strihať nedok.
1. nožnicami oddeľovať, odstraňovať, skracovať, deliť ap.: s. (si) nechty, vlasy, s. kvety, papier, plech
2. nožnicami upravovať vlasy, porast ap.: holič s-á zákazníkov; s. ovce; s-ný trávnik
3. nožnicami formovať, vytvárať: s. (na) blúzku, s. pásiky
4. rýchlo pohybovať niečím na spôsob nožníc: s. nohami (pri plávaní); s. ušami (o niekt. zvieratách) pohybovať, obyč. pri zbystrovaní sluchu i fraz. expr. zvyšovať pozornosť, byť v strehu
● dva razy meraj, raz strihaj;
opak. strihávať -a;
dok. strihnúť -e -ú -hol
1. k 4: s. ušami
2. urobiť jeden zárez nožnicami, zastrihnúť: s. si do prsta
// strihať sa dávať si podstrihnúť vlasy: s-á sa v salóne; dávno sa nes-l;
opak. strihávať sa
strihať -há -hajú -haj! -hal -hajúc -hajúci -haný -hanie nedok.
strihať sa -há sa -hajú sa -hal sa -hajúc sa -hajúci sa -hanie sa nedok.
ostrihať -há -hajú -haj! -hal -hajúc -haný -hanie dok. 1. (čo (čím); čo z čoho (čím)) ▶ nožnicami oddeliť, skrátiť tenké vláknité al. zrohovatené výrastky na tele človeka a tým upraviť; syn. obstrihať: o. si nechty, ofinu; zajatcom ostrihali vlasy; elektrickým strojčekom o. bočné partie na hlave; zarovnávačom o. z vlasov päť centimetrov; Holič mi už ostrihal bradu i fúzy a začal vlasy na hlave. [P. Jaroš] 2. (čo (čím)) ▶ skrátiť zvieratám vonkajšiu pokrývku tela: o. psovi srsť nožničkami; sliepkam ostrihali krídla ↗ i fraz.; vlna, ktorú z barana ostrihali, vážila 40 kíl 3. (koho, čo (ako)) ▶ strihaním upraviť vlasy; zbaviť zviera srsti: o. dohola úplne, celkom zbaviť vlasov, vyholiť; už sa daj o.!; v kaderníctve dali dieťa o. nakrátko; za deň dokáže pastier o. niekoľko desiatok oviec 4. (čo z čoho (čím)) ▶ odrezaním skrátiť, odstrániť niektoré časti niečoho: o. postranné konáriky pri chodníku; z okrasných kríkov ostrihajte na jeseň zvyšky kvetov; o. okraj upečenej oblátky; fotografiu možno o. alebo inak upraviť 5. (čo (čím)) ▶ strihaním upraviť, dorovnať niečo, odstrániť prebytočné, okrajové časti: o. muškáty po odkvitnutí; ako správne o. vinič, jablone?; na jar treba stromy o.; živý plot ostriháme záhradnými nožnicami ◘ fraz. vyzerať ako ostrihaná ovca (o človeku) byť veľmi nakrátko vystrihaný; byť ostrihaný na chlapca (o dievčati, o žene) veľmi nakrátko; byť ostrihaný na ježka mať účes s krátkymi vlasmi trčiacimi dohora; zastaráv. ostrihať na kopasa úplne, celkom zbaviť vlasov, ostrihať dohola; ostrihať niekomu krídla obmedziť, znemožniť niekomu nejakú aktivitu ▷ nedok. ↗ strihať, k 4, 5 i ostrihávať
strihať nožnicami rozdeľovať, oddeľovať al. skracovať niečo: strihá papier na kúsky; strihá ovciam vlnu • expr.: šniapať • šmýkať: šniape, šmýka mu vlasy nakrátko • odstrihávať • odstrihovať • expr. odšmýkavať (nožnicami oddeľovať z niečoho): odstrihuje si nechty; odšmýkava jej z vrkoča • podstrihovať • podstrihávať (trocha z niečoho strihať): podstrihuje, podstriháva dievčaťu vlasy • text. postrihovať (strihať z povrchu tkaniny chĺpky, konce nití a pod.)
strihať, -á, -ajú nedok.
1. (čo i bezpredm.) nožnicami rezať, oddeľovať, rozdeľovať: s. papier, s. látku; Mohol by si ho [med] strihať, tak sa ťahá. (Tim.) Každú vec premysli, dva razy meraj, jeden raz strihaj. (Kuk.); pren. Zeme sa strihajú na rezance (Heč.) delia sa na malé roličky. Šiel rovno pred seba sťa by strihal. (Dobš) Zajace strihali ďatelinu zubami (Ondr.) hrýzli.
2. (čo, na čo) robiť strih, pomocou nožníc pripravovať látku na šitie odevu (al. časti odevu): Konce plátna musia nemilobohu strihať na jeho nohavice. (Švant.); s. kabát, košeľu, s. na blúzu, na sukňu; Tieto nohavičky som dlho strihala a šila. (Jes-á) Večer strihal svákovi Kožkárovi nohavice. (Tim.)
3. (koho. čo i bezpredm.) nožnicami skracovať niekomu, niečomu vlasy, srsť ap., podstrihovať; odstrihovať: Kto ho tak pekne strihá? (Kuk.) Kristína ho dohola strihá mašinkou. (Tat.); s. ovce; s. si nechty; Bradu si holil, fúzy strihal. (Vaj.); s. kríky, stromy; Černejú sa konáre agátov, ktoré nik nereže a nestrihá. (Jil.) Tri generácie Filipkovcov holili a strihali v tomto obchode. (Karv.);
pren. expr. okrádať, zdierať: Pisári, notári, defraudanti, škubanti, kradoši: strihajte nás, kopnite nás. (Vaj.)
4. expr. (čím i bez. predm.) rýchlo pohybovať niečím na spôsob nožníc, kývať: s. ušami (o zvieratách pri zbystrení sluchu); s. nohami; Belasé motýle pyšno strihajú krídelkami. (Švant.) Darmo strihal ryšavým obočím, svoju nechuť musel potlačiť (Urb.) mračil sa; s. očami pozerať sa, pokukovať; pren. Oči mu strihali dolu ulicou, zas dohora (Kuk.) zvedavo pozeral. Pomedzi vlasy jej kamsi oči dve sivé strihajú (J. Kráľ) pozerajú;
opak. strihávať, -a, -ajú;
dok. k 1, 4 strihnúť
|| strihať sa dávať si upravovať, podstrihovať vlasy na hlave: Za mladi sa strihal, teraz zrednuté vlasy začesáva si od pravého ucha k ľavému. (Taj.);
strihať ndk čo nožnicami skracovať niekomu, niečomu vlasy, srsť ap.: barwyer wlasi nožnycamy striže (KoB 1666); owce w yesenj y na yar stryhat po jednom dnj (SUČANY 1691); caesaries: dluhé wlasy mužské, kteréž sa strjhagj (WU 1750) skoda tvogeg pekneg krasy, ze sy sy dal strihat vlasy (KC 1791); sstrjhegte sy neht na rukau (RPM 1795); -ávať frekv: wlasi ale gednúc toliko w roce striháwal (KB 1757)