Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj subst

strigôň -a m. zlý čarodejník, bosorák (v rozprávkach);

pren. pejor. nadávka zlému, nepríjemnému mužovi;

strigônsky príd.;

strigônstvo -a s. bosoráctvo, čary

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
strigôň ‑a m.; strigônsky; strigônstvo ‑a s.

strigôň -ňa pl. N -ni G -ňov m.

/461947±637 1.72: substantíva m. živ. N sg. 14334→14278
+214
−297
ň/5602 corgoň/1284 väzeň/1071 jeleň/960 Kriváň/595 dlháň/448±38 učeň/443 Tvrdoň/371 strigôň/344 Červeň/344→335
+16
−60
Koreň/398→300
+65
−89
hlucháň/243 cigáň/197 (61/2086)

-ôň/6008±10: substantíva m. živ. N sg. 5946 kôň/5602 strigôň/344

čarodejník 1. človek, ktorý robí čary, obyč. v rozprávkach: rozprávky o čarodejníkochbosorákježibábeľstrigôň (zlý čarodejník) • černokňažníkkniž.: čarodejmágzastar.: vedomecvedomkár

2. p. kúzelník


strigôň p. čarodejník 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

strigôň, zried. i strigúň, -a, mn. č. -ni m.

1. rozprávková bytosť zosobňujúca svojimi čarami zlo, čarodejník, černokňažník: Strigôň tej noci své siete založil a mŕtvolil dakde aleb, dieťa zlovil. (J. Kráľ) V ukrytých lesných húšťavách strigôni vyhrávajú na hrebeňoch. (Al.); povestný čarodejník a strigúň v Lipsku, doktor Faust (Záb.);

pren. pejor. nadávka zlému al. starému človekovi: Kuš, strigôň nosatý. (Jaš.) Ten strigôň, ten skupáň skupánsky, ten závistník závistlivý. (Fig.)

2. podľa ľudovej povery človek, ktorý vie čarovať, pobosorovať, porobiť, bosorák: Nie bez príčiny vravia, že ste strigôň. (Rys.) Nuž na moj dušu ste strigôň. (J. Chal.);

strigônsky príd.: s-e oči; s-e schopnosti (Mráz); s. tanec;

strigônstvo, -a str. čarodejníctvo, bosoráctvo; čary

strigôň m podľa povery človek, kt. vie robiť čary, čarovať bosorovať: incantator: strigon (HD 1706-07); strigônsky príd: wssecek ten rakoss, wssecko to towarisstwy striguonske w richlosti se rozprchlo (MS 1749); -stvo s bosoráctvo: magia: strigonstwo (ML 1779); Martin Husar powolal na Jurčika a na geho ženu zle wecy, to gest strigonstwo a zbognicke wecy (HRANOVNICA 1798)

strigôň
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) strigôň
G (bez) strigôňa
D (k) strigôňovi
A (vidím) strigôňa
L (o) strigôňovi
I (so) strigôňom
mužský rod, životné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dvaja) strigôni
G (bez) strigôňov
D (k) strigôňom
A (vidím) strigôňov
L (o) strigôňoch
I (so) strigôňmi

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu