studňa -e ž. vyhĺbená jama so spevneným vnútrom na zhromažďovanie vody z prameňa: kopať, vŕtať s-u, naťahať vodu zo s-e, murovaná s.; → artézska s.;
studňový príd.;
studnička -y -čiek ž.
1. zdrob. k studňa
2. miesto, kde vyviera voda, povrchový prameň obyč. upravený na naberanie vody, studienka: horská s., napiť sa zo s-y
● oči ako (dve) s-y hlboké a čisté
studnička -ky -čiek, studienka -ky -nok, studienočka -ky -čiek ž. zdrob.
prameň 1. prirodzené vyvieranie vody al. inej kvapaliny na povrch • žriedlo: minerálny, horúci prameň, minerálne, horúce žriedlo • studnička • studienka (povrchový prameň obyč. upravený na naberanie vody): napiť sa zo studničky, zo studienky • vyvieračka (krasový prameň) • teplica (termálny prameň): liečivá teplica • geol. termy (teplé pramene)
2. zoskupenie vláken al. iných jednotlivých, obyč. dlhých a tenkých častí niečoho • pradeno • prúd: prameň, pradeno, prúd vlasov • zväzok: zväzok prútov • zried. vojka (Figuli)
3. p. pôvod 1, zdroj, základ 3, zásobáreň 4. p. spis 1 5. p. začiatok
studnička miesto (obyč. upravené), kde vyviera voda • studienka: nabrať si vody zo studničky, zo studienky • prameň: liečivý prameň
studnička, -y, -čiek ž. miesto, kde vyviera voda zo zeme, povrchový prameň vody (obyč. v lese, v poli), studienka: Pod svrčinou v tráve ligotala sa studnička. (Gab.) Musel pre zverinu vykopávať po horách studničky. (Fr. Kráľ) Naľavo od cestičky bola priehlbina, zelená, svieža, lebo tam vyvierala hojná studnička (Vaj.) voda zo studničky.
studňa s 1. vyhĺbená jama so spevneným vnútrom na zhromažďovanie vody z prameňa: medza započyna se od potoka a Zatkoweg studne do Wadyčowskeho (BUDATÍN 1478 SČL); na pynwiczu a na fundamenty, ktere se wysse studne murowaly, kupil sem wapeniczu (MOŠOVCE 1563); tehož cžasu, czo okow na mestsku studny okowal, Janowj Sseffranczowy d 50 (ŽILINA 1586); tu gest pod sklepem piwnicza a w piwnici studna (BUDATÍN 1629); kde studyen nenj, wedenj wody po rurach a žlebyech neb yarkom ma byty (KoB 1666); studnu wystawy a wrch geg neprikrige, gesliže bi wul lebo osel do neg upadel a tam se utopil, ten, čiga bila studna, abi zaplatil (MS 1758); studne temer na čtiry sgahy do zeme z welkym nakladkom kopat musjme (GRANČ-PETROVCE 1770); w tento mesic pred rownostu dne z nocu studne kop, bude woda w hognosti wzdicky (PR 18. st); x. pren pros od Boha očam twym dwe studňe hognych slzuw (CDu 18. st) veľa sĺz; wedle korunowaneho proroka peklo gest studna zahinuti (MK 18. st); zanechal sem teba, studňu wodi žiwég a kopál sem sy studnice potesseňa (BlR 18. st) prestal som žiť pobožne L. fons fistularis: studnie pompowni (DQ 1629) z ktorej sa čerpá voda pumpou; studňa wahowa ma okow železem okowany (M. S. JÁN 1697) z ktorej sa naberá voda do vedra pomocou vahadla F. w sucheg studny wody hledaťi (TP 1691) robiť zbytočnú robotu 2. miesto, kde vyviera voda zo zeme, povrchový prameň vody, studnička: fons: studnia (VT 1648); z podzemnjch žriedel wiwyeragjce studne wiskakugj (KoB 1666); ňekdy pri wytekawagiceg studny postáwal (PP 1734); Búh wewede teba do zemi dobreg, do zemi, která má prúdi, potoki a studne (KB 1757); manalis fons: žhrydlo, stágňe tekúcy studňa (KS 1763); x. pren nech tve studne dobročinnosti teču a potoki na ulice a rozdel chudim (SS 18. st) buď dobročinný; drahá kréw twá s twych ran, gakožto z studen hogne wytekagyca sa léla veľmi si krvácal; oči mé s twym nasstjwenym pohnúté nech wydáwagú studňu wodi veľa sĺz (BlR 18. st) F. bohowé gsu za swedkúw, že prw k studnám swym nawráta se potoki, gak z misly nassich podlžná láska tak dobrotiwého národu (PT 1778) nikdy 3. pôvod, zdroj: Matko laskawá, Matko litosti, studňe sladkosti (CC 1655); ty, matko, studne milosti, popreg mi neco zalosti, at se s tebu rozkwillim (PI 1749); slovo negvizsziho gest studne mudrosti (SS 18. st); poklad nejwetšy trawiš a utracaš w zahalce, ktera jest studňa a žrýdlo wšelijakých bezbožnosti (CD 18. st); (Boh) gest studňa a začátek wsseckych wec (BlR 18. st); studnička, studienka [-ienka, -énka] dem k 1: puteolus: studénka, malá studňa (KS 1763); k 2: do doliny Dedowec a okolo luky a studnicžky, yak sme zwrchu napsaly, tam se spogugy cesty tež zwrchu gmenowane (ZVOLEN 1567); kopanicza, ktera gest podle potoka a studyenky (BÁNOVCE n. B. 1596); pry studniczky ieden folet trawy (JELŠAVA 16. st); sme chodiwali swobodne panum na drwa do Brložneg hory k studiencze (P. LEHOTA 1625); (Kolar) nikdy newidal, odkud anebo kam bi woda tyekla, toliko od studienky, ktera gest pri ceste (D. JASENO 1668); studnički a potučki swim libežnim hrmotem obweselugj ussy (SK 1697); pod onou horou gest tam studnička (D. KUBÍN 1726); potuocki aneb studienki podle domuw nassich welmi blisko wiwiragice (MS 1758); zo studničiek woda ciholi a nikda se statok dobre napogjt nemuože (D. JASENO 1759); studenky z neghlubokégssé zemi se wipresstugi (VP 1764); x. pren z gegich telúw ne gináč, gak z trech studinek, pot húffem se witlačowal (VP 1764) veľmi sa potili; k 3: pan Gežiss milostiwosti púwod, nádege radosti, sladká studenka milosti (CC 1655); -ový príd pochádzajúci zo studne: putealis aqva: studňowá woda (KS 1763); (vodu) nektery potočnu wiceg waža nežli studnowu (NN 18. st); (hrušky) tri dni na hrbe lezja a tak do suda wložene wodu se dolegu studnowu a dobre zasspuntugu (PR 18. st) L. naziwa se brana studniowa proto, že pri nieg gedna studnia welika a wiborna bila, pri ktereg lide pocestnj zaprassenj aneb upotienj se umiwalj (KT 1753)