strojiť -í -a nedok.
1. pripravovať (význ. 1), chystať, hotoviť: s. svadbu
2. kniž. zamýšľať, kuť: s. úklady
// strojiť sa
1. pripravovať sa, chystať sa, hotoviť sa: s. sa na odchod; s. sa do bitky; neos.: s-í sa na dážď, s-í sa pršať je pred dažďom
2. zamýšľať, hodlať, mieniť: s-í sa ženiť, na ženbu
3. zastaráv. obliekať sa, šatiť sa: s-í sa vkusne
strojiť -jí -ja stroj! -jil -jac -jaci -jený -jenie nedok.
strojiť sa -jí sa -ja sa stroj sa! -jil sa -jac sa -jaci sa -jenie sa nedok.
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
cifrovať hovor. 1. dávať ozdoby na niečo, najmä pri obliekaní, úprave niečoho • parádiť: cifrujú, parádia nevestu • ozdobovať • zdobiť: ozdobuje, zdobí tortu ciframi • krášliť: rada sa krášli • expr.: fintiť • frndiť (nápadne upravovať): fintí, frndí dcéry bižutériou • strojiť • hovor. štafírovať: strojí, štafíruje slečny na ples • šperkovať (ozdobovať šperkami)
2. robiť drobné rýchle pohyby (pri hre, v tanci) • hovor. preberať • hrať: cifruje, preberá, hrá na fujare • expr.: kresať • kreskať • pokreskávať • prepletať (nohami): rezko kreská, pokreskáva, prepletá nôžkami
hodlať mať predsavzatie niečo uskutočniť • mať v úmysle • mať úmysel • zamýšľať: hodlá, má v úmysle venovať sa športu • chystať sa • mieniť • chcieť: chystá sa, mieni ísť študovať; chcieť sa polepšiť • strojiť • strojiť sa: stroja dcére postaviť dom; stroja sa vycestovať • plánovať • mať plán • mať v pláne: plánujú, majú v pláne presťahovať sa • pomýšľať • zastar. obmýšľať: pomýšľať zmeniť zamestnanie • hovor. ísť: ide sa zapísať na vysokú školu
chcieť 1. mať vôľu, chuť, úmysel niečo robiť • hodlať • mieniť: chce, hodlá zvíťaziť; Čo teraz chceš, mieniš robiť? • zamýšľať • pomýšľať • mať v úmysle (zdôrazňuje sa úmysel niečo robiť): Kedy zamýšľate, pomýšľate odísť? • plánovať • mať plán (mať úmysel uskutočniť niečo v neskoršej budúcnosti): plánujeme, máme plán ísť na dovolenku do hôr • chystať sa • hotoviť sa • strojiť sa • priberať sa (mať úmysel niečo bezprostredne uskutočniť): chystám sa, hotovím sa ostať; priberal sa, strojil sa napísať list • zastrájať sa (vystatovačne prejavovať úmysel niečo uskutočniť): zastrájal sa prestať fajčiť
2. mať pocit potreby niečoho • želať si • priať si: chcem, želám si, prajem si, aby bol v dome pokoj • zastaráv. ráčiť: Ráčite ešte niečo? • žiadať • žiadať si • vyžadovať • požadovať (zdôrazňuje sa nástojčivosť al. nevyhnutnosť potreby niečoho): žiadam, vyžadujem poriadok na pracovisku • túžiť (mať pocit potreby prejavovaný túžbou): túži, chce sa zveriť matke • páčiť sa • ľúbiť sa (obyč. v rozkazovacej, opytovacej al. podmieňovacej vete, často s neurčitkom): keby sa ti páčilo, ľúbilo, môžeš prísť; Bude sa vám páčiť vína?
3. porov. želať
chystať dávať niečo do stavu vhodného na uskutočnenie, použitie niečoho • pripravovať • strojiť: chystá, pripravuje, strojí slávnostnú večeru • priprávať • vystrájať: pripráva, vystrája deti na výlet • hovor.: hotoviť • hotovať: hotoví synovi svadbu • hovor. zastaráv. richtovať • subšt. štelovať: richtovať nevestu; štelovať hobľovačku • organizovať • plánovať • mať plán • kniž. proponovať (zamýšľať niečo uskutočniť a obyč. robiť v tom smere isté kroky): organizujú, plánujú odvetu; proponovať jazykové kurzy • snovať • snuť • osnúvať (tajne chystať): snuje, osnúva plány, intrigy • kniž. spriadať (tajne chystať niečo zlé): spriadajú proti nám úklady • expr.: variť • piecť • kutiť (tajne chystať): ktovie, čo tam varia, pečú, kutia
chystať sa robiť prípravu na uskutočnenie niečoho • pripravovať sa • strojiť sa: chystá sa, pripravuje sa, strojí sa na svadbu • vystrájať sa • hovor.: hotoviť sa • hotovať sa: vystrája sa, hotoví sa na cestu • hovor. zastaráv. richtovať sa • subšt. štelovať sa; priberať sa • brať sa • zberať sa • dávať sa (začínať niečo robiť): priberá sa, zberá sa do upratovania; ženy sa veselo dávajú do roboty • zastrájať sa (vystatovačne prejavovať svoj úmysel niečo urobiť): zastrája sa prestať fajčiť • mať sa: mali sa už na odchod • poberať sa • vyberať sa • vydávať sa (chystať sa na cestu)
krášliť robiť pekným, krásnym, krajším • skrášľovať • okrášľovať: krášli, skrášľuje si tvár rúžom; vnuci skrášľujú, okrášľujú život starým rodičom • zdobiť • ozdobovať (robiť pekným pomocou ozdoby; robiť významným): zdobiť obrus výšivkou, ozdobovať byt kvetmi; zdobia, ozdobujú ho vyznamenania • prikrášľovať • prizdobovať (menšími úpravami): prikrášľuje izbu závesmi • parádiť • cifrovať • strojiť • expr.: fintiť • frndiť • frndoliť (pekne upravovať, najmä oblečenie): parádi, strojí nevestu perlovým náhrdelníkom; cifruje, fintí si šaty výšivkou • kniž. ornamentalizovať
obliekať sa istým spôsobom nosiť šaty, istým spôsobom chodiť oblečený • nosiť sa: pekne, moderne sa oblieka, nosí; oblieka sa, nosí sa po sedliacky • strojiť sa • šatiť sa: strojí sa, šatí sa ako princezná
organizovať 1. premyslene, cieľavedome postupovať pri príprave istej akcie • pripravovať • chystať • usporadúvať • usporadovať: organizovať, pripravovať športové preteky; chystať, usporadúvať večierok • strojiť: strojiť štrajk • aranžovať (organizovať nejakú spoločenskú udalosť): aranžovať večierok
2. premyslene, účelne postupovať pri realizácii niečoho • viesť • riadiť: dobre organizovať, viesť, riadiť štát, podnik, hospodárstvo; úspešne vedená práca
3. spájať na základe spoločného programu • združovať • zoskupovať: organizovať, združovať robotníkov; zoskupovať mladých (do organizácie)
strojiť, -í, -a nedok.
1. (čo, zried. i koho) pripravovať, chystať: s. svadbu, hody, hostinu, bál; s. parády (Kuk.); Otec strojil zakáľačku. (Tat.) Pre teba mne páni šibenice stroja. (Botto) Vedela poradil., ako čo majú k večeri strojiť. (Dobš.) Pomáhal strojiť kone i vozy na ďalšiu cestu. (Hor.) Mňa nestrojili za teba, ale za Jana Dúbravovie (Kuk.) nechystali na vydaj.
● kniž. s. úklady, nástrahy niekomu číhať na život niekoho;
2. (s neurč.) zamýšľať, hodlať, mať v úmysle: Stroja dievke vziať prístavka na zimu. (Tim.)
3. (koho) obliekať (obyč. do pekných šiat), parádiť, vystrojovať: Ani čo by ste ma na bál strojili. (Vaj.)
4. zastar. (čo) zhotovovať, robiť, utvárať: Učil strojiť truhličkové úle. (Škult); pren. Len z prítomnosti posmechy strojí (J. Mat.) vysmieva sa.
|| strojiť sa
1. (do čoho, na čo, k čomu, bezpredm. i s neurč.) robiť prípravy, chystať sa, pripravovať sa: s. sa do boja, do vojny, do bitky, do žatvy; s. sa do sveta; s. sa na niekoho, s. sa na vojnu, s. sa na zábavu, s. sa na skúšky; Stroj sa, stroj, osedlaj koňa, čisti zbroj. (Kras.) Práve sa strojil odisť so svojím vozom do mesta. (Tomašč.); neos. strojí sa k dažďu, na dážď; Strojilo sa pršať (Tat.) bolo pred dažďom.
2. (s neurč.) zamýšľať, hodlať, mať v úmysle: Strojila sa mu skočiť do reči. (Kuk.) Ona sa mu strojila robiť výčitku. (Tim.) K Vianociam stroja sa ho [prasa] predať. (Taj.) Ženiť sa strojí. (Smrč.)
3. obliekať si šaty, obliekať sa; šatiť sa, nosiť šaty: Ďurko sa stroji v zrkadle. (Taj.) Ráno spia do ôsmej, potom sa stroja. (Fr. Kráľ) Keby si sa nebola tak dlho obliekala a strojila, neboli by sme zmeškali vlak. (Bedn.) Strojí sa sedliacky. (Ráz.); s. sa vkusne (Vaj.); s. sa podľa najnovšej módy (Zúb.);
4. expr. zried. zastrájať sa, chystať pomstu: Veď ja spravím na nich pesničku, — strojí sa chlapec. (Ráz.)
strojiť dk 1. čo pripravovať, chystať niečo: kdj Geho Milost pan Ferencz mel prigiti, odkazal, abychom obed strogili a potem neprissel (ŽILINA 1585); jestli na svadbu nakládáš, víc než potreba strojit dáš, v dluh, v núzi príjdeš (RL 1642); convivator: kdo hody strogi a gjsti dáwá (WU 1750); parito: hotugem, strogjm, chystam (KS 1763); Alexander walečne nastroge guž do Jndij strogil (MC 18. st) 2. čo mať v úmysle, zamýšľať; kuť niečo: (farár) musy wen s ffary ginam se braty, porozumel sem, že strogy do Klobuk mestečka (BREZANY 1595); on tuže žywnost chce mne z ruku wzit a gjnemu strogj odpredat (SOBLAHOV 1699); Pán Buh hned w ragi napowjdal, co učiniti strogj (COB 17. st); to zastawene humno stroga pany susede ruczat (DRAŽKOVCE 1729) F. neznamym nelahod, aby se nenazdawaly, ze ge k sobe wabjss a uklady strogjss (KoB 1666); smrt mladym za chrptem čyha a sydla gim strogi (GŠ 1758) o neočakávaných nástrahách 3. obliekať (obyč. do šiat), parádiť: wy czery sionske, wasse hlawy na diwne sspikugete, pudrugete, strogite preto, aby muž a manžel wass pod nohamy wassymy ležal (WS 18. st); ornare: krássliti, strogiti (PD 18. st) 4. čo zhotovovať, utvárať niečo: aby žaden z mistrow žadnemu kupcy klobukow nebarwil anj strogil pod pokutu gedneho zlateho; lide a obzwlasste remeslnicy nowe wecy strogy a kunsstugy (CA 1697); ( 1698); lahudkar prinešene lahuodky dela a strogi (KoA 17. st); massar predepsani powedal, ze ge to otrowa taka, gako na missi stroga (DRIENOVÉ 1726); w apatekach sa s neho (aloe) dobré pilulle stroga (Zel 18. st); x. pren takowe blazniwe mluweni nachaze se tohoto času pri mnissech, kdi pri kazani swem swim posluchacžom smiechy strogia (TC 1631) zabávajú ich; zlostni pak nepratele mne nenawydicy, sem y tam chodicy, z padu meho smich strogi (KK 1709) posmievajú sa mi; strojevať [-jív-] frekv k 4: tu a takowu polewku ženy nad gine wssecky nagčastegsse strogiwagu (SKá 18. st); s. sa ndk 1. chystať sa, pripravovať sa: kterak by se Turczy, neprzatele krwe krzestanske, sem na nas sylnie strogiti mielj (ZVOLEN 1544); kdi se domow strogili pan Maloweczki a pan Mikulass, zustali bili v pana richtara (TRENČÍN 1578); poslal on, richtar, čloweka k nemu, aby se strogyl a chistal k teg ceste (S. ĽUPČA 1603); z rozkazu tohože pana palatinusa do tabora strogiti sem se musil (BÁNOVCE n. B. 1636); obiwatel szucjansky se do sweta ugjti strogil (SUČANY 1756); otec se k dobiwaňj Troje strogil (PT 1796); Tupich strogi se do wogni (LIPTOV 18. st) 2. zamýšľať, mať v úmysle: to slichal od neboheho Danko Matussa, ze se on strogjl na tom potoku pilu stawati (MARTIN 1623); uposlechnul mizernj rečnika tohoto a giž strogj se spatky wzjti, co prwe welmi sstedre offerowal (SK 1697); když se pak (učiteľ) k modlitbe strogj, ma wssecki djtky probuditi (BZ 1749); včul pak panove se stroja to všecko od nas odebrac (ŠIROKÉ 1774 LP); swedkowa toho powedoma nenj, že by sa pan zabit strogil panj (ŽILINA 1774) 3. komu chystať sa na pomstu, zastrájať sa niekomu: wye-ly swedek, zeby se ten Georgius stroyl, ze ktereho toho s tych trych Istwana, Matiasse a Sigmonta zabige (D. JASENO 1674); Juditha Bobal, z teg pričiny, že gu gey hospodar a hospodina s takowich wistupkuw trestala, strogila se, že hanbu uwede y na swu gazdinu (KRUPINA 1694); na to wiznam, že kdj mu neco zawinila we dne, tehdy strogil se geg, ze to winahradj w nocj (ŠTÍTNIK 1697); Martinus strogil se, že tohože gazdu zabige (ZÁBORIE 1726); mlinar wo štwrtek, wtedy, ket sa žaluwal na Kovača strani wadenia sa strogil, hrozjce se rukou, počkag, len obanuge on to (ROVŇANY 1753); y paneg w očy sa strogil, že gu musi zabit (ŽILINA 1769); a tak sa nam stroji, že si krivak zakupi, že nas tak bude drat (BANKA 1779 LP) 4. obliekať sa, parádiť sa: (Boh) plasstem priodel mne gako ženjcha, kteryž se strogj ozdobne (SP 1696); ženjch, genž se strogi zdobne a geho newesta okrasslugicy se (COB 17. st); wezmi s krepelky z samce srdce a nosy pri sobe, kdy se máss na sobáss strogiti a budete sworne žit (MT 17. st); mnohe (ženy) stroga a odiewagu se do ssarlatuw, kmentuw a zlatch čepcuw (MS 1758); klasster stogj, w kterem same mnissky w habitu se strogj (KCS 18. st); strojevať sa frekv k 4: swedkowa slissela od gynych, žebi se y pred tim boly nanho strogewaly (V. ČEPČÍN 1734)