strašidlo -a -diel s.
1. fantáziou, poverou vytvorené zjavenie vzbudzujúce strach, mátoha: veriť v s-á, báť sa s-diel;
pren. expr. ty (staré) s. nadávka
2. strašiak (význ. 1): s. v poli;
pren. expr. s. nezamestnanosti hrozba
● expr. vyzerať ako s. a) chorobne b) neupravene;
strašidielko -a -lok s. zdrob. expr.
strašidlo -la -diel s.
duch 1. nadprirodzená netelesná bytosť: dobrý duch • džin (zlý al. dobrý duch v orientálnych náboženstvách) • mátoha • strašidlo (v poverách duch, ktorý straší)
2. myšlienkový svet, duchovná sféra človeka: smiať sa v duchu • myseľ • myšlienky: predstaviť si niečo v mysli, v myšlienkach • duša: nepokojná duša • vnútro: uchovávať si dojmy vo svojom vnútri • kniž. psycha • kniž. zried. psyché
3. duševné schopnosti na nejakú činnosť: byť obdarený duchom • nadanie • vlohy • talent: mať básnický talent, básnického ducha
4. duševné vlastnosti: byť veselého ducha • založenie: svojím založením je pesimista • povaha: mierna povaha • letora: flegmatická letora
5. duševný stav • nálada: nestrácať pokojného ducha, pokojnú náladu
6. celkový súhrn príznačných vlastností niečoho: revolučný duch doby • ráz • charakter: romantický ráz, charakter opery • ovzdušie • atmosféra: medzi nimi vládne ovzdušie, atmosféra priateľstva • nálada: nálada neznášanlivosti na pracovisku
7. p. osobnosť 1
hrozba 1. výstražné napomínanie • vyhrážka: nebáť sa hrozieb, vyhrážok; donucovanie hrozbami, vyhrážkami • kniž. zried.: záhroz • záhroza (Hviezdoslav)
2. blízkosť nebezpečenstva: hrozba hladu • expr.: strašidlo • strašiak: strašidlo, strašiak komunizmu • kniž. chmúra • chmára • mrak • mračno: rozohnať chmúry, chmáry, mraky, mračná nad krajinou
strašidlo 1. fantáziou vytvorené zjavenie vzbudzujúce strach, hrôzu • strašiak • mátoha • príšera • prízrak: rozprávky o strašidlách; báť sa strašiakov, mátoh, príšer; rozprávkové prízraky • čudo: veriť v čudá • duch: v zrúcaninách strašia duchovia • expr.: bobák • bubák • bobo (strašiak pre deti): strašiť deti bobákom, bubákom • fantóm • vidina • kniž.: fantazma • fantazmagória • pren. hrozba (niečo, čo vzbudzuje strach): hrozba hladu
2. figúra z palíc, handár a pod. na plašenie vtákov • strašiak: strašidlo, strašiak vo vinohrade • plašidlo (zariadenie na odháňanie zveriny) • expr. hastroš • panák: panák v maku
strašidlo, -a, -diel str.
1. bytosť vybájená ľudskou fantáziou a poverou, ktorá vraj strašievala ľudí, mátoha: veriť v s-á; báť sa s-a; Rozprával mu o rozličných strašidlách a zjaveniach. (Jégé) Mamička, bojím sa, strašidlo vidím tam v kúte. (Al.) Všetko rozčuľuje fantáziu nevestinu: nie div, že ukazujú sa jej strašidlá. (Kuk.);
pren. expr. o človeku, ktorý istým spôsobom budí strach, hrôzu: Teda mám strašnú povesť. Strašidlo. (Vaj.) Lebo nezamestnaný je strašidlo. (Ondr.)
● chodiť, tmoliť sa ako s. ako bez života; maľovať s. na stenu (Kuk., Urbk.) vopred bezdôvodne rátať so zlým koncom, s neúspechom;
2. strašiak, hastroš: Bol otrhaný ako strašidlo. (Jil.) I za strašidlo do maku by bol súci v tomto vystrojení. (Al.)
3. expr. človek (zried. zviera) vzbudzujúci (-e) odpor svojím chatrným, zlým výzorom, zovňajškom al. chovaním: Načo sa také strašidlo vláči medzi statočných ľudí, čo nevie jesť, ani piť. (Kal.) Ako by chcela teba Zuzka? Najkrajšie dievča — strašidlo? (Kuk.) Ty strašidlo! (Jégé) A ja aby som sa trápila s rohatými strašidlami, čo im boky trčia ako slonie kly (Skal.) s chudými kravami.
4. kniž. strašidelná predstava, prízrak: s. vojny, revolúcie; s. nezamestnanosti; s. panslavizmu (Škult.);
strašidlový príd. k 1: s-á príhoda (Tat.) v ktorej sa hovorí o strašidlách; s. snár (Kost.)
strašidlo s 1. poverou vytvorené zjavenie vzbudzujúce strach, mátoha: byl jsi v svete všem divadlo, po malé chvíli, než zvíš, budeš všem strašidlo (RL 1571); smrti strassidlo welmi hrozne, yak vmyss chitre potrhnuty (BAg 1585); terriculum: strassidlo (PG 1656); wipudene byli nočne obludy, strašidla dabelske (Le 1730); nekdy negaka takowá mátoha a strassidlo wám se predstawi smele (VP 1764); kdo pak slussné wyložit múže, gakim strachem strassidlo toto mládence porazilo (PeP 1771) 2. figúra z palíc, handár na plašenie vtákov, strašiak: w ohárkowég zahraďe strassydlo nic neopatruge (KB 1757); tento čo prw, to ag po druhe rékel a doložil: tak ho w ňem wihlídaťi, gako wrabčacé w prose strašidlo (BU 1795); strassidla kladu, abj ptacy newjzobalj (CS 18. st) 3. človek vzbudzujúci odpor svojím zovňajškom al. správaním: a to ty tak odpowjdass, ty darebné stworeny na swete, ty strassjdlo sweta, ty lotre (CP 1757); (Bochoris) né králem, ale strassidlem bil (PT 1778) P. atpn Ambroz Strassidlo (v P. Ľupči 1543)