strašidelný príd. vzbudzujúci strach, hrôzostrašný, mátožný, príšerný: s-ý sen, s-é ticho;
strašidelne prísl.;
strašidelnosť -i ž.
1. k strašidelný
2. strašidelný skutok; strašidelné dielo
strašidelne 2. st. -nejšie prísl.
strašidelný príd. vzbudzujúci strach, hrôzu, strašlivý, hrôzostrašný, hrozný: s. sen, s-á predstava, s. hlas; s. les (Ondr.); Ticho v chráme bolo až strašidelné. (Zúb.) Pri obloku v celej svojej strašidelnej velebe stála ľudská kostra. (Urb.);
strašidelne prísl.: kričať, revať s.; chrčať s.; vyzerať s.; kliať, nadávať s.;
strašidelnosť, -ti ž.