strojca -u mn. -ovia m. kniž. kto niečo chystá, pripravuje, pôvodca: s. sprisahania;
strojkyňa -e -kýň ž.
strojca -cu pl. N -covia m.
pôvodca 1. kto je príčinou niečoho, kto dáva podnet na niečo • iniciátor • kniž. strojca: pôvodca, iniciátor, strojca sprisahania • pripravovateľ • podnecovateľ • organizátor • vyvolávateľ: pripravovateľ, podnecovateľ, vyvolávateľ nepokojov • kniž. osnovateľ: osnovateľ vraždy • zastar. zapríčiniteľ (Dobšinský) • kniž. zdroj (čo spôsobuje vznik niečoho): zdrojom starostí sú deti • lingv. subjekt (pôvodca deja) • odb. agens
2. p. autor
strojca p. pôvodca 1
strojca, -u, mn. č. -ovia m. kniž. človek, ktorý niečo strojí, chystá, pripravuje, pripravovateľ, osnovateľ, pôvodca, autor: Každý je sám strojcom svojho osudu a svojho šťastia. (Pláv.) Hrdinovia, ktorí boli strojcami víťazstva. (Barč) Ako som mohol kedysi veriť, že bohovia sú strojcami ľudskej blaženosti! (Fig.);
strojkyňa, -ne, -kýň ž.
strojca m kto niečo chystá, strojí, pripravuje: convivator: strogce, kdo hody strogi (WU 1750)