sufix -u m. lingv. prípona: slovotvorný s.;
sufixový, sufixálny príd.
sufixálny -na -ne, sufixový -vá -vé príd.
sufix -u m. ‹l› lingv. derivačná al. flektívna morféma stojaca za koreňom al. kmeňom, prípona (napr. v slovenčine -ník, -ový): kmeňotvorný, slovotvorný s.;
sufixový, sufixálny príd.;
sufixálnosť -ti ž.
sufix, -u m. lingv. časť slova, ktorá sa pripája ku koreňu, prípona: slovotvorný, odvodzovací s.;
sufixálny i sufixový príd.: s-a (s-á) morféma