stranícky príd. týkajúci sa polit. strany al. jej členov: s. prístup; s-a legitimácia, disciplína, propaganda;
stranícky prísl.;
straníckosť -i ž.;
straníctvo -a s. straníckosť
stranícky -ka -ke príd.
stranícky prísl.
stranícky príd.
1. týkajúci sa určitej politickej strany, u nás najmä komunistickej strany: s. aparát, orgán; s-a príslušnosť, s-a politika; s-a práca, s. sjazd; s-e školenie, s-a schôdza; s-a tlač; s-a kritika, s-a kontrola; s-a disciplína; s. pracovník; s-a skupina, s. výbor; s-a česť, s-a legitimácia;
2. zodpovedajúci komunistickým ideám: s. postoj, s. vzťah k práci; s-a veda;
3. nadŕžajúci jednej strane, neobjektívny, zaujatý, zištný: s. súd, s-e posudzovanie, s-e záujmy;
stranícky prísl.: posudzovať niečo s., zachovať sa s.;
straníckosť, -ti ž.
1. triedne nazeranie, triednosť; zásadovosť: s. literatúry, s. umenia, s. vedy; s. v kritike, v práci; boľševická s.;
2. zaujatosť, neobjektívnosť, zištnosť: s. sudcu