stupídny príd. kniž. obmedzený, hlúpy; svedčiaci o tom; nevhodný: s-e reči, s-e správanie;
stupídne prísl.;
stupídnosť -i ž.
stupídnosť -ti -tí ž.
stupídny príd. ‹l› majúci al. prejavujúci obmedzené rozumové schopnosti, veľmi hlúpy, obmedzený: s. človek; s. nápad, návrh; s-a propaganda nezmyselná;
stupídnosť -ti ž. stupidita: urobiť to zo s-ti; také s-ti nebudem počúvať stupídne reči
sprostosť 1. nedostatok rozumu, slabé rozumové schopnosti (op. múdrosť) • sprostota • hlúposť: ľudská sprostosť, hlúposť • tuposť: mozgová tuposť • obmedzenosť • zadubenosť: duševná obmedzenosť, zadubenosť • expr. zadebnenosť • slabomyseľnosť • debilita • debilnosť • kreténstvo • infantilnosť • oslab.: nerozum • nerozumnosť • kniž. stupídnosť • zried. hlúpota (Hviezdoslav) • hlupstvo (F. Hečko) • subšt. blbosť
2. expr. nerozumný čin, nerozumná reč • nerozum • nerozumnosť • hlúposť • sprostota: stvárať sprostosti, nerozumnosti, hlúposti; tárať sprostosti, sprostoty • nerozvážnosť: dopustiť sa nerozvážnosti • pochabosť • bláznovstvo: bol známy svojimi bláznovstvami • expr.: debilita • debilnosť • hovor. expr.: somárčina • somárstvo • somarina • volovina • konina • kravina • capina • pejor. hovädzina • subšt.: vylomenina • hovadina • blbosť • blbina • debilina
p. aj táranina
3. p. daromnica 1
stupídnosť p. sprostosť 1
stupídny príd. obmedzený, tupý, hlúpy: s-a propaganda, s. román, s. výraz, s. pohľad; Potom som sa zahľadela na stupídnu kresbu. (Bedn.);
stupídnosť, -ti ž.