sucho1, -a, 6. p. -u str.
1. nedostatok vlhkosti, suchosť: V ústach sucho, v očiach páľa. (Ráz.-Mart.) Možno sa stiahla [pumpa] od sucha. (Heč.)
2. suché miesto, suchá pôda, miesto bez vlhka: uskladňovať niečo v s-u; Prasiatko si milo krochká, trtúľa po suchu, po blate. (Stod.) Nikde nemá tepla, sucha. (Bedn.) Začali daždivé časy, hoci zemiaky a repa neboli ešte v suchu (Zgur.) vykopané a uložené na suchom mieste.
● expr. mať niečo v s-u hotové, dokončené; zaistené, v bezpečí: Základy máme o chvíľu v suchu. (Karv.) Máš svoju výhru pekne v suchu. (Kost.); už je všetko v suchu, je to v suchu na poriadku, vybavené, hotové; sedieť v suchu existovať, žiť v pohodlí, mimo nebezpečenstva: A kto chce vojnu? — Tí, čo sedia pekne v suchu. (Zúb.)
3. suchá zem, pevnina (op. more): Z tej lode vyšla výprava i po suchu. (Kuk.) Je na vode práve taký skúsený ako na suchu. (Ondr.) Chceli by už byť na suchu, ale všade iba voda. (Šteinh.); trepe sa, hádže sa ako ryba na suchu
● byť, žiť, cítiť sa ako ryba na s-u zle, živoriť; nechať niekoho na s-u bez peňazí, bez podpory;
4. (často v mn. č.) suché počasie, doba, obdobie bez dažďa, suchota: Z jari panovali suchá. (Taj.) Bojí sa, že padnú suchá. (Kuk.) Prišli stále dažde a zasa také suchá, že alebo vyhnilo alebo vyschlo všetko. (Jégé) Rozprávali o kosbe za sparna, oračke za sucha. (Taj.)
sucho2 prísl.
1. (so sponou v prísudku) bez vodných zrážok, bez dažďa, bez vlhka, bez blata (op. mokro): Koncom leta bolo zvlášť sucho a horúco. (Ondr.) Dnes je sucho, lebo dávno nepršalo. (Kuk.) Nepršalo od týždňa a bolo sucho. (Vaj.); pren. Sucho a horúco je mi v duši (Al.) som zatrpknutý, bez životného elánu, vyprahnutý.
2. odmerane, stroho, prísne: odvetiť, odpovedať s., oznámiť niečo s.; Maťo sa sucho usmial. (Jil.) Milkov hlas znel sucho, prísne. (Vaj.) Kde vec sucho rozoberaná by nechutila, tam pre ňu čitateľa získava sviežim slovom. (Vlč.)
3. (o kašlaní) sipľavo, bez vykašlania, nasucho: V hrdle ma driapalo a kašlal som sucho, piskľavo a brechavo. (Jes-á) Tretieho dym zadúšal. Sucho kašlal. (Hor.)
suchý, 2. st. suchší príd.
1. nemajúci, neobsahujúci vodu, vlhkosť, ktorý je bez vody, bez vlhkosti, bez vlahy, vysušený (op. mokrý): s-é miesto, s-á zem, pôda; s. piesok; s-é povetrie; s-é pery, s-é hrdlo, s-é ústa vysušené smädom; s. plač bez sĺz; ovlažiť si suchý jazyk (Tomašč.) trochu sa napiť; Na mnohých miestach prekročíš Váh suchou nohou (Mňač.) bez namočenia. Štica suchých vlasov padala mu do čela. (Tat.); chem. s-á destilácia robená bez prístupu vzduchu; s. ľad kysličník uhličitý; el. tech- s. článok ktorý neobsahuje kvapalinu; geogr. s-á oblasť s nízkym priemerom zrážok; maj. s-á ihla spôsob mediryteckej práce, pri ktorej sa kreslí oceľovou ihlou do kovovej platne; tech. s-á cesta osobitná výrobná metóda, postup; šport. s. tréning gymnastická príprava na príslušnú športovú disciplínu
● hovor. nie je na ňom suchej nitky úplne zmokol v daždi; nenechal na ňom suchej nitky veľmi ho skritizoval, poohováral; obišiel suchý, so suchou kozou vyviazol bez pohromy, bez nehody, vyviazol šťastne z nebezpečenstva; Ale to už potom oka nezostalo suchého (Taj.) všetci plakali, slzili.
2. ktorý je bez vodných zrážok, bez dažďa: s. rok, s-á zima, s. čas, s-é počasie, s-é leto; s. vietor neprinášajúci dážď; pren. kniž. Plod slovenského verša zjavil sa v najsuchší čas novej našej literatúry (Vlč.) neplodný, bez literárnych diel.
3. (o rastlinách) zbavený miazgy, vnútornej živiny, zvädnutý, odumretý, uschnutý, vyschnutý na koreni: s. strom, s-á tráva, s. mach, s-é lístie, s-á haluz, s. plod; s-á rašelina; Strom uprostred dvora vrchovec má suchý. (Hviezd.); suché bodľačie (Tat.); pren. My zemani sme suchou ratolesťou vášho národa (Vaj.) odumierajúcou, odumretou vrstvou.
4. sušením, uschnutím zbavený vody, usušený, vysušený: s-é drevo, s-é seno, s-é ovocie, s-é krmivo, s-á kôrka, s. chlieb; s-á klobása, saláma; s-á strava, večera pripravená z nevarených pokrmov, nevarená, studená; Neklaď na oheň, lebo môže so suchým i mokré zhorieť. (Kal.)
5. ktorý je bez masti, neomastený; nenamastený, nenamazaný: s. chlieb nenatretý masťou, maslom ap.; s-é zemiaky; A vy tu takto o suchej hube hodujete? (Zgur.) bez jedenia a pitia. [Dvere] závesov nemali, len škripľavé, suché ložiská. (Urb.); aut. s-á spojka druh lamelovej spojky
● hovor. žiť (byť) o (na) suchom chlebe na slabej, zlej, nedostatočnej strave, hladovať;
6. expr. chudý, kostnatý, vyziabnutý: s. človek, s-á žena, s-á tvár, s-á postava, s-á ruka, noha; Hlava mu odvisuje na suché prsia. (Fr. Kráľ) Objíma Andreja suchými ramenami. (Vaj.); zastar. s-á choroba, nemoc tuberkulóza;
7. expr. nudný, nezaujímavý, nezáživný; strohý, odmeraný: s-é čísla, s-é cifry, s-é fakty; s. popis, s-é slová, s. tón (reči), s. človek; Verš Poničanov je vedome suchý, tvrdý. (A. Mat.) Je to ozaj suchá pravda. (Urb.)
8. expr. chrastivý, vŕzgavý, chrastivo znejúci: s. kašeľ, s-é kašlanie, s. smiech, s. hlas; Začalo sa ozývať suché práskanie. (Gráf) Zaznel suchý tresk narážajúcich o seba zbraní. (Jil.);
do sucha; na sucho, novšie pís. nasucho; suchosť, -ti ž.
1. vlastnosť toho, čo je suché, bez vody, bez vlhkosti (op. vlhkosť): s. kože, s. dreva;
2. strohosť, stručnosť, odmeranosť, suchopárnosť, nudnosť: V jeho štylistických prostriedkoch mieša sa suchosť skoro náuková s obrazovosťou. (A. Mat.) Podstatnou črtou jeho diela je prísna skratkovitosť, jednoduchosť, hraničiaca niekde až so suchosťou. (Heč.)