sufix -u m. lingv. prípona: slovotvorný s.;
sufixový, sufixálny príd.
sufix -xu pl. N -xy I -xmi m.
sufix -u m. ‹l› lingv. derivačná al. flektívna morféma stojaca za koreňom al. kmeňom, prípona (napr. v slovenčine -ník, -ový): kmeňotvorný, slovotvorný s.;
sufixový, sufixálny príd.;
sufixálnosť -ti ž.
prípona lingv. časť slova, ktorá sa pripája k základu slova • lingv. sufix: slovotvorná prípona, slovotvorný sufix
sufix p. prípona
sufix, -u m. lingv. časť slova, ktorá sa pripája ku koreňu, prípona: slovotvorný, odvodzovací s.;
sufixálny i sufixový príd.: s-a (s-á) morféma