strigôň -a m. zlý čarodejník, bosorák (v rozprávkach);
pren. pejor. nadávka zlému, nepríjemnému mužovi;
strigônsky príd.;
strigônstvo -a s. bosoráctvo, čary
strigôň -ňa pl. N -ni G -ňov m.
čarodejník 1. človek, ktorý robí čary, obyč. v rozprávkach: rozprávky o čarodejníkoch • bosorák • ježibábeľ • strigôň (zlý čarodejník) • černokňažník • kniž.: čarodej • mág • zastar.: vedomec • vedomkár
2. p. kúzelník
strigôň p. čarodejník 1
strigôň, zried. i strigúň, -a, mn. č. -ni m.
1. rozprávková bytosť zosobňujúca svojimi čarami zlo, čarodejník, černokňažník: Strigôň tej noci své siete založil a mŕtvolil dakde aleb, dieťa zlovil. (J. Kráľ) V ukrytých lesných húšťavách strigôni vyhrávajú na hrebeňoch. (Al.); povestný čarodejník a strigúň v Lipsku, doktor Faust (Záb.);
pren. pejor. nadávka zlému al. starému človekovi: Kuš, strigôň nosatý. (Jaš.) Ten strigôň, ten skupáň skupánsky, ten závistník závistlivý. (Fig.)
2. podľa ľudovej povery človek, ktorý vie čarovať, pobosorovať, porobiť, bosorák: Nie bez príčiny vravia, že ste strigôň. (Rys.) Nuž na moj dušu ste strigôň. (J. Chal.);
strigônsky príd.: s-e oči; s-e schopnosti (Mráz); s. tanec;
strigônstvo, -a str. čarodejníctvo, bosoráctvo; čary
strigôň m podľa povery človek, kt. vie robiť čary, čarovať bosorovať: incantator: strigon (HD 1706-07); strigônsky príd: wssecek ten rakoss, wssecko to towarisstwy striguonske w richlosti se rozprchlo (MS 1749); -stvo s bosoráctvo: magia: strigonstwo (ML 1779); Martin Husar powolal na Jurčika a na geho ženu zle wecy, to gest strigonstwo a zbognicke wecy (HRANOVNICA 1798)