suma -y súm ž.
1. množstvo peňazí vyjadrené číselne: zaplatiť požadovanú s-u
2. kniž. súhrn: s. vedomostí;
sumárny príd. súhrnný, celkový: s-e údaje, s. výsledok;
sumárne prísl.: s. hodnotiť;
sumárnosť -i ž.;
sumička -y -čiek ž. zdrob. i expr. k 1
suma sumy súm ž.
summa summarum, suma sumárum prísl.
suma -y ž. ‹l›
1. (peňažitá) čiastka: vyplatiť značnú s-u; poistná s.
2. kniž. celkové množstvo, súhrn, úhrn: s. ľudského poznania; hovor. v spoj. s. sumárum úhrnne, celkovo, vcelku, dovedna; skrátka a dobre; pôvodné lat. summa summarum [-ma -má-] súčet súčtov, výsledná suma; mat. výsledok sčítania, súčet, aj zn. ∑
3. zried. kniž. zastar. jadro, podstata: s. návrhu
súčet výsledok sčítania: súčet príjmov • súhrn (zhrnujúci výpočet): súhrn znakov • kniž. suma: suma poznatkov • kniž. sumácia • odb. úhrn: úhrn nákladov
suma 1. číselne vyjadrené množstvo peňazí: vyhrať v kartách značnú sumu • subšt.: obnos • čiastka: zaplatiť veľký obnos, veľkú čiastku • položka: položka na odmeny
2. p. súčet
suma, -y, súm ž.
1. číselne vyjadrené množstvo peňazí: malá, veľká, obrovská, závratná s.; expr. astronomická s. veľmi veľká; peňažná s.; hovor. vynakladať na niečo veľké s-y veľa peňazí; Okrem majetku zhonobil v krátkom čase dosť veľkú sumu. (Kuk.) Vytiahol z peňaženky požadovanú sumu. (Tomašč.)
2. expr. súhrn, obsah: Nášmu pospolitému človeku podával sumu pozitívnych vedomostí. (Vlč.) Dvor väzenský! To je áreštantom celá zem, raj, nebo, suma všetkej túžby. (Taj.);
sumička, -y, -čiek ž. zdrob. expr. k 1
suma ž lat 1. celkové vyjadrenie množstva, obyč. peňazí: acz by kdy Hliniczane na buduczi czas smiely porussiti to zgednanie, aby dali summu zlatych padesat panv (BYTČA 1484 SČL); summa wssetkich owsa cub 229 (MOŠOVCE 1569); dokud sa zwrchu predepsana summa fl 350 skrz nasz neb potomkow nassich nepolozi (KLOBUŠICE 1691); aby on bespecne uzywal a wladal pokut predmenuwane zboze, ano i somma (!) geho k rukam geho nebude odemna anep potomkow mogych zlozene (NOROVCE 1714); summa: cela, wssecka suma (KS 1763); summa celého lidstwa: 1412 (PREŠOV 1784) L. kremnická, prešporská, rakúska, uhorská s. mince vyrobené, zhotovené, razené v Kremnici, v Prešporku, Rakúsku, Uhorsku: na mistie po trynasti sselingoch gedno wedro prodawagj na summu rakusku (M. S. JÁN 1613); ktera cžastka sa nam wedla listu rozdjelneho dostala po tomže zwrchu napsaneho uroczenem nekdy pana Topos Farkassowy nassem diedowi, zlatich uherskich na pressporszkeg summe (KLOBUŠICE 1691); ja, Ottik György, znamo cynim že sem wipojičal od Geho Milostj pana Taller Pala tisicz zlatich, to gest fl 1000 na dobrej kremniczkey sume každy zlaty za dwaczat grossy čytugicze (HLINÍK n. H. 1698); prodal Guro Nitry kus roly, ktery lezy pod Srnu horu w chotary nadaskem, a to za sumu uhersku dewatenast zlatich a pet grossy (TRSTÍN 1699); kapitálna, kapitálska, driečna, hlavná s. základná s. peňazí, istina, kapitál: potom takowy kramar aneb kupecz netczo zisku mestu mohl by daty a w gednom roku hlawnu summu penezy take y z ziskem mohl nawratity y zaplatity (P. BYSTRICA 1506); gestližeby cela kapitalni summa oddana byti nemohla (BRATISLAVA 1638 E); predce kdo visse driečneg sumy užery widyera, ne zweritel, ale užernik (KoB 1666); podle običaje szpolu aj s capitalsku summu pekne krassne a narasz zložity (URMÍN 1764); spůsob z interesa kapitál aneb hlawnj summu naleznuti (LU 1775); konvikcionálska s. s. za spoločné užívanie (majetku): powinny budeme convictionalsku summu zuplna panu creditoru platity (KRUPINA 1734); odplatová s. odmena: jestli že by spolu i s konem takovy deserteur pochyteny a do ruk spravedlivosti priprovaden byl, odplatu 40 fl za to ziskati ma, s tym však nic menej spusobem, že z takovej odplatovej sumy všecken nakladek až do skutečneho do ruk vojanskych takoveho uskoka doprovodeni stačiti a rozumeti se ma (B. ŠTIAVNICA 1754 CM); peňažná, peňažitá s. (o plate, dare, hodnote) vyjadrený, vyplatený v peniazoch (nie v naturáliách): odkupil gednu rolj ze summu penažnu fl 25 (P. ĽUPČA 1603); davek v urbare poznamenanych jistu sumu penežitu Jeho Velikomožnosti oddavaji (BOJNICE 1614 U2); aby položiwsse Geho Milosty panu Pongrácz Janossowy predepsanemu hore doloženu summu penažitu, k rukam prigaly a wečzite wladaly a užiwaly (LIPTOV 1663); aukciová s. pôžička za zálohovaný majetok: na takowu častku ureku meho od meho pana bratra anebože ditek a potomkuw Geho Milosty žadneg auctioweg summi nikdy nežadaty za žiwobity sweho (TURIEC 1699); dobrá s. majúca stanovený, určený obsah drahého kovu: kotal piwowarsky gest ssaczowany in florenis quinquaginta, na ktery brat nagstarssy dal flor quindecim dobreg summy (BYSTRIČKA 1665); drobná s. v minciach nižšej hodnoty: platit za každy achtel per fl 3 na drobnu summu (K. N. MESTO 1690 E); hotová s. peniaze v hotovosti, hotovosť: predgmenowana Babusse s powolenjm swich dietek y pratel manžela sweho odpredala tri tale kwentina sweho wisse mlina swatomichalskeho za hotowu summu na minczi vherskey za fl 22 a d 25 (P. ĽUPČA 1599); bitkovská s. (o peniazoch) razený najmä v časoch kuruckých a i. povstaní (bitiek) a majúci nižšiu hodnotu v pomere k uhorskému zlatému: magice potrebu a znassegicze welike tesskosty, wzali sme od oppatrneho muže Matthaeusza Marčeka fl 15, kterich penizy nachazi se w sume zlatich tridcet na summu bitkowsku (MARTIN 1702); zreteľná s. presný obnos: gestly bude wuolya Geg Welkomoznosty, y nowu fasziu z wilozenim zretedelneg summy budem podluzny Geg Welkomoznosty widat (N. MESTO n. V. 1745) F. neb wlcy z lysskamy magj zamesknany, koze gich summu dagj (BV 1652) prinesú úžitok 2. súhrn, obsah: sweta wytach (:kratka summa:) (KoA 17. st); Ktera gest summa tabuli prwne? Rs. Milovati budess Pana Boha sweho (LKa 1736); prawda wjry Krystoweg obsahugjcí w sobe summu učenj krestianského (PW 1752); summarium: krátky wytah, krátka summa ňečeho (KS 1763) L. s. zákona celkové, presné znenie zákona: powynnost gedneho kazdeho pocztyweho mystra ma byty ta, aby milugicze (:podle tably prwneg zakona Bozyho:) Pana Boha, podle druheg a summy zakona milowal y bratra sweho (CA 1701); v (jednej) s-e prísl 1. skrátka, krátko, jednoducho: summatim: nakrátce, w gednég summe (KS 1763) 2. celkovo, vcelku, úhrnne, dovedna: summa summarum: w gednég summae (KS 1763); Zigmond vzitecny obcy, w ktere bidlel, w sume wssem se libil, wssem vzitečny byl (LP 1769); -ička dem k 1: summula: sumička (LD 18. st)
šuma ž nem 1. pena: ach, kolko žáda namočit chleb swug w ssumách, které zbýragu a wyhazugu kuchari mogi (ŽA 1732); 2. troska, odpad pri topení olova: molybditis: pena aneb ssumi z olowa (KS 1763)