Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

subjekt -u mn. I -tmi m.

1. kniž. bytosť (význ. 1), jedinec, činiteľ, op. objekt (význ. 1): objektívna skutočnosť existuje nezávisle od s-u; publ. politický s. politická strana, hnutie

2. lingv. podmet (vety); pôvodca (deja);

subjektový príd.: s-é slovesá

subjekt -tu pl. N -ty I -tmi/-tami m.

subjekt¹ -u m. ‹l›

1. kniž. a odb. nositeľ vlastností, činností, zážitkov, jednotlivec, jedinec; podklad, činiteľ (op. objekt); filoz. (gnozeologický) protiklad objektu, poznávajúce ja, niekedy v podobe čistého vedomia, inokedy v podobe empirickej a racionálnej, ale aj cítiacej, voľnej a konajúcej osoby; zried. pren. spoločenská skupina; práv. právny s. účastník (občan, organizácia) právneho vzťahu; ekon. ekonomický s.; daňový s.; s. dane poplatník

2. lingv. základný vetný člen tvoriaci s prísudkom základnú vetnú dvojicu (syntagmu) spojenú vzťahom predikácie, podmet; vetný člen vyjadrený menom al. neurčitým slovesným tvarom; log. časť súdu, o ktorom prísudok niečo vypovedá, podmet

3. hud. hlavná téma v polyfónnej skladbe;

subjektový príd.: lingv. genitív s.; s-é sloveso bezpredmetové; s-á časť vety podmetová; s-á veta podmetná, podmetová

subjekt² -a m. ‹l›

1. pejor. (podozrivé, čudné) indivíduum

2. zastar. služobne podriadená osoba

subjekt¹, -u m. filoz. bytosť, osoba schopná vnímať, poznávať, cítiť a konať a stojaca proti vonkajšiemu svetu ako objektu poznania; vnútorný, citový svet človeka, osobné ja: poznávací s., noetický s.; Objektívna skutočnosť existuje nezávisle od subjektu. — Sládkovič sa organicky prelomil z mreží subjektu zároveň k ľuďom. (A. Mat.) Štúr, i keď dáva za vzor ľudovú poéziu, žiada, aby sa subjekt básnikov prejavil. (Piš.);

log. logický podmet, podmet súdu;

gram. vo vete slovné označenie osoby al. veci, ktorá je nositeľom nejakej činnosti, stavu al. vlastnosti vyjadrenej v prísudku, podmet;

práv. osoba al. predmet spôsobilý (-á) mať v medziach právneho poriadku práva a povinnosti, nositeľ, predstaviteľ určitého právneho vzťahu: právny, daňový s., s. práv; s. právnej moci, s. štátnej moci; s. trestného činu páchateľ;

subjektový príd.: gram. s-é slovesá podmetové; s. genitív podmetový, označujúci pôvodcu deja;

filoz. i subjektný patriaci subjektu ako protipólu objektu

subjekt², -a, mn. č. -i m. trochu zastar. človek služobne podriadený, pomocník (obyč. v obchode): Subjekti, učni vynášajú na trotoár debny. (Kuk.) Subjekt v obchode, bystrý ako striež. (Tat.) Domov sa vracia s veľkým nákladom, ale ešte za ním prichádzajú subjekti s balíkom. (Švant.);

subjektský príd.

subjekt m lat prvok: tehdy zostawa pri vitroline a wsseczkich subjectoch (:winimagicze lydj a howada:) mercurius ne zbit sedjeti (MARTIN 18. st)