Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss hssj priezviská un

studený príd.

1. vzbudzujúci pocit chladu, veľmi chladný, op. teplý: s-á voda, s. byt; s-á kuchyňa, s-á misa jedlá vopred pripravené, podávané vychladnuté al. bez tepelnej úpravy; s-é farby modrá, zelená, sivá; s-á sprcha i fraz. nepríjemné prekvapenie, rozčarovanie; s. ako ľad i fraz. odmeraný

2. vyznačujúci sa nízkou podnebnou teplotou, op. teplý: s. kraj, s-é pásmo; meteor. s. → front

3. odmeraný (význ. 2), nevľúdny, neprívetivý, chladný: s. pohľad, s-á zdvorilosť

4. ľahostajný (význ. 1), chladný: byť k niekomu s.

expr.: s. ako žaba veľmi; byť (už) s. mŕtvy; publ. s-á vojna politicky vyostrený vzťah medzi bývalým ZSSR a jeho spojencami na jednej strane a záp. krajinami na druhej strane; s. máj, v stodole raj;

za studena, na studeno príslov. výrazy k 1: zváranie za s-a bez zahriatia; úprava mäsa na s-o na podávanie v studenom stave;

studeno

I. prísl. k 1, 3, 4 i vetná prísl. k 1: s. sa pozrieť, s. sa správať; v izbe bolo s.;

studenosť -i ž.

II. studeno -a -dien s.

1. iba jedn. chlad

2. huspenina

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
studený; studeno prísl.; studenosť ‑i ž.

studený -ná -né 2. st. -nší príd.

-ený/256058±41 2.27: adjektíva m. živ. N sg. 1. st. 12938±12 skúsený/2834 nadšený/1627 červený/1238 šialený/588 zelený/523 osamotený/497 studený/431 vznešený/407 urastený/372 prvorodený/321 neskúsený/281 novozvolený/265 prirodzený/236 (111/3318)

-ený/256058±41 2.26: adjektíva m. neživ. N+A sg. 1. st. 19349±30 červený/3266 prirodzený/2665 zelený/2420 studený/1990 drevený/1802±30 kožený/589 šialený/479 sklený/456 vytúžený/455 vznešený/326 nadšený/298 medený/279 nadprirodzený/275 (127/4049)

-ný/1305277±925 2.22: adjektíva m. neživ. N+A sg. 1. st. 653703→653818
+508
−504
vlast/12251 pl/8692 sil/7507 podob/7378 voľ/6431 hlav/6219 medzinárod/5826 spoloč/5761 pracov/5515 základ/5264 národ/5174 pek/5145 osob/5112 samot/4777 skutoč/4549 život/4535 vnútor/4446 súčas/4417 posled/4157 pôvod/4129 jas/3913 roč/3888 vhod/3822 význam/3759 potreb/3757 dneš/3755 výraz/3632 pres/3614 ústav/3509 finanč/3468 zdravot/3421 červe/3266 mož/3237 rodin/3040 príjem/2952 trest/2913 duchov/2895 cestov/2872 dol/2837±325 nádher/2747 več/2719 prirodze/2665 priemer/2660 úspeš/2614 koneč/2540→2541
+0
−1
staveb/2490 výbor/2484 zele/2420 bež/2387 samostat/2338 dostatoč/2330 kvalit/2304 verej/2270 okres/2237 osobit/2233 tradič/2168 všeobec/2164 víťaz/2131 vianoč/2127 hudob/2105 súkrom/2104 nebezpeč/2102 jem/2059 nepríjem/2055 obchod/2046 moder/2046 let/2037 pev/2026 nároč/1997 stude/1990 noč/1988 úžas/1903 zásad/1895 percent/1887 obyčaj/1878 pokoj/1840 schop/1837 znač/1829 dreve/1802±30 odbor/1782 odliš/1737 výnimoč/1730 každoden/1705 chlad/1699 opač/1692 informač/1685 úpl/1683 prítom/1664 šťast/1648 mesač/1610 voleb/1598 čud/1596 hor/1468→1584
+110
−107
prísluš/1576 povin/1573 slávnost/1553 zim/1528 straš/1518 študij/1509 jedineč/1494 zahranič/1469 den/1458±41 jednot/1435 nevyhnut/1428 vzájom/1424 závereč/1421 úvod/1406 krv/1398 smut/1377 slneč/1355 komplex/1340 jednoznač/1319 pravidel/1310 doprav/1303 mobil/1299 kamen/1290 hroz/1290 sluš/1277 vod/1259 podstat/1257 striebor/1221 (3312/322028)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

drsný 1. ktorý na povrchu nie je rovný, hladký, ktorý má jemne narušený povrch (op. hladký) • nerovný (op. rovný): drsná, nerovná plochahrboľatý (pokrytý drobnými hrboľmi) • hrubý (op. jemný) • drsnatý: drsný, hrboľatý papier; hrubá, drsnatá pokožkarapavý (i pren. majúci na povrchu drobné jamky) • expr. poďobaný: rapavé ovocie; rapavá, poďobaná pleť po kiahňachdrapľavýškrabľavýškrabavýškriabavýpichľavýpichavý (nepríjemný na dotyk): drapľavý, škrabľavý materiál; škr(i)abavá bielizeň; pichľavá, pichavá vlnazrnitý: zrnitý povrchrapkavýexpr. rapľavý (Karvaš)hrčkovitýhrčkavýnár. expr. škrapatý (Švantner)pridrsný (príliš drsný)

2. ktorému chýba jemnocit, jemnosť, ohľaduplnosť (o človeku a jeho prejavoch); svedčiaci o nedostatku jemnosti, ohľaduplnosti a pod. (op. jemný) • hrubý: drsná, hrubá ženanecitlivýnevyberanýnešetrný: necitlivé, nevyberané spôsoby; nešetrné zaobchádzanie s pacientomtvrdýbezcitný: tvrdá, bezcitná tvárcynickýdrastickýsurový (svedčiaci o bezcitnosti): cynické, drastické, kruté, surové výchovné metódyneuhladený (spoločensky) • expr.: neokresanýneotesanýneokrôchaný (v správaní) • gadžovskýchrapúnsky: neuhladené správanie; neokresaný, neotesaný, neokrôchaný horalexpr. grobianskysubšt. hulvátsky • expr. krčmovýhovor. šťavnatý: krčmové vtipyordinárnyvulgárny: ordinárne, vulgárne reči

3. (o hlase) ktorý nie je jasný, jemný, príjemný • chrapľavýchripľavýdrapľavý: drsný, chrapľavý, chripľavý hlas, smiechchraptivýzachrípnutýzádrhľavýzádrhlivýzadŕhavýexpr. škrabľavýpren. pejor. krákavýpren. expr. plechový: spevák s plechovým hlasomchrčivýzried. chrčavýhrubýchrochtavý

4. ťažko znesiteľný • nevľúdnyneprívetivý: drsný, nevľúdny, neprívetivý krajkniž. nehostinný: nehostinné horysurový: surová zimachladnýstudený: chladné, studené podnebienepríjemný


chladný 1. ktorý vyvoláva pocit chladu (op. teplý, horúci) • studený: chladný, studený kov; piť chladné, studené mliekochladený (udržiavaný v chlade; o nápojoch): ponúkať chladené vínovychladnutý (ktorý vychladol): vychladnutá pieckačerstvýsviežiosviežujúci (ktorý trocha, príjemne chladí): brodiť sa čerstvou, sviežou rannou rosou; opláchnuť sa v osviežujúcej horskej bystrineľadovýmrazivý (studený ako ľad): dýchať ľadový, mrazivý vzduchdrsnýnevľúdnyneprívetivýkniž. nehostinnýsurovýostrý (ktorý chladom nepríjemne pôsobí na zmysly): drsné, nevľúdne podnebie; neprívetivý, nehostinný kraj; surový, ostrý severáksychravý (chladný a zároveň vlhký, daždivý): sychravé počasiepren. zubatý: slnko je už zubatéprichladný (priveľmi chladný)

2. ktorý sa riadi rozumom, ktorý nepodlieha citu, ktorému sú cudzie citové prejavy, reakcie; svedčiaci o takých vlastnostiach: v každej situácii si zachoval chladnú hlavurozumovýracionálny: rozumový, racionálny typ človekachladnokrvný: pomáhala mu chladná, chladnokrvná vypočítavosťtriezvyrozvážny: triezvy, rozvážny umpokojnýstoický (ktorý sa vie ovládať, ktorého nič nevyvedie z miery): pokojná, stoická rozvaha

3. ktorý sa citovo neprejavuje, resp. tým naznačuje svoje odmietanie, nezáujem, ľahostajnosť voči niekomu, niečomu; ktorý o tom svedčí • nevšímavýľahostajnývlažný: k deťom je chladný, nevšímavý, ľahostajný; prekvapilo ju vlažné privítanie (op. horúce); ich city boli stále vlažnézdržanlivýrezervovanýneutrálny: dôvernosť vymenili za zdržanlivý, rezervovaný, neutrálny vzťahľadovýmramorový: nepríťažlivá, ľadová, mramorová krása, tvárstrohý: strohá elegancia; prehodil pár strohých slovodmeranýneprístupný: byť k niekomu odmeranýstudený: vyžarovala z nej pýcha a studená dôstojnosťnevľúdnyneprívetivý: nevľúdne, neprívetivé prijatie; nevľúdny, neprívetivý pohľadhovor. škrobený (nútene, neprirodzene odmeraný): byť škrobenýúsečný: v jeho reči bolo cítiť úsečný tón a neláskufrigidný (pohlavne chladný; o žene) • oficiálnyformálnyúradný (bez osobnej účasti, bez osobného záujmu; op. srdečný, priateľský, dôverný): vymenili si len oficiálny, formálny pozdrav; úradný tón v hlase


ľahostajný ktorý nemá o nič záujem; ktorý neprejavuje navonok záujem, citové pohnutie a pod.; ktorý svedčí o nezáujme • nevšímavýapatickýflegmatický: ľahostajný, nevšímavý človek; pacient je ku všetkému nevšímavý, apatický; nevšímavý, flegmatický výraz tváreneúčastnýnezúčastnený (ktorý nepociťuje, neprejavuje účasť): vrhol na smútiacich neúčastný, nezúčastnený pohľadochabnutýotupenýzatupený (ktorý stratil o všetko záujem): ochabnutá, otupená myseľ; otupený väzeňletargickýrezignovaný (úplne, až chorobne ľahostajný): letargické správanie pacientakniž. indolentnýodb. inertný (neschopný reagovať) • nepohnutý (bez citového pohnutia): pri správe o jeho smrti zostala nepohnutáchladnýstudený (bez citového vzplanutia): citovo chladný, studený človek; pohlavne chladný mužcudzíodcudzený (ktorý nemá al. ktorý stratil citový vzťah): boli si odrazu (citovo) cudzí, odcudzení (op. blízki) • indiferentný (nezaujímajúci ani jeden z protikladných postojov): byť indiferentný k národnostnej otázkeignorantský (svedčiaci o ignorancii) • vlažný (majúci al. prejavujúci voči niečomu veľmi malý záujem; svedčiaci o malom záujme): mať vlažný vzťah k politikepasívny (úplne bez záujmu; op. aktívny) • apolitický (ľahostajný vo vzťahu k politike): pasívny účastník prebiehajúcich udalostí; prezident zaujal apolitický postojhluchýslepý (úmyselne ľahostajný k veciam, javom a pod.): byť hluchý, slepý voči cudziemu nešťastiupohodlnýpubl. pejor. pohodlnícky (ktorý sa nenamáha prejaviť záujem, zaujať postoj): pohodlná, pohodlnícka reakcia na problémlaxnýnedbanlivýnedbalýnedbajskýnezodpovedný (ktorý berie na ľahkú váhu zodpovednosť, dôslednosť): mať laxný, nedbanlivý, nedbalý prístup k práci; nedbajská, nezodpovedná výchova


mŕtvy1 1. ktorý prestal žiť (o človeku, tvoroch), ktorý nejaví znaky života (op. živý) • zomretýumretý: hroby mŕtvych, zomretých, umretých príbuznýchkniž. zastaráv.: zomrelýumrelýumrlý (Kukučín, Timrava)zahynutý (ktorý zahynul) • kniž. zastar. zahynulý: zahynutí vojacizdochnutý (o zvieratách, hrub. i o človeku): zdochnutý peskniž. zosnulýtrocha zjemn. nebohýexpr. nebožký: dom zosnulého, nebohého starého otcaneživýnehybnýbezduchý: mŕtve, neživé, nehybné, bezduché telomeravýstuhnutýexpr. tuhýpren.: vystretývyvrátenývyvalený: meravé oči; našli ho stuhnutého, tuhého, vystretého na dlážkepren.: studenývychladnutý: už je studenýpren. vyhasnutý (o očiach) • odumretýodb. nekrotický: odumreté telá morských živočíchov; odumreté, nekrotické tkanivo

2. p. pustý, prázdny 3. p. neplodný


nevľúdny 1. ktorý nemá v sebe milotu, vľúdnosť; svedčiaci o nedostatku vľúdnosti (op. vľúdny) • neprívetivýnemilýneláskavý: nevľúdny, neprívetivý pán; dostalo sa nám neprívetivého, nemilého, neláskavého prijatiamrzutýnamrzenýnevrlýnamosúrenýkniž. moróznyhovor. pejor. cerberovský (dávajúci najavo nepríjemnú náladu; svedčiaci o nepríjemnej nálade): mrzutý, nevrlý, morózny človek; namrzený, namosúrený, nevrlý, cerberovský výzorzamračenýmračnýzamosúrenýpochmúrnypošmúrnyzachmúrenýchmúrnyzastar. zahúlený (naplnený nevôľou, mrzutosťou; op. veselý): mračný, zamračený, namosúrený predavač; vrhnúť zamračený, zachmúrený, zahúlený pohľad; mať nevľúdnu, pochmúrnu, chmúrnu náladustudenýchladnýodmeraný (bez vrúcnosti, srdečnosti; op. srdečný, teplý): studené, chladné privítanie; chladné, odmerané správaniemrazivýodmietavýpren. ľadový (svedčiaci až o nevraživosti, pohŕdaní a pod.): mrazivá, odmietavá odpoveď; mrazivý, odmietavý postoj voči niekomupren. expr. kyslý

p. aj nepríjemný; zlý

2. ktorý vyvoláva stiesňujúci, zlý pocit, dojem (op. vľúdny) • neprívetivýnepríjemnýzlý: nevľúdne, neprívetivé, nepríjemné, zlé počasiekniž. nehostinnýdrsný (obyč. nevhodný pre život; op. pohostinný, malebný): nehostinný dom; nehostinný, drsný krajpochmúrnypošmúrnychmúrny (op. veselý): pochmúrne, chmúrne okolie domuťaživýsmutnýkniž. ponurý (vyvolávajúci až depresiu): ťaživé, smutné ráno; ponurá izba


odmeraný 1. ktorý necíti al. neprejavuje citovú náklonnosť; svedčiaci o citovej ľahostajnosti, chlade (op. srdečný) • zdržanlivýstrohýchladný: odmerané, zdržanlivé správanie; byť odmeraný, strohý, chladný voči niekomuľahostajnýnevšímavýneosobný (bez citovej zaujatosti): pozrel na neho ľahostajným, nevšímavým pohľadom; neosobné prečítanie rozsudkuupätý (veľmi kontrolujúci svoje citové prejavy): odmerané, upäté vystupovanieneprístupný (brániaci sa citovej náklonnosti a jej prejavom): neprístupný úradníkneprívetivýnevľúdnynemilýstudenýľadový (bez prívetivosti, vľúdnosti): neprívetivé, nemilé, studené, ľadové prijatie hosťa; neprívetivý, nevľúdny postoj voči niekomusuchýoficiálnyrezervovaný (neprezrádzajúci citovú zaujatosť): suchý, oficiálny tón reči; rezervovaná odpoveďúsečnýstrmýrázny (spojený s istou drsnosťou, odmietaním): úsečná, strmá reč; strmý, rázny spôsob úradovaniaprísny: povedať niečo odmeraným, prísnym hlasom (op. láskavým, teplým) • odmietavýpren. kožený (ktorý nedovolí ani náznak pozitívnych citových pohnutí al. ich prejavov): odmietavý, kožený výraz tvárehovor. škrobený (neprirodzene sa kontrolujúci v citových prejavoch a pod.; op. uvoľnený): odmeraný, škrobený človek; mať škrobené spôsoby

2. p. pravidelný 3


ostrý 1. ktorý má brúsením spracované ostrie (op. tupý) • naostrenýnabrúsenývybrúsený: ostrý, naostrený nôž; ostrá, nabrúsená kosazastrúhaný (o ceruzke): ostré, zastrúhané pastelkypriostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký

2. ktorý je zakončený hrotom, špicou (op. tupý) • špicatýzahrotenýprihrotenýhrotitýhrotistýkončistýkončitý: ostrý, špicatý nos; ostrá, zahrotená čepeľ noža; špicatý, končistý vrchzaostrenýzašpicatený: zaostrená, zašpicatená bradaprudkýstrmý (tvoriaci so základňou malý uhol; op. mierny): prudká, strmá zákruta; prudké, strmé stúpaniepriostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký

3. ktorého povrch môže spôsobiť zranenie svojím zahrotením (op. hladký) • hranatý: ostré, hranaté kamenedrsnýtvrdý: drsná, tvrdá zubná kefka; ostrý, drsný pulóverpichľavýpichavý (ktorý pichá): kráčal bosý po ostrom, pichľavom, pichavom štrkupriostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký

4. (o zvuku) ktorý pre svoju výšku a prenikavosť nepríjemne znie (op. temný, tupý, dutý) • prenikavýsilnýintenzívny (op. tlmený, slabý): ostrý, prenikavý hvizd; prenikavé, silné, intenzívne trúbenievysokýpišťavýpiskľavýpískavýpiskotavýhvízdavý: vysoké, piskľavé tóny; pišťavý, piskľavý ženský hlas; pískavé, hvízdavé zvuky píšťalvýraznýzreteľnýzvučný (s dobrou počuteľnosťou): ostrý, výrazný brechot; zreteľné, zvučné zvonenie zvončeka (op. tlmené) • priostrý (príliš ostrý)

5. ktorý silno a nepríjemne pôsobí na zmysly (obyč. o nepríjemných telesných a duševných prejavoch); ktorý má veľkú silu, intenzitu (op. slabý) • prenikavýsilnýprudký: ostrý, prenikavý, silný zápach; prenikavé, prudké svetlointenzívnyveľký: ostrá, intenzívna, veľká bolesťštiepavýpichavýpichľavýdriapavý (sprevádzaný pocitom štiepania, pichania): mať v pľúcach štiepavý, pichavý, pichľavý pocitstudenýmrazivýčerstvýrezký (o vzduchu): v zime sa zle dýcha ostrý, studený, mrazivý vzduch; fúkal čerstvý, rezký vietordráždivýkorenistýkorenitýpikantný (o jedle s výraznou a štipľavou chuťou; o chuti al. vôni spojenej s pocitom štípania, pálenia a pod.): čínska kuchyňa je typická korenistými, pikantnými omáčkami; dráždivá, koreni(s)tá chuť reďkovky; dráždivá, koreni(s)tá vôňa kvetovštipľavýpálčivýpálivýrezavýtuhý (spôsobujúci pálenie; veľmi intenzívny): ostrý, štipľavý mráz; štipľavý, pálčivý, rezavý dym; štipľavá, tuhá paprika; rezavé bolesti pri močeníčpavý (ostro zapáchajúci): čpavý zápachpriostrý (priveľmi ostrý)

6. ktorý má veľkú rýchlosť, intenzitu (op. pomalý, mierny) • veľkýintenzívnysilnýprudký: nasadiť ostré, prudké, veľké tempo; ostrá, silná streľba; ostrý, intenzívny tréningrezký: ostrý, rezký rytmuspriostrý (príliš ostrý)

7. (o zraku a iných ľudských schopnostiach) ktorý sa vyznačuje dobrou al. vysokou kvalitou (op. slabý, oslabený) • prenikavýbystrývýborný: ostrý, prenikavý bystrý zrak; prenikavý, bystrý, výborný rozum

8. ktorý sa dá dobre a zreteľne vnímať a rozoznávať, obyč. zrakom (op. nezreteľný, nejasný) • jasnývýraznýzreteľný: ostrá, jasná, zreteľná fotografia; ostré, výrazné črty tváreviditeľnýzrejmýdo očí bijúci (op. nenápadný): viditeľný, zrejmý, do očí bijúci kontrastzaostrený (op. rozmazaný): zaostrený obrazživýpestrý (o farbách, ktoré upútajú svojou prenikavosťou, intenzitou a pod.): ostré, živé, pestré farby

9. ktorý sa vyznačuje prísnosťou, strohosťou (op. mierny, jemný) • prísnystrohýpríkry: dohovárať niekomu ostrým, prísnym tónom; strohé, príkre odmietnutie; ostrá, prísna kritika dielaútočnýpolemický (spojený s istým útokom, napadnutím): ostrý, útočný hanopis; polemická výmena názorovexpr.: naostrenýnabrúsený: naostrené pero, byť naostrený na niekohojedovatýexpr. britkýkniž. briskný (naplnený hnevom, nenávisťou): mať ostrý, jedovatý jazyk; jedovatý, britký článok; britké, briskné odmietnutiepren.: korenistýkorenitýštipľavýkorenený: ostré, korenisté vtipy; koreni(s)té, štipľavé, korenené poznámkyrezný (Rázus)priostrý (príliš ostrý)


studený 1. ktorý vzbudzuje pocit chladu, ktorý má nízku teplotu, veľmi chladný (op. teplý, horúci) • chladný: opierať sa o studenú, chladnú stenuchladený (op. nechladený): chladené nápojeľadovýmrazivýmraziaci (ktorý mrazí, ktorý je studený ako ľad): ľadové ruky priložila na čelo; mrazivý severný vietorzimomravýzimomrivý (naháňajúci zimomriavky) • nár. zimný: zimomravé ráno; drsný (stále studený a ťažko znesiteľný): drsné podnebieexpr. zried.: studenkastýstudenkavý (trocha studený)

2. p. chladný 1, 3 3. p. mŕtvy1 1

studený príd
1. majúci nízku teplotu, chladný: (víno) schowawa se do studenjch sklepnjcz (KoB 1666); wezmy druhu retortu, ktera bude prazna, naleg do neg maličko zimneg aneb studeneg wody (OCh 17. st); kusek frissneg slaniny, tak weliky gako celi gazik, odrež, polož geg napred do studeneg wody a potomne na gazik (RT 17. st); ssarhowa žena w šarhowny nekurila, ale zamknuwsse aresstantuw w studenem aresste, sama pak w susednich domich se ohriwala (RUŽOMBEROK 1757); algidus: studeny, zymny (KS 1763); nespite w njzkých swetnicách, zwlásste w studených komorách (RPM 1795); hlawu y očy umywag studenu wodu a mrtwu žyhlawu (HK 18. st);
x. pren advocata prse studenú bázliwosty obklyčene bily (PeP 1769) bál sa; gak twrda wec gest za hrissnikow sa wiznaty tak, že až pot studeny na nich wihaza (MiK 18. st) potia sa od strachu;
L. natcha a studenj kassel se prjdržegj (NK 1717) kašeľ bez vykašliavania hlienu; gmenugj sedlákowé swé pole, neb lehké, neb težké, anebožto pálčiwé neb studené grunty (HRK 1773) na ktorých úroda mrzne; čerweny zwonček ge welmi dobri žilam a wsseliakim studenim nedostatkom tela nesprevádzaným horúčkou; balssan zeleni a suchi studenemu žaludku užitečni ge zle tráviacemu, oslabenému; poor wičistuge studené rani a hnilé maso wižira ťažko sa hojace (Zel 18. st); kdo warenu (černobyľ) horcze pige, studenu nemocz zahani (LR5 18. st) zimnicu; predmenowane zwirata gsu z wečeg strany studeneg natury žiwočátka (PR 18. st) studenokrvné
2. vyznačujúci sa nízkou podnebnou teplotou: giné rucha potrebné gsu w studených než w teplých kraginách (PrV 1767); chotar gest wrsskowaty a studeny, z ktereho sneh neskoro zchacza (Š. DOLINA 1770); malo studeni mag dobri gest, ale welmi studeni sskodliwy (PR 18. st)
3. nevľúdny, neprívetivý, odmeraný: gste my daly jakusy negistu a studenu odpoued (B. BYSTRICA 1596); samotne moge s ňjm obcowaňj usslechtile sjce, s powažitedlnosty osoby meg spogene, takmer stuďene bilo (PT 1796)
4. ľahostajný, nevšímavý: mne moga nádeg sklamala, ponewádž znamenám, že ty k takowému djlu leniwi a studeny sy (VP 1764); wssecki teto pokloni a chwali Protesilaus studennu misli prigimal (PT 1796); jakoš by se znašal žywot twuj krestansky z wýru twu, kdybys w dobrych skutkoch studený a leniwý dušu twu odewzdawal (CDu 18. st); tva laska len je ke mne studena (AD 18. st)
L. Luther zenským pohlawám pak tú radu dáwa, že gestliže studeneg naturi pána magu, bi potagemne ho odessli a ginde hledali dle swogeg wúly pana (PP 1734) sexuálne chladného; w suzeni postaweny hleda u suseduw a pribuznych a prateluw pomoci a polechceni a newinachaza gedine opowrzeni, studene slowa a ffalssiwe oklamani (MS 1758) nezáujem; hle, gak mnoho gest galowich a studenich katolikuw, ktery we wetsseg waznosti magu krčmi, nezli chram bozi (SPr 1783) nežijúcich pobožným životom; (mnísi) ospanliwe, ziwanliwe spiwagú, studené modlideb mrmláňa wydáwagú (BlR 18. st) bez oduševnenia; (osol) gakossto bogazliwe stworeni k leniwosti a tichosti nachilne, nič ňeubliži nižadnemu stworeni gjnemu, ponewač gest studeneg krwi howadko (PR 18. st) flegmatický
F. pokritec neni tepli, ani studeni, gak vetrnik na stave (SS 18. st) (o nestálosti)
P. atpn Jurcze Studeniho (BOCA 1594); -o, -e prísl k 1: gelide: studenó, zimnó (KS 1763); frigide: studeno, chladno (PD 18. st);
L. (Hadixa) mezitím začala blednúť, pariť sa stuďeno chvílámi a kdiž domu príjdúc, zložili hu, aňi stáť ňemohúc, často zamdlívala (BR 1785) oblieval ju studený pot; k 3: frigidissime: wélmy studeňe, neochotňe (KS 1763); stuďeňe a z nechuťú chwálíce (BN 1789); na s-o prísl výraz kt. sa je studené: ptisanarium orizae: na studeno warená rysskassa, ryssowá kassa (KS 1763); s-o vetná prísl chladno, zima: česke ruože nemagi takowe mocy, yako wlaské a kteréž w kraginách polednjch rostu, nebo v nás gest gjm studeno (MT 17. st); -osť ž
1. zima, chlad: krysstal, kamen byly, prozretedlny gest, w horach welyke studenosty se naleza, kdežto snehowe dluho ležy (HL 17. st); algor: zyma, studenost (KS 1763); koliko gest nini takowjch, ktery pro weliku studenost zubi o zubi bigegi (VP 1764); urody tgež za tri roky nebolo pre weliku mokrotu a studenost (B. ŠTIAVNICA 1776); widel sem propast plnu ladoweg wody, ktera prewissowala studenost netuhsseg zimi (MiK 18. st);
x. pren Bože, tebe prosyme, rozehreg studenost a zastydlost nasseho prirozenj (Mod 1573) podnieť nás k činu
L. ktery czlowek weliku studenost pri sebe ma tak, že se nemuže zahratj (OCh 17. st) zimnicu; (žihľava) studenost pljc odgima (MBF 1721) zahlienenosť; roztrhel se zwazek žiwota, leži guss bes dusse nežiwe telo a smrtedlnu studenostu pomalički drewenje (MK 18. st) o posmrtnom stuhnutí
2. vlastnosť pôsobiť protizápalovo: bolehlaw gest bylina, ktera studenosty swu umrtwuge a w lekarstwe pro oprawu a umensseny welike horkosty ginych wecy klade se; (kmín) s ffyky wareny, z jablčnykem kassel z studenosty hogy z prechladnutia; u wynie čerwenem waryty balsan a myrru, tim usta wymywaty, nechutenstwy a daweny odgima z studenosty a mdloby žaludka zlého trávenia (HL 17. st);
3. nevľúdnosť, ľahostajnosť: gak weliká temnost byla u wssech lidý w bludech zustawagjcých, gak tež weliká studenost w ctj a lásce (SlK 1766-80); radosť zaneprazdňuwana bíwá náhlosťú, studenosťú (BN 1790); sin mjsto laskj studenost skussowal (PT 1796)

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko STUDENÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 255×, celkový počet lokalít: 67, najčastejšie výskyty v lokalitách:
NOVÁ VES NAD ŽITAVOU, okr. NITRA – 42×;
KLOKOČINA (obec NITRA), okr. NITRA – 16×;
VRÁBLE, okr. NITRA – 14×;
STARÉ MESTO (obec NITRA), okr. NITRA – 10×;
CHOČA, okr. NITRA (od r. 1996 ZLATÉ MORAVCE) – 9×;
ROSINA, okr. ŽILINA – 9×;
ZLATÉ MORAVCE, okr. NITRA (od r. 1996 ZLATÉ MORAVCE) – 9×;
BANSKÁ BYSTRICA, okr. BANSKÁ BYSTRICA – 8×;
DOLNÉ SĽAŽANY (obec SĽAŽANY), okr. NITRA (od r. 1996 ZLATÉ MORAVCE) – 7×;
ŽILINA, okr. ŽILINA – 6×;
...

Databáza urbanoným

(stav v roku 1995).
Urbanonymum STUDENÝ BOK v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
LEVICE

Zvukové nahrávky niektorých slov

cítil, ako mu studený pot sentit la sueur lui
kapsy kus studeného mäsa bissac un morceau de viande froide
mu studený pot steká la sueur lui couler
niekoľko zvyškov studeného mäsa quelques restes de viande froide
studená, cesto sa zlepí trop froid la pâte englue
suchárov a studeného mäsa de biscuit et de viande froide
svoju kvapku studenej vody sa goutte d'eau froide
zopár kvapiek studenej vody quelques gouttes d'eau froide
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu