strmina -y -mín ž. strmý svah, zráz, úšust: skalná s., ísť (hore) s-ou;
strminka -y -niek ž. zdrob.
strmina -ny -mín ž.
strmina p. svah
svah časť terénu zvažujúca sa, skláňajúca sa do doliny al. do roviny: mierny, prudký svah; spúšťať sa po svahu • stráň: na stráni rastú jahody • úbočie • úboč: cesta vedúca úbočím, úbočou • úbočina (Hviezdoslav) • strmina • zráz • úplaz (strmý svah): ísť hore strminou; zľadovatený zráz; rútiť sa dolu úplazom • úšust (strmý svah pokrytý zosúvajúcimi sa skalami): spustiť sa dolu úšustom • grúň (zalesnené horské úbočie): ovce sa pasú na grúňoch • stena (zvislý svah): skalnatá stena • breh: stúpajú hore prudkým brehom • zried.: príkrina • zábrežie (Sládkovič) • spust (Laskomerský) • kopec • vrch (vyvýšenina v teréne al. jej jedna časť): motor dobre neťahá do kopca; ísť na bicykli dolu vrchom • nár. lazina
strmina, -y, -mín ž. príkry, strmý svah, príkra, strmá stráň, stena, zráz: isť, šmýkať sa, spúšťať sa, rútiť sa dolu s-ou, kotúľať sa s-ou, vystupovať, isť hore s-ou; skalnatá s.; pren. Svieť lampa obraznosti, nech stúpam k strminám, bár stmel sa vôkol svet (Hviezd.) k ideálom, výskam krásy;
strminka, -y, -niek ž. zdrob. expr.
strmina ž príkry, strmý svah, strmá stráň: declivis: z wrsska dolu nachýlený, dolu strmjnu, prikrý (WU 1750); praecipitium; strmina (CL 1777); praecipitium: strmina (DSL 18. st)