stráviť1 -i dok.
1. rozložiť a zažiť potravu v tele: s. pokrm
2. kniž. zničiť (význ. 1), spáliť: plamene s-li dom;
nedok. stravovať
1. k 2: s-je ho horúčka; s-júca vášeň
2. poskytovať stravu: s. podnájomníka
// stravovať sa byť na strave, chodiť na stravu: s. sa doma, v reštaurácii; dobre sa s. mať dobrú stravu
stravovať sa -vuje sa -vujú sa -vuj sa! -voval sa -vujúc sa -vujúci sa -vovanie sa nedok.
stravovať -vuje -vujú -vuj! -voval -vujúc -vujúci -vovaný -vovanie nedok.
jesť 1. hrýzť a prehĺtať potravu (o človeku) • pojedať: na večeru jedli, pojedali zemiaky • požívať (najmä tekutiny): rád požíva horúce jedlá • expr.: žuť • žuvať: Čo žuješ? • expr. zjemn.: papať • papkať • hamkať • jedzkať • hryzkať (obyč. o deťoch): rád pap(k)á, jedzká kašičku • expr. lupkať: lupká koláče jeden za druhým • expr.: ujedať • uhrýzať (pomaly, po troche jesť): ujedá, uhrýza chlieb so syrom • zajedať si • ujedať si • pochutnávať si (pomaly, s chuťou jesť) • hrub. žrať • expr.: hltať • chľamtať (hltavo, hlučne jesť) • hovor. expr.: napchávať sa • pchať sa • džgať sa • nadžgávať sa (veľa jesť) • expr. chvátať (hltavo jesť) • subšt.: ládovať sa • ládovať do seba (veľa, obyč. s chuťou jesť): napcháva sa, láduje sa sladkosťami • pejor. šrotovať (rýchlo, pažravo jesť) • hovor. expr. súkať (hltavo jesť): súka do seba halušky • expr. gniaviť (nasilu, s nechuťou jesť): obed gniavi do seba s nechuťou • expr. prehŕňať sa (v jedle) (s nechuťou jesť) • konzumovať (jedením al. pitím spotrebúvať): konzumujú veľa zeleniny, alkoholu • fraz. expr. mastiť si pupok (dobre jesť) • sýtiť sa • nasycovať sa • živiť sa (prijímať ako potravu): sýti sa, živí sa všetkým, čo príde pod ruku • stolovať (jesť pri stole s dodržiavaním vžitých pravidiel): v nedeľu stolovali v prednej izbe
2. chodiť na stravu, byť na strave • stravovať sa: zamestnanci jedia, stravujú sa doma • hovor. chovať sa • zastaráv. byť na chôve/chove: chová sa, je na chôve u starých rodičov
stravovať sa p. jesť 2
stráviť1, -i, -ia dok.
1. (čo) tráviacimi orgánmi spotrebovať, rozložiť, skonzumovať, trávením spotrebovať: s. potravu, jedlo, pokrm; s. obed; dobre strávená večera (Kuk.); pren. kniž. Jeho reč bola ozvenou práve prečítaných a zle strávených novín (Jil.) pochopených.
2. expr. (čo, koho) zničiť, priviesť navnivoč, pohltiť: Hrádok strávil oheň. (Hor.) Žeravá pec strávila mu zrak. (Hor.) Čas strávil šibenice (Ondr.) zhnili. Dobre sa prizri žene svojej, lebo ti ju robota strávi čo nevidieť (Štítn.) zoderie sa robotou;
nedok. k 2 stravovať1
stravovať1, -uje, -ujú nedok. expr. (koho, čo) pohlcovaním ničiť, nivočiť, pohlcovať: Medzitým vojna stravovala ľudí a všetky ich životné potreby. (Ondr.) Vlastná bieda stravovala ich rozmysel a vedomie. (Jil.) Nadchádza ma úzkosť, hrôza stravuje už aj mňa (Švant.) začínam sa veľmi báť;
dok. stráviť1
stravovať2, -uje, -ujú nedok. (koho) dávať niekomu stravu, mať niekoho na stravu na stravovanie: Pravda, nejako dobre ich tam nestravovali. (Jégé) Keď som sa vrátil z Francúzska, stravoval ma (Tat)
|| stravovať sa jesť, chodiť na stravu. byť niekde na strave: s. sa doma, v reštaurácii. s. sa v závodnej jedálni; Dávno sa už stravoval v krčme. (Vám.) Najal som si slušnejší byt a som sa i lepšie stravoval. (Jégé)
stráviť1 dk čo 1. rozložiť a trávením spracovať potravu v tele: pri neduhuow prsuw magi se (chorí) zdržowati od welmy kiselych a ostrych wecy, gako od tych, ktere se težko strawiti mohu (RT 17. st); stráw wjno maličko, s kterym sy se opila (KB 1757); zle strawy žaludek gidlo, čo potom častokrat žaludka boleny pusobuge (ŠD 1784); nezdráwý málo stráwí, mnoho predce žalúdek žádá (BE 1794); x. pren zanechawam hrdost Herodesowu, ktereho čerwy hrjzly a strawily (SK 1697) o mŕtvom F. messe tenuo propria vine: usylug se hus dostat, dokud wrabce ztráwyss (PD 18. st) treba začať od malých vecí 2. jedením spotrebovať, zjesť niečo: ze bych mosel za tolko stravyth, dokel bych thu czestu šel (BENICE 1573 E) veľa zjesť; to nenj k wyre podobne, že bj (úradník) drsskuw mel strawyti kor 1 (TRENČÍN 1616); co se doticze aldomassu, spolu s pany susedy pritomnimy strawily (ŽILINA 1651); wedle počtu lidu, ktery stačiti možú, aby stráwili beránka (KB 1757) 3. minúť, utratiť (obyč. peniaze, majetok): matka Barborzina, prodawssi to diedicztwi a pobrawssi penize, ssla do Polsky a tam ty penize ztrawila (ŽK 1481); Milosti Vassy oznamujem o ti penize, ktere ste jme dali, to jsem jiz stravil na kone a na pacholki, neb strova draha jest (BUDÍN 1541 SLL); strawyli sme za ryby, za drewenj oleg a za winy oczet d 6 (ŽILINA 1585); na ten talpasky statek w Kossyczkey pak czeste strawil sem sto sedemdesat zlatych (TRENČÍN 1608); penize ku obrane a w zbudowani statku našeho otcowskeho sme obratilj a wšeczki strawili (BÁNOVCE n. B. 1636); na oberačow sem strawyl kilu žita (KRUPINA 1739); haurire patrias opes: kdybis ti byla tož, co si na lekaruw stráwila a tak zmárnila, chudobnim udelila, byl by te Krystus dáwno uzdrawil (VP 1764); sa teto penyze na pretendentii dcery weselga strawily (S. ĽUPČA 1783) 4. znášať utrpenie, trpieť: musel gsem nemalo strawit z ubliženym meho tela (ŠTÍTNIK 1672) 5. zničiť, pohltiť niečo: obráz tento mel od ohňe strawený bytj (RW 1702); ignis confector omnium: wssecko stráwj oheň (KS 1763) jim rozkázal (Eliáš) maso na drewá uložit a ohen, který by obety stráwil, od bohúw swych wyprosyt (PrW 1780); na tomto swete nekedy ruhačy mukamy newislowitedlnyma straweny biwagu (MC 18. st); 6. zotrvať istý čas, prežiť niečo: hanebňe jsem svuoj vek strávil, po své vuoli živ byl (RL 1571); nemass doma w zahaleny ležice hore bradou hodynku tu strawyti (SLK 1641-57); kdibi sin mistrowski mistrem chtel biti, tomu se nema dospusteti dotut, dokut bi celi rok wo wandrowce nestrawil (CA 1647); chlapectwy hračkamj strawene biwa (KoB 1666); Buh počita wssechnj dny a hodinj, kterež w geho službach strawime (Le 1730); sem mnoho pri dome pracowal, mladost pri rodičach strawil (PUKANEC 1771); bychom aspoň gediný den byli dobre ztráwili (KO 1782) F. gako kdo letni čas strawil, taku zimu miwa (GŠ 1758) ako si kto ustelie, tak bude spať; stravovať1 ndk k 1: digero: strawugem pokrm; solutio stomachi: žalúdkowá mdloba, kdiž pokrm nestrawuge (KS 1763); k 2: (svedok) wiznal, gdj czo susedskeho prysslo na dwur Veressuariho, tehdi ge zabilj, zastrelilj a to strawowalj (SKALICA 1616); geden ode druhího wíc i s pokrmuw stráwuge (BN 1790); k 3: uhljdati gest mnohých, že wssecko zbožj swé strawugj tak, že do poslednj psoty upadagj (SPo 1691); k 5: yako rze železo žezira anebo yako slunce snech strawuge (TC 1631) topí; curae eum conscindunt: strawugú ho zármutki, starosti (KS 1763); o plameňu, ktery swjtyss, plameňu, ktery horjss a strawugess (BlR 18. st) F. vetustas consumit omnia: čas strawuge wssecko (KS 1763) čas zahojí všetky rany; k 6: tuto prawu cestu k Bohu činij sobe umiragjcý, když ostatny čas, ktery gjm pred smrtu pozustawa w modlitbách a w dobrem činenij strawugj (SK 1697); mnozy sedem neb osem hodjm we spanj strawugu (MP 1718); den swatečni we wikonawani ohawnich žadosti strawugete (SlK 1766-80); -ievať [-ví-] frekv: consumere solere: stráwiwati (PD 18. st); stráviť sa1 dk spáliť sa: znos kósti, které ohňom podpaljm, stráwi sa másso (KB 1757); stravovať sa1 ndk sužovať sa: conteror: sužugem sa, strawugem sa (KS 1763)
stravovať1 p. stráviť1
stravovať2 ndk koho dávať niekomu stravu: dali sme poslowi, czo strawowal tam zlodiegku w sserhownj, d 20 (ŽILINA 1586); Wassjm Milostem na wedomy dawame, ze u nas zustawal (človek) v suseda, kteryho strawuwal u sebe swu potrawu (RUŽOMBEROK 1637); swager do sameg mogeg smrty mne strawowatj prislibil (SPIŠ 1718); x. pren mnohých gest obyčeg, že samým haňenjm katolických strawugu (FP 1744) ohovárajú ich; s. sa2 jesť, živiť sa: pacholku y diewkam dwom na kazdj den po d 3, nebo se swogow strowow strawuga (!) (ORAVA 17. st); testis Elizabeta sa stravuge, gak nalezi (KRUPINA 1729)