stráňa, -ne, -ní ž. nár. stráň: stráňa spustošená (J. Kráľ); Čerstvý, zdravý jak vzduch z rána, jak ho vychovala stráňa. (Hviezd.)
strana1, -y, strán ž.
1. priestranstvo, priestor nachádzajúci sa po bokoch, po okrajoch niečoho, zried. niekoho, bočná plocha, bočný priestor: jedna s. potoka, rieky breh; Z jednej strany vrúbi cestu záhradný plot, z druhej plytký jarček. (Ráz.-Mart.) Prísediaci z pravej strany. (Gab.) Po oboch stranách železničnej trate rozprestiera sa rovina. (Tomašč.); šport. hrať po s-ách viesť útoky po krídlach (napr. vo futbale)
● robiť niečo po s-e tajne; dozvedieť sa niečo zo s-y, po s-e nepriamo, od druhých, z druhej ruky; ísť na s-u vykonať si telesnú potrebu; na jednej s-e ... na druhej s-e, z jednej s-y ... z druhej s-y jednak... jednak; z druhej s-y, na druhej s-e z iného hľadiska, stanoviska, inak: Porátanie začal teraz chápať z druhej strany. (Taj.) Na druhej strane rovnako dôležité sú ideové a umelecké momenty. (Mráz)
2. smer, priestor ležiaci určitým smerom od niečoho al. k niečomu: rozpŕchnuť sa, rozbehnúť sa, rozísť sa na všetky s-y (sveta), hľadieť, pozerať sa, obzerať sa na všetky s-y (sveta), ísť, brať sa svojou s-ou; svetové s-y sever, juh, východ, západ; severná, južná, východná, západná s.; Každý išiel stranou inou. (Štítn.) Dav sa valil zo všetkých strán. (Urb.) Iskry z nákovy rozlietali sa v štyri strany. (Žáry) Pampa sa ťahá do nekonečna v tú stranu. (Kuk.); pren. Ľudia zranení, oberaní na všetky strany, hľadeli popisovaniu s nepokojom v ústrety (Urb.) úplne, celkom, všemožným spôsobom. Vyhovárala mu to na všetky strany (Taj.) všelijakým možným spôsobom.
3. krajná, bočná (nie stredná) časť niečoho, jedna al. druhá polovica niečoho, kraj, bok: Pobozkal ma na obe strany. (Kal.) Pracovala na píle z tamtej strany mesta. (Ondr.), nižná, vyšná s. dediny; Kopec sa vypína z východnej strany Dolného Hrádku. (Zúb.) Už sa slnko hodne na druhú stranu prevážilo. (Dobš.)
4. územie, kra), končina, kút: Vybral sa sám na tie strany. (Kal.) Kdesi na rakúskej strane sú búril tlmený mrmlot. (Gráf); na týchto stranách (Hor.) v týchto krajoch; Moce sa po všetkých stranách okolia. (Tim.)
5. čiara, úsečka ohraničujúca nejakú plochu al. jedna z plôch nejakého predmetu: spodná, vrchná s., vnútorná, vonkajšia s. niečoho; obrátiť, obracať niečo na jednu, na druhú s-u, zo s-y na s-u; s. múru stena; geom. s. trojuholníka najkratšia čiara spájajúca vrcholy trojuholníka; jedna, druhá s. mince; Z oboch strán ošúchaný peniaz. (Šolt.); pren. Druhá strana tejto múdrosti pre nich neexistuje (A. Mat.) opak, rub. Život môj, smrť moja! dve strany bytností. (Sládk.)
6. jednotlivec (skupina osôb) stojaci (stojaca) proti inému jednotlivcovi (inej skupine osôb), človek opačného, rozdielneho názoru, protivník, súper: prejsť, pridať sa, kloniť sa na s-u niekoho; získať, dostať niekoho na svoju s-u; Druhá strana rozišla sa s hlasným protestom a s hrozbou žaloby. (Taj.) Nielen jednotlivci, ale celé strany sa prenasledovali. (Jégé) Rozumeli sme sa dobre, nuž čušala aj jedna aj druhá strana. (Švant.)
● držať niekomu s-u zastávať, obraňovať niekoho, dávať niekomu za pravdu, držať s niekým vedno, spolu;
7. jeden z účastníkov nejakého rokovania, dohody, vyjednávania (kúpy, predaja, zmluvy ap.): Veľmi mu lahodí, že druhá strana [kupec] nenamieta proti tomu nič. (Švant.);
práv. právny subjekt, ktorému sa prisluhuje právo, stránka: zmluvná s.; manželská s. manžel vo vzťahu k žene a naopak; podpis strán;
8. zastar. vnútorná zložka, vlastnosť, črta, rys nejakej osoby, veci al. nejakého javu, ako sa javí z určitého hľadiska, povaha, stránka: A tak sa učíme pozerať na svet z praktickej strany. (Kuk.); pekné s-y jeho povahy (Šolt.); Život otvára jej i svoje temné strany. (Vaj.) Zháčil som sa, lebo výjav sa mi odrazu ukázal z inej strany. (Zúb.) Na viacerých stranách svojho života zakrpatie. (Štúr); vykladať si niečo v zlú stranu (Šolt.) po zlom, mylne, nesprávne; brať život z ľahšej strany (Jégé) naľahko, bezstarostne;
9. z niečej strany, zo strany niekoho, niečoho, na strane niekoho vyjadruje zreteľ na subjekt vykonávajúci určitú činnosť vo vzťahu k niekomu, k niečomu: Bola navyknutá na iné zaobchádzanie z mužovej strany. (Min.) Previnenie nebolo z jej strany. (Vaj.) Všeobecný bojkot zo strany dediny skončil sa úplným krachom Belanky. (Urb.) Cítila, že na jej strane bola ľahkovernosť a mýlka. (Vaj.)
● z mojej s-y, z našej s-y čo sa mňa, nás týka: ja z mojej strany sa na vás nehnevám. (Stod.)
10. príbuzenský vzťah so zreteľom na určitého člena rodiny: stará mať z otcovej stranu (Fel.); môj starý otec z matkinej strany (Letz); Prišiel otec, mať, brat so ženou, krstný otec so ženou, tetka z jeho strany; z jej strany všetka popanštená rodina a kamaráti zo železnice. (Taj.);
stránočka1, -y, čiek ž. zdrob. expr. k 1
strana2, -y, strán ž. plocha listu v knihe, stránka: prvá s., titulná s.; prečítať pol s-y; Poprezerala, koľko strán prešla. (Jégé); štyri strany časopisu (Jil.); Na ožltnutých stranách knihy hemžili sa vyblednuté číslice a písmená. (Krno);
stránočka2, -y, -čiek ž. zdrob.
strana3 -y, strán ž.
1. politická organizácia združujúca najaktívnejších príslušníkov určitej spoločenskej triedy, ochraňujúca záujmy tejto triedy a vedúca boj s nepriateľskými triedami: komunistická s. vedúca sila robotníckej triedy; Komunistická strana Československa (KSČ); demokraticklá s.; ľavicové, pravicové s-y; vládna s.; politická s., koaličné s-y;
2. hovor. komunistická strana: člen s-y, kandidát s-y, línia s-y; rodná s.; byť v s-e; vstúpiť do s-y