styk -u m.
1. vzájomné spojenie, stretanie, stýkanie sa, kontakt: písomný, spoločenský s., medzinárodné, diplomatické s-y, pohraničný s.; prísť s niekým, s niečím do s-u, nadviazať, prerušiť s (-y); hovor. mať s-y mať vplyvné známosti; pohlavný s. súlož
2. miesto, na kt. sa niečo stýka, spojenie: tech. zvarový s.
3. náčinie na čistenie pluhu
□ byť s niekým v s-u, mať s niekým s. stýkať sa; dať sa do s-u spojiť sa;
stykový príd. k 2: tech. s-é zváranie;
styčný príd.: s-á plocha; s. bod i fraz. východisko podobnosti, dorozumenia ap.; s. dôstojník kt. sprostredkúva spojenie i pren. sprostredkovateľ vôbec
styk -ku pl. N -ky m.
styk 1. vzájomné stýkanie sa, stretanie sa: dôverný styk, nadviazať styky s niekým • kontakt: medzinárodné kontakty; stratiť kontakt s niekým • spojenie: byť s niekým v stálom spojení • expr. spolok (tajný, nečestný styk): mať s niekým spolky • súlož (pohlavný styk)
2. miesto, kde sa niečo stýka • spojenie: tech. zvarový styk, zvarové spojenie • dotyk: dotyk plôch
súložiť mať s niekým intímny telesný styk, konať súlož • zjemn. milovať sa • trocha zjemn.: stýkať sa (pohlavne) • mať styk • mať pomer • expr.: spať • spúšťať sa (s niekým) • dávať • hovor.: sexovať sa • líhať (s niekým) • ondieť • ondiať • hrub.: váľať sa • pelešiť sa (s niekým) • zastar. obcovať (s niekým) • kniž. smilniť • cudzoložiť (súložiť mimo manželstva) • vulg.: trtkať • kefovať • mrdať • džubať • drbať • pichať • šústať
styk1, -u m.
1. zried. tesné, úplné priblíženie niečoho k niečomu, dotyk, spojenie: miesto s-u, s. plôch; Nemohol si prejsť ulicami bez niekoľkých nemilých stykov cudzích nôh s tvojimi otlakmi. (Vlč.)
2. stretnutie, stretávanie sa, stýkanie sa, schádzanie sa: osobný s., služobný s., rodinný s.; s. s ľuďmi; Po prvom-druhom styku a rozhovore s Dianou boli obidvaja so sebou na čistom. (Jégé) Takí ľudia potrebujú ustavičný styk so svetom, so životom. (Letz); práv. s. strán; pren. s. s prírodou oboznamovanie sa, chodenie do prírody;
3. spojenie, kontakt, súčinnosť: ústny, písomný, listový, korešpondenčný s.; priateľské s-y; hospodársky, kultúrny s.; diplomatické s-y; spoločenský s.; medzinárodný s.; telegrafný, telefónny, poštový s.; pohlavný s. súlož, pohlavné obcovanie; jazykový s. dorozumievanie pomocou jazyka; obchodný, tovarový s.
● byť s niekým, s niečím v s-u, mať s niečím, s niekým s-y stýkať sa; expr. mať s-y poznať sa, stýkať sa s vplyvnými osobami; vstúpiť do s-u s niekým, dať sa do s-u s niekým, nadviazať s. s niekým začať sa stýkať, spojiť sa; pretrhnúť, prerušiť s-y s niekým, s niečím prestať sa stýkať;
styčný, zried. i stykový príd. k 1: styčný bod; stav. styčná škára úzky priestor medzi dvoma stavebnými dielcami; tech. styčná, styková plocha; voj., dipl. styčný dôstojník, orgán, s-á skupina, s-á komisia zaisťujúci(-ca), sprostredkujúci(-ca) styk, spojenie medzi dvoma nepriateľskými stranami
styk2, -u m.
1. tyč, žŕdka s okovaným hrotom používaná pri oraní na čistenie pluhu, otka; nástroj na pletie buriny;
2. akákoľvek palica, drúčik, patyk: Pochytil styk i vylátal ho dobre. (Dobš.) Širák na styk stokol. (Hviezd.)
štyk, -u m. voj. slang. ruský bodák na pušku (Jes. Taj.)
styk m, styka ž 1. palica, drúčik: (svedkyňa) widela, kdi se Mateg na Gyura z stykom zahnal; Jyrik Raphanides syna instansa bez wsseczkeg pricziny stykom na slobodneg czeste byl (TURIEC 1673); ( 1677); contus: styka, tyka (ASl 1740); tenže pan y mna brez pričiny na poly stikom dobil (LIPTOV 1766); jaky ty mnie člowek, ic, nielaj, bo ked toto styk vezmu, hned ja tebe vylaju (KUKOVÁ 1786 DPB); acena: stik, nim se voli pohybugi (LD 18. st) 2. tyč s okovaným koncom používaná pri oraní na čistenie pluhu, otka: pluh s swjmj železy a stikom no 1 (ZVOLEN 1620); (orač) gednu ruku držj plužnj roch, abi newikarowal, gednu stik (KoB 1666); ralla: stik, otka (NP 17. st); pluhy ze zelezom a stiky no 3 (LEDNICA 1721); rulla: železo, kterym pluh wystruhugi, styk, otka (ASl 1740); pluh geden ze zelezmi a okrem toho dwa lemesse, styk geden (DVOREC 1772)