosť, krutosť, bezcitnosť: Mňa panská surovosť šliape tvrdou pätou. (Sládk.) Ľud sa začal otriasať proti násiliu a surovosti. (Ondr.) Samé neprávosti, surovosti, utiskovanie, šliapanie zákonov. (Lask.)

2. hrubosť, grobianstvo: Keď sa ho niečo spýtali, odpovedal so surovosťou. (Jégé)

surový, čes syrový2 príd
1. určený na ďalšie spracovanie, existujúci v nespracovanom stave, nespracovaný, hrubý: obuw pak (z) zhoreleho a suroweho remenia ussita, ma se každemu ssewczowy wzity (CA 1666); lazur nyektery gest syrowy yako ruda (HL 17. st); na zrtkach desky gedlowe na kterych platno surowe položene (DUBNICA n. V. 1720); kdyby mňa (Samsona) zwázali sedmerýma prowazmi žilowatýma gestli nesuchýma, y gesste surowýma, nemohel bych sa brániti gako ginssy lidé (KB 1757); vellus vel corium durum: surowá koža, newyrobená koža (KS 1763)
L. s. tehla nepálená tehla: item tamze suroweg welkeg tehly circiter 1000 (M. S. JÁN 1687); s. hlina nevypálená hlina: hlina když gest surowa a mokra lechce gakykoliw obraz prigima (MC 18. st)
2. jestvujúci v prírodnom stave, varením, pečením al. sušením neupravovaný: surowe maslo dluho czerstwe zachowati, treba maslo do satkij tenkey zawinuty (MT 17. st); prodano gest p. Lukašowi Luboweckemu 1 mettr yablek sirowich (SKALICA 1632 E); homophagia: gjdlo syrowého pokrmu (KS 1763); polnj žeruchu surowu gak rano y na pol dnj pri gedle nech užjwa, welmi ge užitečna (SG 1777); muže se y semeno na prach stlučeno do suroweho wagca wsipatj, potom upeczi a zesti (RN 17.-18. st)
3. (obyč. o dreve) nevyschnutý, nevysušený, svieži, čerstvý: každi sedlak ma ostawiti tu, kde se mu rozkaže drw suchich sahu gednu, drw surowich sahu (BUDATÍN 1629); Wlčkow chotar z strany wichodni začina se od Beskida a tahne odtud prosto na wrch na geden buk surowi wirubany (ORAVA 1677 DSJ); stipula viridis: surowé stjblo obilné; cortex crudus: surowá, zelená kúra ňečeho (KS 1763); žadne brewna w celych kusach budto suche anebo surowe nikomu nebude sloboda nikomu a nikam datj (PAČA 1771 E)
4. nezrelý, nedozretý: crudus: surowy, nezrály, nedozrály, trpky, twrdy (KS 1763)
5. nevľúdny, neláskavý, drsný, tvrdý, krutý: immitis: netichy, nekrótky, ukrútny, surowy; acris: óstry, bystry, surowy (KS 1763)
6. neslušný, grobiansky, hrubý, nevychovaný, neokrôchaný: rvdis: nemrawný, surowý, nespůsobný (CL 1777); rudis: nemrawny, surowy, nespusobny, prost, tup (ML 1779); slúbíla som twému otcowí, rekla surowím hlasom, dáwať ťebe radu (DS 1795)
7. (o žalúdku) pokazený, neschopný stráviť potravu, prejedený: (:žaludek:) surowý sobe gidlo oškliwý (KoA 17. st)
8. bez úžitku, neúrodný: žadna diwa, to gest surowa zem na wrch sa newibrala (WL 1789)
L. s. katolík ľahostajný, nevšímavý, zlý: gak mnoho studenich, surowich, galowich katolikuw se winachaza, kteri pres celi rok w tesskich, smrtedlnich hrichoch zigu (SPr 1783)
P. atpn Georgius Surowy (v Kšinnej 1555 U1); -o prísl
1. bez predchádzajúceho spracovania, nespracovane: tento negwyžssy purificowany vitriol wložil sem tak sjrowo bez wsseho calcinowanja do gedneg dobre hljnu obyteg a obmazaneg retorty a destillowal sem ho w slobodnem ohnj (OCh 17. st)
2. ukrutne, bezohľadne, kruto, bezcitne, neľudsky: crude: surowo (KS 1763); na s-o prísl výraz (o jedle) varením al. pečením neupravované, jestvujúce v prírodnom stave: crude: na surowo (KS 1763)


syrový 2 p. surový


syrový2 p. surový

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko SUROVÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 350×, celkový počet lokalít: 92, najčastejšie výskyty v lokalitách:
RUŽOMBEROK, okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ (od r. 1996 RUŽOMBEROK) – 25×;
DRAHOVCE, okr. TRNAVA (od r. 1996 PIEŠŤANY) – 19×;
SENICA, okr. SENICA – 17×;
BANSKÁ BYSTRICA, okr. BANSKÁ BYSTRICA – 15×;
STARÁ BYSTRICA, okr. ČADCA – 15×;
MARTINČEK, okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ (od r. 1996 RUŽOMBEROK) – 12×;
SUCHÁ NAD PARNOU, okr. TRNAVA – 12×;
BREZNO, okr. BANSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 BREZNO) – 11×;
ŽILINA, okr. ŽILINA – 9×;
HOLÍČ, okr. SENICA (od r. 1996 SKALICA) – 9×;
...

Zvukové nahrávky niektorých slov

a ostatné surové železo et autres fontes brutes
a surových nárazov vetra, ktorý ma et brutales qui m'
chodbe zo surového dreva couloir de bois brut
jeho surovej povahe, ktorá sa nature brutale, qui
surové alebo škvarené 1502 kg brutes ou fondues 1502 kg
surové a rafinované oleje huiles brutes et raffinées
ťažké ako surové cesto lourd comme la pâte crue
v tejto surovej vojne dans cette guerre sauvage
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu