Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

strhať dok.

1. (po častiach) strhnúť (význ. 1): s. šaty (z tela); s. putá i fraz. oslobodiť (sa)

2. zničiť (význ. 2), zodrať, potrhať: s-á kniha;

pren. hovor. expr. kritika ho s-la odsúdila

3. vysiliť, vyčerpať, zmoriť (prácou): s. kone;

nedok. stŕhať, strhávať, strhúvať -a

// strhať sa vysiliť sa, vyčerpať sa, zmoriť sa (prácou): s. sa pri stavbe domu

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
strhať ‑á ‑ajú dok.; strhať sa

strhať -há -hajú -haj! -hal -hajúc -haný -hanie dok.


strhať sa -há sa -hajú sa -haj sa! -hal sa -hajúc sa -haný -hanie sa dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

poškodiť 1. spôsobiť nepriaznivú zmenu, škodu na niečom • pokaziť: nárazom si poškodil, pokazil hodinkyporušiť (najmä na povrchu): porušiť náter, maľovkuzničiťznivočiť (poškodiť tak, že niečo sa stane celkom nepoužiteľné, nefunkčné a pod.): ľadovec zničil úrodu; v čistiarni mi znivočili oblekporúchať (spôsobiť poruchu, poruchy): porúchaný strojexpr.: popsuťpošramotiť: popsulo, pošramotilo mi to zdraviepoškrabaťpoškriabaťpodriapať (škrabaním poškodiť): poškr(i)abať, podriapať hladký povrch niečohoodraťodrieťzodraťzodrieťoškrieť (drením poškodiť): odrieť, oškrieť nábytok, lak, skloexpr. strhať (Kukučín)devastovaťzdevastovaťspustošiťexpr.: zhumpľovaťspľundrovať: (z)devastovanie lesov; oheň spustošil časť budovy; zhumpľované vodné zdrojeexpr. doriadiťhovor. expr. dorichtovať: oheň doriadil, dorichtoval lesošúchaťošarpať (častým používaním, nedbanlivosťou poškodiť)

2. spôsobiť niekomu škodu, stratu, ujmu (hmotnú, duchovnú al. zdravotnú) • uškodiť: požiar poškodil viacerých, uškodil viacerým; námaha mu poškodila, uškodilazaškodiť: ťažké jedlo chorému zaškodiloublížiť: ublížilo mu, že tak veľa pracovalkraj.: oškodiťoškodovať: dozeral, aby ho neoškodovali; pri delení majetku ho oškodovali


strhať sa p. unaviť sa, vyčerpať sa


strhať 1. p. strhnúť 1 2. p. utrápiť, vyčerpať 3


strhnúť 1. prudkým pohybom, násilne sňať • expr.: zmyknúťskmasnúť: strhnúť, zmyknúť si obväz z ruky; strhnúť, skmasnúť plagát zo stenystrhaťexpr.: skmásaťzdriapať (po častiach, postupne): strhá si putá; skmáše, zdriape mu šaty z telastiahnuť (ťahaním dostať dolu): stiahol dieťa z postelezoškrabnúť (škrabnutím strhnúť): zoškrabnúť chrastuzhodiť (hodením dostať dolu): zhodil kabát zo sebapostŕhaťpostrhávaťpostrhúvaťpozhadzovaťposťahovať (postupne, po častiach al. viacero vecí): postŕhať, postrhávať z plota bielizeň; pozhadzovať parohyexpr. zošarpať: víchrica lístie zošarpe

2. násilím vziať so sebou • schytiťzachytiť: strhol, schytil dieťa so sebou a bežal preč; príval vody strhol, schytil most; zachytilo ho kolesoexpr.: zdrapiťdrapnúťzdrapnúť (pritom držať): (z)drapila ženu za vlasy a ťahala k sebe

3. p. podnietiť 1, nadchnúť 4. p. zmocniť sa 1 5. p. stiahnuť 1, 6 6. p. urobiť 1


unaviť sa spôsobiť si únavu, telesné al. duševné vyčerpanie • ustať: dlhou cestou sa unavíte, ustanete; musím si sadnúť, lebo som ustalvyčerpať savysiliť sa (námahou byť zbavený síl): plačom sa celkom vyčerpá, vysilíukonať sa: je slabý, rýchlo sa ukonápoet. znaviť sakniž.: umdlieťzomdlieť (veľmi sa unaviť): robí až do umdlenia, zomdleniahovor.: prepäťprepnúť (preceniť svoje sily): vidieť, že trocha prepolprepracovať sa (príliš sa prácou vyčerpať): vyzerá prepracovanýupracovať sazrobiť sahovor. expr. ukoňovať sa (ťažkou prácou si spôsobiť vyčerpanie): celý deň sa okolo domu upracuje; zrobí sa viac ako v žatve; večer sa vrátili celí ukoňovaníhovor. expr.: uťahať sasťahať sa: uťahať sa, sťahať sa pri stavbe domuhovor. expr. vyšťaviť sa (celkom stratiť silu) • presiliť sahovor. pretiahnuť sa (nadmerným zaťažením): pri rúbaní sa presilil, pretiaholhovor. expr. vykapať (stratiť silu): celý som vykapalstrhať saexpr. uštvať sazodrať sa (s dlhšie trvajúcimi následkami): v robote sa načisto strhali, uštvali, zodraliumoriť sazmoriť sa (často najmä duševne): povinnosti ho načisto umoriliexpr. utrmácať sahovor. expr. umolestovať sa (pri sústavnej, dlhšie trvajúcej menšej námahe): cez deň sa utrmáca, umolestuje, večer nevládzehovor. expr.: zmordovať saumordovať sadomordovať sadoťahať sa (príliš sa vyčerpať): pri kopaní studne sme sa zmordovali, umordovali, domordovali, doťahaliexpr. upachtiť sa (rýchlym pohybom, rýchlou činnosťou): upachtili sa v honbe za majetkom


utrápiť trápením poškodiť na duševnom al. telesnom zdraví • umoriť: nešťastie ju utrápilo, umorilo (na smrť)usužovaťusúžiť (duševne poškodiť): matku usužovalo, usúžilo vedomie, že stratila synazried.: zosužovaťstrápiťdotrápiť: starosti ho zosužujúubiťzdeptaťskrušiť (zbaviť duševných síl): samota ich ubije, zdeptá; neistota, bieda ľudí skrušíhovor.: ukrenkovaťusekírovať (stálym pôsobením, malichernosťami, neprimeranými požiadavkami zbaviť duševných síl): nedorozumenia v rodine ju ukrenkovali; nedovolí, aby ju v robote usekírovaliumučiťutrýzniťutýraťstrýzniťstýraťskváriť (poškodiť telesne al. duševne; spôsobiť muky): choroba dieťa načisto strýznila, stýrala; pocit viny ju utýral, utrýznilexpr. zgniaviť: osud ho zgniavilhovor. expr.: umordovaťdotýraťdomučiť (telesne): dotýrať kone na dlhej cestezmoriťhovor. expr. zmordovaťstrhať (vyčerpať najmä fyzicky): dlhá choroba ho zmorilazdrviťdoraziťzničiťznivočiť: zlá správa ma zdrvila, zničila, znivočilaslang.: zvalcovaťprevalcovať: zvesť ho zvalcovalaexpr. zožrať: ak sa nebudeme brániť, zožerú nás


vyčerpať sa fyzickou al. duševnou námahou sa zbaviť síl • vysiliť sa: nevydrží nijakú záťaž, hneď sa vyčerpá, vysilíustaťukonať saunaviť sakniž. znaviť sa: pri robote ľahko ustane, ukoná sa, unaví saumoriť sazmoriť sa (obyč. duševne): umorí sa starosťou o detiprepracovať sazrobiť sa (príliš intenzívnou prácou) • hovor. expr.: uťahať sasťahať sauštvať saukoňovať sazmordovať saumordovať sa: pri sťahovaní sme sa poriadne uťahali, sťahali, ukoňovali; uštvať sa chodením po obchodochstrhať sa: strhať sa pri učení, pri stavbe domukniž.: umdlieťzomdlieť (veľmi sa vyčerpať): robiť do zomdleniaexpr. umolestovať sa: umolestovaný učiteľzničiť sa: pri deťoch sa celkom zničilaexpr. pretrhnúť sa (prílišnou robotou sa vyčerpať): šiel sa pretrhnúť v prácivyžiť sa (stratiť silu, úrodnosť; obyč. o pôde): zem sa už vyžila, nerodí


vyčerpať 1. čerpadlom odstrániť • vypumpovať: vyčerpať, vypumpovať vodu z pivniceodčerpať: odčerpanie benzínu z nádrževyťahať: vyťahať vodu zo studne

2. niečo odniekiaľ celkom vybrať (na istý cieľ) • minúťspotrebovaťvypotrebovať: na stavbu vyčerpali, minuli, spotrebovali všetky svoje úsporyhovor. stroviť: výplatu strovila do posledného halieravymíňaťpomíňaťhovor. potroviť (postupne): vymíňa, pomíňa svoje sily celkom zbytočne; zásoby jedla už potrovili

3. zbaviť fyzických al. duševných síl • vysiliť: choroba vyčerpala, vysilila organizmusukonaťunaviťumoriťzmoriť: nočná služba ho vždy ukoná, unaví, zmoríhovor. expr.: uťahaťuštvaťsťahaťukoňovať: od rána ma deti uťahali, uštvali, ukoňovalizried. usocaťexpr.: umolestovaťumordovaťzmordovaťusužovať: horúčavy starca umolestovali, zmordovalistrhaťuhnať: vysokým tempom kone načisto strhal, uhnalvyťahaťexpr.: vyžmýkaťvycicať: vyťahá, vycicia z neho všetky silyoslabiť (zbavením síl urobiť slabým): intrigami oslabiť súperaexpr. zničiť: neistota ho celkom zničí

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

strhať, -á, -ajú dok.

1. (čo, koho) prudkými pohybmi násilne sňať, zhodiť, postrhávať, pozhadzovať, posťahovať: s. šaty, odev (z niekoho, zo seba); s. (niekomu) obuv násilne vyzuť; s. putá; Tie hviezdičky vám dám strhať (Jes.) degradujem vás. Šermuje v povetrí rukami, akoby chcel čierne mračná z neba strhať. (Hor.); pren.: Strhal celú svoju rodinu a mňa do blata (Jégé) pohanil, potupil. I mne víchor strhal nádejí milý kvet (Horal) zničil nádeje, zbavil ma nádejí.

2. expr. (čo) poškodiť, zničiť, zodrať: Liatina je mrcha fúra, strhá vozy väčšmi ako prevážanie ľudí. (Kuk.) Chlapci strhajú veľa. (Tim.) Chrastičky na okraji strhá vždy súkrvica. (Fr. Kráľ); pren. Strhal som ich dávny sen o teplom, úrodnom Kanaáne (Al.) zbavil som ich ilúzií. Miernil svoju drsnatosť až do chvíle, keď jeho neukáznené zmysly strhali uzdu (Gráf) povolili.

3. (koho) umoriť, zmoriť, utrápiť, vysiliť (veľkou námahou, prácou): Ja by som si žily strhala od roboty. (Zgur.) Aj nad koňom uroní furman slzu, keď ho strhá. (Tat.)

|| strhať sa utrápiť sa, umoriť sa, vysiliť sa: Radšej sa strhám, ako by som mala žiť ako vy. (Karv.) Ide predsa o to, aby sme sa zbytočne privčas nestrhali. (Fr. Kráľ)


trhať, -á, -ajú nedok.

1. (koho, čo; čím, kým) prudko mykať, šklbať, pomykávať, potrhávať: Keby ste ma neboli mykali, trhali, bol by som vám už ten hlas dal. (Taj.) Držali devu v mocných ramenách a začali ju zlostou besne trhať. (Vaj.); trhal sebou nervózne (Tim.); t. (celým) telom; trhal hnevne plecami (Jégé); trhá záverom pušky (Gráf); trhala ho za fúziky (Vaj.); bolesť trhá sluchy (Greg.); neos. sluchy mi trhá mám prudké trhavé bolesti v sluchách, pren. nemôžem to zniesť, počúvať; neos.: trhalo mu údmi (Taj.); Márii trhá kútikmi úst. (Jaš.); trhalo mi uši, v ušiach ma trhalo mal som prudké trhavé bolesti v ušiach, pren. pri počúvaní nepríjemných, ostrých zvukov; pren.: Nepretržité ujúkanie trhalo ma za dušu (Ondr.) vyvolávalo vo mne úzkosť. Macocha kričala, až srdce trhalo (Ondr.) až to spôsobovalo úzkosť, bôľ ap. Zúfalé vzdychy trhajú jej nežnú hruď (Tim.) prežíva pri nich bôľ, žiaľ, utrpenie. Smútok mu trhá dobrácku tvár (Fr. Kráľ) vidno mu na tvári smútok.

niečo trhá (niekomu) nervy duševne vyčerpáva, ničí, robí nervóznym;

2. zried. natriasať, mykať, sácať, hegať, hádzať: Vlak uháňa zbesile, trhá a hádže. (Kuk.)

3. (čo, koho) driapať na kusy, šklbať, násilne rozdeľovať, roztrhávať, pretrhávať: t. papier, t. látku, t. nite; začala trhať zápisník na kusy (Jes-á); Alebo za živa nech šelmy trhajú ho (tyrana) na kusy. (Bunč.); t. niečo ako supy zdochlinu; t. nohavice drať; pren. t. priateľstvo, priateľské zväzky; pren. t. vernú lásku (Kuk.); t. rozhovor, myšlienky, slová; t. spánok niekomu vyrušovať, zobúdzať ho; majetky páni neradi, keď sa trhajú (Tim.) delia, drobia; pren. Čože mu ho [srdce] trháš na kusy? (Kuk.) spôsobuješ duševné utrpenie, muky; pren. Takého, čo má čo-to, na všetky strany trhajú (Tim.) všade chcú, potrebujú, všade majú o neho záujem.

4. (čo) vytrhávať, vyšklbávať, násilne vyťahovať: t. zuby niekomu; t. konope, ľan, repu, burinu, trávu; trhanie pňov (Jes.); t. si vlasy na znak zlosti, zúfalstva ap.;

5. (čo) (obyč. o kvetoch a plodoch) oddeľovať od byle, od vetvy ap.; oberať, zbierať: t. kvety, t. lístie, t. jahody, jablká, maliny; pren. Mysleli si, že z jej ruží každý môže trhať (Taj.) každý má na ňu právo. Umožňujete mi trhať plody mojich dobrých úmyslov (Fel.) mať úžitok z ich uskutočnenia.

6. (čo) niečo súvislé násilne rozrušovať, rozdeľovať, roztrhávaš: granáty trhajú zem (Fig.); pren. Láska je uragán, ktorý trhá hate (Mráz) odstraňuje prekážky, zábrany.

7. zried. (čo) násilím brať, vytrhávať zniekade, niekomu: Ľudia si priam trhali noviny z rúk. (Letz) Katka (trhá si ruku od neho, spurne). Aleže choď! (Tim.)

8. (čo z koho, z čoho) násilne strhávať, stŕhať, kmásať; vyzliekať: t. šaty z niekoho; všetko zo seba trhala (Kal.); pren. trhať masky z nehanebných obličajov (Vaj.) odhaľovať pokrytcov;

9. zried. (koho od čoho) násilne oddeľovať, odlučovať, odtŕhať: V Paškovi sa ozýva bolesť ako v každom sedliakovi, keď ho trháš od zeme. (Kuk.);

opak. trhávať, -a, -ajú;

dok. k 1 trhnúť, k 3, 6 roztrhať, potrhať, k 4 vytrhať, k 5 natrhať, k 3 dotrhať, k 8 strhať

|| trhať sa

1. mykať sa, šklbať sa, hádzať sa, pomykávať sa: (Uviazaný pes) trhal sa na reťazi. (Tomašč.) Trhal sa ako malý dravček, polapený do klepca. (Tat.) (Dieťa) len nasilu šlo s ním, trhajúc sa mu z ruky. (Jégé); pren. Ženiť povolil syna, no teraz sa už na neveste trhajú (Tim.) hádajú sa.

2. dostávať trhlinu, roztrhávať sa, rozrusovať sa: hmla sa trhá, mračná, oblaky sa trhajú; nite sa trhajú; steny sa trhali ani staré plátno (Jil.); šrapnel sa trhá vo vzduchu (Urb.); odb. trhanie obrazu (v televízii) chyba obrazu spôsobená poruchou synchronizácie;

3. zried. oddeľovať sa, odtrhávať sa: Veľmi sa trhajú (gombíky). (Kuk.); pren. trhajú sa rodiny, zväzky, priateľstvá ap.; plač sa počínal trhať (Hor.) prestával; Srdce trhá sa v nej (Tim.) prežíva žiaľ, bôľ, muky.

4. zried. deliť sa na skupiny, odtŕhať sa jeden od druhého: Škoda sa nám trhať, mohli by sme pekne svorne nažívať. (Vaj.)

5. expr. (o koho, o čo, zried. i za kým) zápasiť, bojovať, javiť záujem o niekoho, o niečo: Dievky sa o teba priam trhajú. (Zgur.) O tú rekreáciu sa roľníčky netrhali. (Laz.) I pani prezidentka sa trhá za ňou. (Jégé)

6. expr. namáhať sa, úmorne pracovať, drieť, hrdlačiť: Deti nemáš, čo by si sa trhal. (Kuk.) V práci netrhá sa veľmi. (Podj.);

opak. trhávať sa;

dok. k 1 trhnúť sa, k 2 roztrhnúť sa i roztrhať sa, k 3 odtrhnúť sa, k 5, 6 potrhať sa

strhať dk
1. čo prudkými pohybmi násilne strhnúť, postrhávať niečo: nektery z mistruw kona zdechleho z kože oblupil anebo potkowi s neho strhal (CA 1691); destringo: strhám, odtrhám; detraho: strhám, wyslekám ňekomu ssati (KS 1763); rožný statek z gazykem wrssky dosáhnuti a strhati nebude mocti (PH 1770); z repi a z retkwe prwňe listi strhag (PR 18. st)
2. koho trhnutím, stiahnutím dostať niekoho niekam: deruo: dolú strhám (KS 1763); dva psi bežali a dobehli za ním, koňa hrízli a i jeho dolu strhali (BR 1785); s. sa
1. vyčerpať sa, vysiliť sa (od veľkej námahy): zigu koňe, gestli se welice ňestrhagj, pri dobrem chowánj y wisse 20 let (PR 18. st)
2. náhle vzniknúť, začať sa: takowe wlnobyti morske strchá se, že neprytelské hayowy rozchazat múže (KrP 1760)
3. potrhať sa: ačkolwek gich mnoho bilo, nestrhala se sit (Le 1730)

strhať_1 strhať strhať_2 strhať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu