strasť -i obyč. mn. ž. kniž. trápenie, utrpenie, súženie, bolesť: s-i života
strasť -ti -tí ž.
starosť1 1. nepokoj mysle spôsobený niečím, čo sťažuje priebeh, fungovanie niečoho: mať veľké starosti; rozprával mi o svojich starostiach • ťažkosť: finančné, zdravotné ťažkosti • trápenie • súženie • expr. súžoba • poet. súžba (telesné al. duševné utrpenie): mať trápenie s deťmi; prežívať radosť i súženie; ľudská súžba • hovor. problém: mať problémy so zdravím • bremeno • záťaž (ťažko doliehajúca povinnosť): daňové bremeno, daňová záťaž • ťarcha: striasť sa ťarchy • tieseň: finančná tieseň • tvŕdza: tvŕdza o robotu • bieda: po biede chodí • útrapy: vojnové útrapy • kniž. protivenstvo • nepríjemnosť: zažil už veľa nepríjemností • expr. klopota: denné klopoty • expr. súra: pomáhať tomu, kto je v súre • expr.: peklo • kalvária • oštara: s autom je len oštara • hovor. trampoty: so stavbou mal veľké trampoty • expr.: hryzovisko • zhryzovisko: jeho život je stále hryzovisko • hovor. expr. kríž: so ženou mal kríž • kniž. strasť: životné strasti • subšt. trable
2. p. starostlivosť
strasť p. starosť1 1
strasť, -ti, obyč. v mn. č. strasti, -ti ž. kniž. telesné i duševné trápenie, súženie, bieda, bolesť, utrpenie, starosť, zármutok (op. slasť): Poznala skoro strasti života. (Vans.) Zabudnúť na každodenné strasti a trampoty. (Kuk.) Od mladosti prežila všetky slasti a strasti s rodinou. (Tim.) Mňa tu zanechal v samotnom bôli, pod bremenom zemských strastí. (Vaj.)
strasť ž trápenie, utrpenie, súženie: warytj hrach v wode, to scedity a s prachem toho koreny smysitj a tim hlawu mytj, wssecky strasty zahany (HL 17. st); chtel sy twe sstesti poručiti neprawjm osudum, kteryž tebe y twych, w strasty a powest wečnau, na budaucj weky celemu swetau vwedli, gakž o tom bude w teto knihi dluhe rozpráwánj (HI 18. st)