strestať -ce/-tá -cú/-tajú -ci/-taj! dok. kniž. potrestať: s. zradcu, vinu
strestať -stá/-sce -stajú/-scú -staj/-sci! -stal -stajúc -staný -stanie dok.
pokutovať uložiť peňažitý (zried. aj iný) trest • potrestať (finančne): pokutovať, potrestať vodiča za dopravný priestupok • kniž. strestať (uložiť trest): strestali ho tak, že musel škodu napraviť • admin. penalizovať (pokutovať za nedodržanie zmluvy)
potrestať uložiť trest niekomu, postihnúť trestom niekoho • kniž. strestať: prísne potrestať, strestať výtržníkov • vytrestať (dôsledne, zaslúžene): vytrestali ho vylúčením z kolektívu • pokutovať (potrestať peňažitou pokutou): pokutovať dopravné priestupky • pokarhať • skarhať • expr. skárať (previnenie potrestať prísnym napomenutím): pokarhať žiaka za neskorý príchod do školy • admin. penalizovať (nedok.) (trestať peňažitou pokutou za nedodržanie zmluvy)
strestať p. potrestať
strestať, -ce/-tá, -cú/-tajú dok. expr. (koho, zried. čo) vykonať trest na niekom, potrestať: s. vinníka; Keby si bol rytier, už by som bol strestal tvoju pochabosť a opovážlivosť. (Fel.) Nezabúdajú ani na krivdu, čo sa musí strestať. (Ráz.)
● nech ma boh stresce na mieste, aby vás boh strestal, bodaj ho boh strestal na druhom svete zaklínania, kliatby
trestať, -ce/-tá, -cú/-tajú, -tajúci, rozk. -sci/-taj nedok.
1. (koho, čo) stíhať trestom, ukladať niekomu trest za niečo, uplatňovať trest na niekom: t. človeka, t. žiaka, t. dieťa; t. neposlušnosť; t. hriechy; Hvízdanie, spievanie, nadávanie — sa tresce. (Fr. Kráľ) Čím kto hreší, tým trestaný býva. (prísl.); šport. t. hráča vylúčením z hry; t. priestupok voľným kopom (hodom ap.);
práv. spôsobovať odsúdenému ujmu orgánmi na to oprávnenými: t. niekoho väzením, t. niekoho smrťou; byť raz, dvakrát trestaný;
2. (čo, koho) vykonávať pomstu, pomstiť sa, zlom sa odplácať: Takúto vrtkavosť trescú tým, že vytvoria patričného zo svojho kruhu. (Kuk.) Nemôže si zlosť vyliať na inom, tresce kone (Heč.) bije, mláti ich.
● zastar. Pánboh (boh) ma (ťa, ho atď.) tresce (podľa náboženských predstáv) stíha ma (ťa, ho) zaslúžený trest; trestajúca ruka činiteľ vykonávajúci trest;
opak. trestávať, -a, -ajú;
dok. potrestať, strestať
strestať dk koho vykonať trest na niekom, potrestať niekoho: paklibi sme nesprawedliwe prisahaly, aby nas Buch hrozne strestal (K. N. MESTO 1690); strach se wzbudi y w angeloch, kdiž Buch winnych stresce (GŠ 1758); Philip na wogenske tázeny se schopil, s kterim obecné wiry kriwdy strestat by móhl (PeP 1771); notare improbitatem alicuius: pro lotrstvi nekoho strestati (LD 18. st)