striedavý príd. kt. sa strieda, meniaci sa: s-é úspechy; s-é vyučovanie v predpoludňajšom a popoludňajšom čase; elektrotech. s. prúd meniaci smer a veľkosť v závislosti od času; lit. s. rým typu a b a b;
striedavo prísl.: s. má horúčku a zimnicu
striedavo prísl.
striedavo opakujúc sa v istých intervaloch, po istom čase, meniac (sa) navzájom • zamieňavo: striedavo, zamieňavo strážili pri ohni • kniž. promiskue: uvádzať príklady promiskue
striedavý príd. striedajúci sa, opakujúci sa v istých intervaloch, po istom čase, meniaci sa: mať s-é šťastie, s-é úspechy; s. pocit; el. tech. s. prúd ktorý rýchle a pravidelne mení smer; poľnohosp. s-é hospodárstvo, hospodárenie siatie al. výsadba kultúr al. plodín podľa systému, ktorý prihliada na prirodzené zvýšené potreby rastlín; škol. s-é vyučovanie vyučovanie na smeny; bot. s-é listy ktoré vyrastajú na osi v nerovnakej výške (striedavo); biol. s-á dedičnosť pri ktorej miešanec má vlastnosti iba jedného rodiča, vlastnosť druhého rodiča sa objaví až v ďalšom pokolení; metr. s. rým pri ktorom sa rýmuje prvý vers s tretím a druhý so štvrtým (abab); šport. s. beh druh intervalového behu, pri ktorom sa strieda beh s chôdzou;
striedavo prísl.;
striedavosť, -ti ž.