strieľanie [-rie-, -ré-, -rí-; -ie, -ia, -í] s
1. vystreľovanie strely zo strelnej zbrane: Fabian, rychtarz z Hryczowa, zrussyl gest ffreunk jarmarczny, nezdobyzen czyne, gedno strzylanym z russnycz, druhe brane se dobytimy kordy (ŽK 1561); sem od ginssich neslychal, nez od pana, strany stryelany pana Sunega (TRENČÍN 1584); hrmot, strileni jako z kusu a zemetreseni slyšeno bylo (LIETAVA 1607 CM); kdj dobitky zagimalj bilj y strielanie sem slyssal (DOBRAŠOV 1654); v Brezne z kusúv strílání slyšeli i bubnování (ASL 1676); strilany a plenkirowany nema schildwacht okolo sebe terpieti (VoP 1760); mažary na strelangia (M. KAMEŇ 1774); pre mnohá z djel a z ručnic strjlenj ani we dne sme nemohli wygjt z mesta (ŽD 1799)
2. zraňovanie, usmrcovanie strelnou zbraňou: čas z strylanum holubúw gsem tráwil (PT 1778)