Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj subst

stráň -e ž. úbočie, svah: strmá, slnečná s.; na s-i sa pasú ovce

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
stráň ‑e ‑í ž.

stráň -ne pl. G -ní D -ňam L -ňach ž.

-án/220486±78 10.58: substantíva ž. G pl. 24953→24642
+53
−22
strán/20802 rán/1898 brán/566 hrán/247 blán/220 vrán/185 fontán/158 membrán/106 obrán/81 kurtizán/65 ochrán/61 karaván/57 lián/56 (27/140)

-áň/4025±121 35.90: substantíva ž. N sg. 198→196
+2
−3
pláň/125 stráň/67→65
+2
−3
(1/6)

-áň/4025±121 36.52: substantíva ž. A sg. 193 pláň/141 stráň/41 (2/11)

-n/2301997±25587 3.66: substantíva ž. G pl. 282701→280159
+456
−152
korún/27686 krajín/26921 žien/24016 hodín/22779 strán/20802 dejín/13746 cien/11985 skupín/11528 zmien/8622 novín/7884 potravín/7160 ton/7145 rodín/7042 rastlín/5758 príčin/5012 stien/2699 (588/69374)

stráň p. svah


svah časť terénu zvažujúca sa, skláňajúca sa do doliny al. do roviny: mierny, prudký svah; spúšťať sa po svahustráň: na stráni rastú jahodyúbočieúboč: cesta vedúca úbočím, úbočouúbočina (Hviezdoslav)strminazrázúplaz (strmý svah): ísť hore strminou; zľadovatený zráz; rútiť sa dolu úplazomúšust (strmý svah pokrytý zosúvajúcimi sa skalami): spustiť sa dolu úšustomgrúň (zalesnené horské úbočie): ovce sa pasú na grúňochstena (zvislý svah): skalnatá stenabreh: stúpajú hore prudkým brehomzried.: príkrinazábrežie (Sládkovič)spust (Laskomerský)kopecvrch (vyvýšenina v teréne al. jej jedna časť): motor dobre neťahá do kopca; ísť na bicykli dolu vrchomnár. lazina

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

stráň, -ne, -ní ž. časť vrchu, hory spadajúca do roviny, úpätie, úboč, úbočie, svah: holá, pustá, príkra, strmá s., zelená s., lesná s., slnečná s.; Rozľahlé stráne, vysoké končiare, hlboké údolia. (Fr. Kráľ) Na pobelavých stráňach vrchov pasú sa ovce. (Ondr.)


strán predl. s 2. p. zastar. (najčastejšie v spojení strán cesty) vedľa, povedľa, pri, popri: Strán cesty ležal kus starého pňa. (Šolt.) Tamto strán cesty je úboč. (Kuk.) Nie sme na nebi, len na zemi roztratené strán chodníčka. (Botto)

stran predl s G vedľa, pri: swedkowa w ten čas mak plela w zahradach stran cesty (ZÁTURČIE 1755); dusso od tela odstupugici, na toto telo sa podiwag, ktereho wnuknutim na obweseleni, na kratochwile do nebespecneho a prewraceneho towaristwa, stran cesty prikazuw boskich, do hrichuw a neprawosti nosena si bila (MK 18. st)


stráň, stráňa ž časť vrchu spadajúca do roviny, úpätie, úbočie, svah: messtenin nass pristupil pred nas a prosil, aby se gemu do mestenskych knych zapisala strana slobodna nad hamrom pod Mlinskow horow; stranu y luku Mazuch sebe y swogym detnym detom kupil (JELŠAVA 1597); ( 1607); pahrbkowe a strane k wrchu gduci poprikry, pristrmy gsau (KoA 17. st); (ľudia) szu jak lyev okrutni, i jak lyevátko, gdi hladuje, zasedaju na sztrán (DŽ 1752); zložil žalobu pan richtar, že Iano Holec neuctiwe se k nemu mage, když mu rozkazowal owes na stranj wgazat, powedal, rob y ti gako druhy ludga (PONIKY 1799); -ička dem: straničku dominus Ratki posjal (JELŠAVA 1743)
P. tpn Ztrany ( 1356, 1387), Stranyawa ( 1483 Stráňavy v Trenčianskej VSO); Stranska ( 1368), Stranske ( 1456 pri Žiline VSO)

Stráň Stráň
strana
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma {case_out}
N (jedna) strana
G (bez) strany mi ňou chcú zahradiť… Z ľavej strany cesty holý breh vypílených krovín
{caseletter} - 0
A (vidím) stranu všetci spadli, teraz na druhú stranu . Egon sa posadil a povedal: Bude
L (o) strane rekordne lacno. Na druhej strane , je však reakcia dlhov otázna
I (so) stranou obrazovej prílohe (16 strán za stranou 96) sa pred tlačou vymenila nejaká
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma {case_out} {case_out} {case_out}
N (dve) strany a teraz na seba gánia, obidve strany ozbrojené a s posilami, nálada
G (bez) strán vymieňali vyslanci jednotlivých strán . Z detailných správ stáleho
{caseletter} - 0
{caseletter} - 0
L (o) stranách na postup. Obrany na oboch stranách sa vyhýbali zbytočným chybám.
{caseletter} - 0

stráň
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) stráň
G (bez) stráne
D (k) stráni
A (vidím) stráň
L (o) stráni
I (so) stráňou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) stráne
G (bez) strání
D (k) stráňam
A (vidím) stráne
L (o) stráňach
I (so) stráňami
bojujúcich strán vo chvíli des belligérants au moment
obkľúčili zo všetkých strán entouraient de toutes parts
ohrozená zo všetkých strán menacé de toutes parts
strán : zo strany kata côtés : côté du bourreau
uzavretých zo všetkých strán bornées de toutes parts
všetkých strán a tvoriacich tous côtés, et formant
zbiehali sa zo všetkých strán accouraient de toutes parts
zo všetkých strán pribehli accoururent de toutes parts
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu