strata, -y, strát ž.
1. stav, v ktorom niekto al. niečo prestáva mať, vlastniť istú vec, kvalitu, kvalifikáciu ap., stratenie: s. peňazí, hlásiť s-u niečoho, s. času, časová s.; s. života, s. zraku; s. slobody, s. úradu, postavenia, titulu, s. členstva (v spolku, v strane ap.); poľnohosp. s. klíčivosti u zrna; práv. s. občianskych práv; lek. s. vedomia; lingv. s. jotácie zánik polosamohláskového i pred samohláskou (napr. v starej češtine);
šport. nezapočítanie bodu vo volejbale, keď servujúce mužstvo stráca loptu al. keď zahrá proti pravidlám; Hrôza núti ich odsúdiť na stratu hlavy každého nepriateľa (Karv.) na smrť. Mám rozkaz pod stratou hrdla nikomu mreže neotvárať (Zúb.) pod trestom smrti.
2. úbytok, škoda na niečom, ujma: s. tepla, tepelná s.; s. na váhe, s. krvi, peňažná, materiálna s., s. na materiáli; s. na vážnosti; ekon. národohospodárske, podnikové s-y; účt. bilančná s. ktorá vyplýva z rozdielu medzi väčšími nákladmi a menším ziskom; s-y z prestojov, s-y z nepodarkov, manipulačné s-y; obch. prirodzené s-y tovaru vznikajú nedostatočným uskladnením a nepozorným zaobchádzaním s tovarom; fyz. tlaková s. úbytok tlaku spôsobený odporom, zmenou rýchlosti pri prúdení tekutiny, trením, spaľovaním;
tech. akýkoľvek úbytok výkonu nejakého stroja: objemové, mechanické s-y; let. s. rýchlosti pokles rýchlosti pod hodnotu nevyhnutnú na udržanie lietadla. vo vzduchu; voj. (mn. č.) s-y živá sila a bojová technika vyradená z boja; mať, utrpieť s-y;
3. expr. dočasné al. trvalé rozlúčenie, odchod, smrť niekoho: nenahraditeľná, nečakaná, náhla s., tragická s., s. rodičov, matky, dieťaťa; Keď Terka odišla, cítili sa, akoby im hrozila nejaká ťažkástrata. (Jégé) Netajím, že ma tvoja strata prebolestne raní. (Jégé)