stvoriteľ -a mn. -ia m. pôvodca, tvorca; náb. Stvoriteľ pôvodca všetkého, Boh;
pren. kniž. s-ia dejín tvorcovia, pôvodcovia;
stvoriteľský príd.: s. čin
stvoriteľ -ľa pl. N -lia G -ľov m.
autor kto niečo vytvoril, najmä umelecké al. vedecké dielo: autor románu, štúdie • pôvodca: pôvodca objavu, básne • tvorca: tvorca piesne • kniž. stvoriteľ: stvoritelia dejín • pisateľ (autor niečoho napísaného): pisateľ vyhlásenia • kniž. tvoriteľ (Vajanský)
Boh v kresťanskom náboženstve najvyššia bytosť ako pôvodca všetkého • Stvoriteľ • Pán • Pán Boh • Najvyšší • Všemohúci • Otec nebeský • Hospodin • hovor. Pánbožko (synonymá pre jeho prvú osobu)
stvoriteľ p. autor
Stvoriteľ p. Boh
stvoriteľ, -a, mn. č. -lia m. pôvodca, tvorca; v náboženských predstavách pôvodca sveta, boh (pís. obyč. stvoriteľ): náb. S. sveta, S. neba i zeme; Šeptal [had] o tajomstve múdrosti, ktorou sa vyrovnajú Stvoriteľovi. (Fig.);
stvoriteľský príd.: s. čin, s. akt, s-é dielo
stvoriteľ m pôvodca, tvorca; v náboženských predstavách pôvodca sveta, Boh: vítaj milý spasitelu, všeho sveta stvoritelu (ASL 14. st); krzestane, pohane, Zyde wstanv k swemu stworzyteli (ŽK 1473); dussy mu w rucze stworitele meho poruczem a telo me do zeme (L. SIELNICA 1564 E); modleme se: o nagdobrotiwegssy pane Bože, otcže nass nebesky, stworiteli, wikupiteli (BAg 1585); my werýme w gedného Boha, stworitele nebe y zeme (CC 1655); poručžegicze dussy swogu stworitely swemu, abi ten, ktery gy do geho tela propugčity a daty račzil, zase gi k sobe wzity račžil (ŽILINA 1670); o prirodzeňy rozumu dokážem, že geden ge Búch stworytel sweta (PP 1734); kdo pohrdá chudobného, haňá geho stworytela (KB 1757); creator: stworitel (AP 1769); mame milowaty otce y matku, ale wjceg stworitele (CS 18. st); -kyňa ž: creatrix: stworytelkyňa, sploditelkyna (KS 1763)