subjektívny príd.
1. podmienený osob. pocitmi, skúsenosťami, platný pre daný subjekt, op. objektívny: s. činiteľ; s-a lyrika
2. zaujatý (význ. 2), osobný, neobjektívny, op. objektívny: s. názor, s-e hodnotenie;
subjektívne prísl.: s. posudzovať;
subjektívnosť -i ž.
subjektívne [-t-] 2. st. -nejšie prísl.
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
subjektívny príd. ‹l› (op. objektívny)
1. týkajúci sa subjektu, vychádzajúci zo subjektu, patriaci subjektu: s-e pocity, dojmy; s. prístup k realite; práv. s-e právo možnosť subjektu správať sa spôsobom predvídaným právnou normou; filoz. s. idealizmus názor vychádzajúci pri výklade sveta z nejakého duchovného princípu subjektívnej povahy
2. neprihliadajúci na objektívnu skutočnosť, osobný, (osobne) zaujatý: s. názor, výklad;
subjektívne prísl.: posudzovať veci s.;
subjektívnosť -ti ž.
1. týkajúci. sa subjektu, majúci pôvod v subjekte, osobný, vlastný subjektu: s. pocit, s-a predstava; s-a vlastnosť, s-a chyba, s-a záľuba;
filoz. jestvujúci iba vo vedomí, závislý od vedomia, od subjektu, nemajúci základ, pôvod v objektívnej skutočnosti (op. objektívny): s. svet; s-e príčiny, s-a skutočnosť, s-e zložky (reálnej skutočnosti); s-a platnosť; s. odraz objektívneho sveta;
psych. s-a metóda introspekcia; s. idealizmus subjektivizmus; práv. s-e právo oprávnenie subjektu konať určitým spôsobom a požadovať tomu zodpovedajúce správanie od iných osôb; s-a vina posudzovaná z osobného hľadiska; lit. s-e básnictvo, s-a poézia lyrika;
2. zaujatý, nevecný, jednostranný: s. postoj, s. náhľad, názor; s-e stanovisko;
subjektívne prísl. osobne, vnútorne: cítiť sa s. dobre; s. založený človek jednostranný;
subjektívnosť, -ti ž. zaujatosť, jednostrannosť