strojový príd.
1. vyrobený, zhotovený strojom: s. výrobok, s-á vlna, s. hodváb, s-á čiapka, s-á výšivka; s-á tehla;
2. konaný. vykonávaný strojom, pomocou stroja: s-á práca, s-á výroba, s-é obrábanie (napr. kovu), s-é nitovanie, s-á žatva, s-é plečkovanie; s-é pletenie, vyšívanie; s-á sadzba;
3. poháňaný strojom, založený na určitom mechanizme (op. ručný): s-é čerpadlo, s-á brzda, s. drvič (napr. kamenia), s-á umývačka; s-á puška guľomet; s-á plečka, s. zverák;
4. týkajúci sa stroja, strojov, patriaci stroju, určený pre stroj, pre stroje: s-á súčiastka; s-á časť (napr. motorového vozidla); s-á technika, s. priemysel; s. čas potrebný na prácu strojom pri zhotovení určitého výrobku; s-á kostra; s. olej, s-á ihla;
5. obsahujúci stroje, skladajúci sa zo strojov: s-á a traktorová. stanica, s. park, s-é zariadenie, vybavenie, s-é družstvo;
6. zried. s. sadzač ktorý sádže písmená strojom;
7. vykonávajúci určitú činnosť ako stroj, podobajúci sa činnosti stroja, mechanický, bezmyšlienkovitý: s. pohyb, s-é tempo, s-á presnosť, s-á hra;
strojove prísl.
1. pomocou stroja, strojom, na stroji (op. ručne): s. vyrábať, formovať, čistiť niečo; miešať s. (napr. betón);
2. mechanicky, ako stroj, bezmyšlienkovite: s. vykonávať nejaké pohyby, pracovať s.;
strojovosť, -ti ž. mechanickosť, bezmyšlienkovitosť