stupnica -e -níc ž.
1. ukazovadlo s vyznačenými stupňami hodnôt meranej veličiny (na prístrojoch ap.): s. teplomera
2. rad hodnôt, stupňov v istom slede; ich označenie, rozpätie, škála: s. farieb, tvrdosti, platová s.; hud. rad tónov nasledujúcich od zákl. tónu po oktávu: durová, molová s., tvrdá, mäkká s.
stupnica -ce -níc ž.
stupnica uzavretý rad hodnôt určitého druhu al. ich označenie: klasifikačná stupnica • škála: škála zvukov • rozpätie: platové rozpätie • tabuľka (prehľadné usporiadanie istých údajov): zostaviť tabuľku • hovor. rebríček (poradie osôb al. vecí podľa istých kritérií): rebríček najlepších športovcov • hovor. zried. rebrík: spoločenský rebrík
stupnica, -e, -níc ž.
1. rad veličín, hodnôt, stupňov v určitom slede, v rozlišovaní al. hodnotení, škála, rozpätie: s. farieb; farebná s.; Umenie Šolochova tvorí širokú stupnicu výrazovosti. (Piš.) Vyšvihol sa až na prvé miesto v stupnici krajinských hodností. (Zúb.) Usiloval sa kráčať dohora na spoločenskej stupnici (Kuk.) v postavení, v spoločnosti; škol. s. známok, štvorstupňová s.;
hud. rad tónov idúcich za sebou v určitom poriadku, obyč. v rámci. jednej oktávy: durová (tvrdá), molová (mäkká) s., chromatická, diatonická s., lydická, dórická, frygická s.; pentatonická s. päťtónová (prírodná); obch. cenová s.; min. s. tvrdosti, Mohsova s. podľa ktorej sa meria tvrdosť minerálov;
účt., peňaž. skrátený názov pre stupnicový výpočet úrokov v stupnicovom kontokorente (bežnom účte);
2. miera, mierka, meradlo rozličného druhu a tvaru na meracích prístrojoch al. zariadeniach: s. teplomeru, barometra; geom. uhlová s. na meranie uhlov;
rádiotel. zariadenie, na ktorom sú zaznamenané dĺžky vĺn a rozhlasové stanice;
stupnicový príd. zried.: hud. s. rad; účt., peňaž. s-á forma účtu; stupnička, -y, -čiek ž. zdrob. k 2