subjektivita -y ž. subjektívnosť, op. objektivita: s. posudzovania
subjektivita [-t-] -ty ž.
subjektivita -y ž. ‹l› odb.
1. vlastnosť poznatkov, výpovedí, postojov a pod., ktoré sú v rozhodujúcej miere určované závislosťou od poznávajúceho, vypovedajúceho al. postoj zaujímajúceho subjektu; hlavná charakteristika subjektu v rámci subjektivizmu, subjektívnosť (op. objektivita)
2. práv. právna s. spôsobilosť byť účastníkom (subjektom) právnych vzťahov, mať práva a povinnosti
subjektivita, subjektivizmus p. subjektívnosť
subjektívnosť podmienenosť osobnými pocitmi, postojmi, skúsenosťami (op. objektívnosť) • subjektivita • subjektivizmus: subjektívnosť, subjektivita hodnotenia, výkladu • zaujatosť • neobjektívnosť: nevie sa zbaviť zaujatosti, neobjektívnosti pri rozhodovaní • jednostrannosť (vzťah iba k jednej stránke veci): jednostrannosť chápania niečoho • predpojatosť (apriórna zaujatosť): predpojatosť proti modernej literatúre
subjektivita1, -y ž. uplatnenie, uplatňovanie subjektívnej zložky, nevecnosť, subjektívnosť (op. objektivita): prepiata, krajná s.; s. zmyslových vnemov (I. Hruš.)
subjektivita2, -y ž. odb. všetko, čo prislúcha subjektu ako indivíduu; osobnosť, osoba: práv. právna s.