strohý príd.
1. odmeraný (význ. 2), chladný, prísny, strmý; svedčiaci o tom: s. človek; s-é gesto; s-á odpoveď úsečná
2. kt. nie je komplikovaný, jednoduchý, triezvy: s-é tvary; s-é fakty číre;
stroho prísl.: s. sa správať;
strohosť -i ž.
strohosť -ti ž.
cudzota 1. čo má cudzí ráz, čo pochádza z iného celku: cudzota prízvuku hovoriaceho • cudzosť • odlišnosť: odlišnosť zvykov • osobitosť • osobitnosť • zvláštnosť • nezvyčajnosť • neobyčajnosť: nezvyčajnosť správania
2. nedostatok citového vzťahu: cudzota v rodine • cudzosť • chlad • chladnosť • studenosť • ľahostajnosť: ľahostajnosť medzi manželmi • odmeranosť • neprívetivosť • nevľúdnosť: nevľúdnosť nadriadeného • strohosť: strohosť príkazov • odcudzenie • odcudzenosť: vzájomná odcudzenosť • zastar. chladnota
odmeranosť neprejavovanie citu • strohosť • zdržanlivosť • rezervovanosť: jeho správanie bolo charakterizované odmeranosťou, strohosťou, rezervovanosťou • chlad • chladnosť: zo slov cítiť chlad • oficiálnosť • hovor. škrobenosť: stretnutie plné oficiálnosti • odstup: zachovať odstup voči podriadeným • cudzosť • cudzota: citová cudzosť, cudzota • hovor. dištanc
oficialita úradný ráz, spôsob niečoho • oficiálnosť: prijatie sa nezaobišlo bez oficiality, oficiálnosti • úradnosť • odmeranosť • chladnosť • strohosť: úradnosť, odmeranosť, chladnosť stretnutia protivníkov
1. prísny, odmeraný: s-á morálka; s-é gesto (Lajč.); Verš porušuje strohú pravidelnosť. (Reis.)
2. krátky, stručný, úsečný: s-á odpoveď; Zabudol na strohé slová uznania. (Karv.)
3. jednoduchý, prostý: s-á forma, s-á popisnosť; poézia formálne s-á;
stroho prísl.;
strohosť, -ti ž.