straník -a mn. -ci m. člen strany, v nedávnej min. najmä komunistickej, op. nestraník: schôdzka s-ov;
straníčka -y -čok ž.
straník -ka pl. N -íci G -kov m.
straník 1. príslušník istej politickej strany • hovor., často pejor. partajník
2. p. stúpenec
stúpenec kto sa stavia za niekoho, za niečo, kto podporuje niekoho, niečo • prívrženec: Štúrovi stúpenci; prívrženci demokracie • zástanca: bol zástancom nenásilných riešení • nasledovateľ • nasledovník • pokračovateľ (kto nasleduje niekoho ako vzor): mať umeleckých nasledovateľov, nasledovníkov, pokračovateľov • žiak: Metodovi žiaci • odchovanec (kto bol niekým vychovaný): odchovanci Štúra • vyznávač (kto sa k niekomu, niečomu hlási): vyznávači islamu • škola (stúpenci istého filozofického, vedeckého, umeleckého smeru): Hegelova škola • priaznivec: priaznivci hokeja • priateľ: priateľ hudby • podporovateľ: podporovateľ umenia • pren. zástavník (čelný stúpenec): zástavník novej epochy • fanúšik • expr. skalný (náruživý stúpenec istého druhu športu al. športového klubu): fanúšik futbalu, skalný Slovana • expr. kmotor • zastar. straník (Jesenská) • mn. č. svoji (ľudia, ktorých spája spoločný cieľ): pracovať medzi svojimi
straník, -a, mn. č. -ci m.
1. príslušník, člen určitej politickej strany, u nás najmä člen komunistickej strany;
2. kto niekomu nadŕža, stúpenec, prívrženec niekoho al. niečoho: Vybavoval neraz veci svojich straníkov i odporníkov. (Jes.);
straníčka, -y, -čok ž.