Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

stráviť1 -i dok.

1. rozložiť a zažiť potravu v tele: s. pokrm

2. kniž. zničiť (význ. 1), spáliť: plamene s-li dom;

nedok. stravovať

1. k 2: s-je ho horúčka; s-júca vášeň

2. poskytovať stravu: s. podnájomníka

// stravovať sa byť na strave, chodiť na stravu: s. sa doma, v reštaurácii; dobre sa s. mať dobrú stravu


stráviť2 -i dok. zotrvať (niekde) istý čas; prežiť: s. noc v hoteli, príjemne s. dovolenku; s. čas čítaním

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
stráviť ‑i ‑ia dok.

stráviť -vi -via stráv! -vil -viac -vený -venie dok.

-viť/121945 5.26: verbá inf. dok. 113293 predstaviť/17799 postaviť/10749 pripraviť/8777 zastaviť/7198 zbaviť/6909 navštíviť/6306 spraviť/4153 objaviť/3840 vysloviť/3504 prejaviť/3369 vybaviť/3271 stráviť/3188 obnoviť/3049 upraviť/2388 osloviť/2381 napraviť/2242 stanoviť/2223 opraviť/2137 oživiť/1481 (115/18329)

prežiť 1. existovať, byť niekde za isté obdobie • stráviť: mladosť prežila, strávila na vidiekuprečkať (kratší časový úsek): vzburu prečkať v cudzineodžiť (prežiť úsek života): 10 rokov odžil vo väzeníexpr.: preživoriťprevegetovať (prežiť v nedostatku, živorení): cez vojnu sme dajako preživorili, prevegetovaliprebiediť (prežiť v biede, chudobe): prvé roky musel v meste prebiediťexpr. prehniť (prežiť v nečinnosti): celý mesiac prehniť v nemocnici, na dovolenkeprebiť saexpr.: pretĺcť sapretárať sapretrápiť sa (prežiť s ťažkosťami): chlapec sa sám dajako na univerzite prebil; už sa len pretlčieme, pretrápime, hoci sme prišli o majetokexpr. zried. pretrepať sa (Vajanský)

2. stať sa účastníkom niečoho (obyč. negatívneho, zlého, ťažkého) • zažiť: prežiť, zažiť v detstve veľa bitkyskúsiťokúsiťzakúsiť: u cudzích skúsil, okúsil veľa poníženia; skúsiť, zakúsiť šťastie, slávuposkusovaťpozažívaťpoprežívať (všeličo prežiť): na cestách poskusoval, pozažíval všelijaké príhodyprekonaťprestáťvystáťpodstúpiťzniesťvydržať (niečo nepriaznivé): prekonal, prestál, vydržal v rodine veľa príkoriapretrpieťvytrpieťexpr. preskákať: pretrpieť, preskákať choroby, neúspechyprejsť (čím): prejsť peklom koncentrákovprecítiť (citovo prežiť, citom preniknúť): precítiť nešťastie druhého; precítiť hudbu

3. dlho ostať živý, žiť dlhšie ako iný • pretrvať: stromy prežili, pretrvali stáročia; prežil, pretrval dlhšie ako vlastné deti


stráviť1 1. fyziologicky rozložiť potravu v tele • stroviť: stráviť, stroviť potravuzažiť: obed v pokoji zažilvytráviť (všetko stráviť): dobre mu to žalúdok vytrávil

2. p. zničiť


stráviť2 p. prežiť 1


zažiť 1. stať sa účastníkom niečoho • prežiť: zažiť, prežiť veľa krásnych chvíľ v rodine; zažiť škandálzakúsiťskúsiťokúsiť (získať skúsenosťou, životom): zakúsiť, skúsiť biedu; okúsiť slávu, sklamanieposkusovaťnaskusovať sa (všeličo, veľa zažiť) • užiť (zažiť vo veľkej miere al. príjemne): užil si toho vo svete dosť; cez dovolenku sme si užili veľa príjemnéhoprestáťpretrpieťvytrpieťzniesťvydržať (zažiť v utrpení, ťažkostiach a pod.): prestáť, pretrpieť väzenie; vytrpieť, zniesť, vydržať hlad, nedostatokexpr. preskákať: preskákať peklo vojnypozažívať (postupne)

2. fyziologicky rozložiť potravu v tele • stráviťstroviť: raňajky rýchlo zažil, strávil, strovil


zničiť 1. spôsobiť skazu, zánik; spôsobiť veľkú ujmu, škodu na niečom al. niekomu • znivočiť: mráz zničil kvety; existenčne niekoho zničiť, znivočiťzabiťzahubiťzhubiťvyničiťvyhubiťexpr.: skántriťskynožiťvykynožiť (obyč. v množstve): chemikálie vyhubili, skántrili, skynožili užitočný hmyzzmiesťzmietnuť: tajfún zmietol osaduponičiťponivočiťdonivočiť (postupne, viac vecí) • likvidovaťzlikvidovaťzneškodniť (často fyzicky): (z)likvidovať bandu zlodejov; zneškodniť odporcovdevastovaťzdevastovaťspustošiťexpr.: zhumpľovaťspľundrovať: (z)devastovanie prírody, vodných zdrojov; zhumpľovať, spľundrovať lesyvydrancovaťvyplieniťhovor. expr. vypľundrovať (zničiť drancovaním, plienením): vojsko vydrancovalo, vyplienilo krajzruinovať: zruinované hospodárstvofraz.: priviesť na žobrácku palicupriviesť na mizinu/na psí tridsiatok: devalvácia peňazí rodinu priviedla na mizinu/na psí tridsiatokzbedačiťožobráčiť (na majetku): vojna zbedačila, ožobráčila ľudíexpr. zúbožiť (uviesť do stavu úbohosti): požiar zúbožil rodinudecimovaťzdecimovať (v počte): (z)decimovanie vojskapremôcťzdolaťprevládať (zvíťaziť nad niečím a tým zničiť): premôcť, zdolať nepriateľa; nikdy ma neprevládzuznehodnotiťpoškodiťpokaziťskaziťdemolovaťzdemolovaťfraz.: priviesť navnivočpriviesť nazmar (zbaviť hodnoty): znehodnotiť, poškodiť zariadenie bytu; pokaziť, skaziť si hodinky; (z)demolovať auto, telefónnu búdkurozvrátiťrozbiťrozložiť: rozvrátiť ekonomiku, rozbiť manželstvorozmetať: rozmetať hniezdozmrzačiťexpr.: skaličiťdokaličiťstráviť (spôsobiť telesnú al. duševnú ujmu): oheň mu zmrzačil, skaličil, dokaličil tvár; plameň jej strávil zrak; zlý pedagóg chlapcovi zmrzačil, skaličil talentexpr.: popsuťdokántriť (fyzicky i morálne): popsuť si, dokántriť si zdraviepren. expr. zakopať: šťastie si zakopalpodlomiť: choroba mu podlomila zdravieexpr. skváriť: mráz skváril úrodu

2. p. utrápiť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

stráviť1, -i, -ia dok.

1. (čo) tráviacimi orgánmi spotrebovať, rozložiť, skonzumovať, trávením spotrebovať: s. potravu, jedlo, pokrm; s. obed; dobre strávená večera (Kuk.); pren. kniž. Jeho reč bola ozvenou práve prečítaných a zle strávených novín (Jil.) pochopených.

2. expr. (čo, koho) zničiť, priviesť navnivoč, pohltiť: Hrádok strávil oheň. (Hor.) Žeravá pec strávila mu zrak. (Hor.) Čas strávil šibenice (Ondr.) zhnili. Dobre sa prizri žene svojej, lebo ti ju robota strávi čo nevidieť (Štítn.) zoderie sa robotou;

nedok. k 2 stravovať1


stráviť2, -i, -ia dok. (čo) prežiť (istý čas): s. čas, príjemne s. dovolenku, prázdniny; Tri hodiny strávil bez pohnutia v čakárni. (Laz.) Osamote strávili sviatočné popoludnie. (Švant.) Mimo rodičovského domu strávila Timrava len jeden rok. (Krčm.) Celé detstvo a mladosť strávil na mori. (Kuk.)


stravovať1, -uje, -ujú nedok. expr. (koho, čo) pohlcovaním ničiť, nivočiť, pohlcovať: Medzitým vojna stravovala ľudí a všetky ich životné potreby. (Ondr.) Vlastná bieda stravovala ich rozmysel a vedomie. (Jil.) Nadchádza ma úzkosť, hrôza stravuje už aj mňa (Švant.) začínam sa veľmi báť;

dok. stráviť1


tráviť1, -i, -ia nedok. (čo i bezpredm.) rozkladať a zažívať potravu v tele: t. tuky, bielkoviny; t. potravu; žalúdok mu dobre (zle) trávi; neos. Oveľa lepšie mu trávi, keď sa trochu vykričí. (Al.) Len jedzte! V hore trávi, akoby horelo. (Mor.); fyziol. trávenie mechanické spracúvanie, chemický rozklad a zažívanie potravy v tele: víno, žlč, chlórovodík napomáha (podporuje) t.;

opak. trávievať1, -a, -ajú;

dok. stráviť i vytráviť


trávit2, -i, -ia nedok. (čo) prežívať, žiť niekde istý čas; zdržiavať sa niekde: t. (celé) dni, noci, večery, hodiny niekde; t. milé chvíle niekde; príjemne t. (voľný) čas, dovolenku, prázdniny, rekreáciu; príjemne t. život (Jégé); Pozrela na dom, v ktorom má tráviť mladé roky. (Vans.) Ľudovít trávil sviatky u Hrabovcov. (Vaj.);

opak. trávievať2, -a, -ajú;

dok. stráviť

stráviť1 dk čo
1. rozložiť a trávením spracovať potravu v tele: pri neduhuow prsuw magi se (chorí) zdržowati od welmy kiselych a ostrych wecy, gako od tych, ktere se težko strawiti mohu (RT 17. st); stráw wjno maličko, s kterym sy se opila (KB 1757); zle strawy žaludek gidlo, čo potom častokrat žaludka boleny pusobuge (ŠD 1784); nezdráwý málo stráwí, mnoho predce žalúdek žádá (BE 1794);
x. pren zanechawam hrdost Herodesowu, ktereho čerwy hrjzly a strawily (SK 1697) o mŕtvom
F. messe tenuo propria vine: usylug se hus dostat, dokud wrabce ztráwyss (PD 18. st) treba začať od malých vecí
2. jedením spotrebovať, zjesť niečo: ze bych mosel za tolko stravyth, dokel bych thu czestu šel (BENICE 1573 E) veľa zjesť; to nenj k wyre podobne, že bj (úradník) drsskuw mel strawyti kor 1 (TRENČÍN 1616); co se doticze aldomassu, spolu s pany susedy pritomnimy strawily (ŽILINA 1651); wedle počtu lidu, ktery stačiti možú, aby stráwili beránka (KB 1757)
3. minúť, utratiť (obyč. peniaze, majetok): matka Barborzina, prodawssi to diedicztwi a pobrawssi penize, ssla do Polsky a tam ty penize ztrawila (ŽK 1481); Milosti Vassy oznamujem o ti penize, ktere ste jme dali, to jsem jiz stravil na kone a na pacholki, neb strova draha jest (BUDÍN 1541 SLL); strawyli sme za ryby, za drewenj oleg a za winy oczet d 6 (ŽILINA 1585); na ten talpasky statek w Kossyczkey pak czeste strawil sem sto sedemdesat zlatych (TRENČÍN 1608); penize ku obrane a w zbudowani statku našeho otcowskeho sme obratilj a wšeczki strawili (BÁNOVCE n. B. 1636); na oberačow sem strawyl kilu žita (KRUPINA 1739); haurire patrias opes: kdybis ti byla tož, co si na lekaruw stráwila a tak zmárnila, chudobnim udelila, byl by te Krystus dáwno uzdrawil (VP 1764); sa teto penyze na pretendentii dcery weselga strawily (S. ĽUPČA 1783)
4. znášať utrpenie, trpieť: musel gsem nemalo strawit z ubliženym meho tela (ŠTÍTNIK 1672)
5. zničiť, pohltiť niečo: obráz tento mel od ohňe strawený bytj (RW 1702); ignis confector omnium: wssecko stráwj oheň (KS 1763) jim rozkázal (Eliáš) maso na drewá uložit a ohen, který by obety stráwil, od bohúw swych wyprosyt (PrW 1780); na tomto swete nekedy ruhačy mukamy newislowitedlnyma straweny biwagu (MC 18. st);
6. zotrvať istý čas, prežiť niečo: hanebňe jsem svuoj vek strávil, po své vuoli živ byl (RL 1571); nemass doma w zahaleny ležice hore bradou hodynku tu strawyti (SLK 1641-57); kdibi sin mistrowski mistrem chtel biti, tomu se nema dospusteti dotut, dokut bi celi rok wo wandrowce nestrawil (CA 1647); chlapectwy hračkamj strawene biwa (KoB 1666); Buh počita wssechnj dny a hodinj, kterež w geho službach strawime (Le 1730); sem mnoho pri dome pracowal, mladost pri rodičach strawil (PUKANEC 1771); bychom aspoň gediný den byli dobre ztráwili (KO 1782)
F. gako kdo letni čas strawil, taku zimu miwa (GŠ 1758) ako si kto ustelie, tak bude spať; stravovať1 ndk k 1: digero: strawugem pokrm; solutio stomachi: žalúdkowá mdloba, kdiž pokrm nestrawuge (KS 1763); k 2: (svedok) wiznal, gdj czo susedskeho prysslo na dwur Veressuariho, tehdi ge zabilj, zastrelilj a to strawowalj (SKALICA 1616); geden ode druhího wíc i s pokrmuw stráwuge (BN 1790); k 3: uhljdati gest mnohých, že wssecko zbožj swé strawugj tak, že do poslednj psoty upadagj (SPo 1691); k 5: yako rze železo žezira anebo yako slunce snech strawuge (TC 1631) topí; curae eum conscindunt: strawugú ho zármutki, starosti (KS 1763); o plameňu, ktery swjtyss, plameňu, ktery horjss a strawugess (BlR 18. st)
F. vetustas consumit omnia: čas strawuge wssecko (KS 1763) čas zahojí všetky rany; k 6: tuto prawu cestu k Bohu činij sobe umiragjcý, když ostatny čas, ktery gjm pred smrtu pozustawa w modlitbách a w dobrem činenij strawugj (SK 1697); mnozy sedem neb osem hodjm we spanj strawugu (MP 1718); den swatečni we wikonawani ohawnich žadosti strawugete (SlK 1766-80); -ievať [-ví-] frekv: consumere solere: stráwiwati (PD 18. st); stráviť sa1 dk spáliť sa: znos kósti, které ohňom podpaljm, stráwi sa másso (KB 1757); stravovať sa1 ndk sužovať sa: conteror: sužugem sa, strawugem sa (KS 1763)


stráviť2 dk koho jedom al. potravou otráviť niekoho: ktož byl strawen, war (olešník) s podrazcem, trewdawu, rutu, anyzem a py (HL 17. st); s. sa2 otráviť sa: ten samy (olešník) v wyne wareny z anyzem, prospywa tomu, kto by se z rybamy strawyl (HL 17. st)


stravovať1 p. stráviť1

stráwiť_1 stráwiť stráwiť_2 stráwiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

stráviť: →speex →vorbis
jeho spoločníci strávili noc ses compagnons passèrent la nuit
stráviť noc na výbežku passer la nuit sur la pointe
stráviť noc pod stromami passer la nuit sous les arbres
stráviť v týchto končinách passer dans ces parages
tu strávia tridsaťšesť hodín de passer trente-six heures
urobiť zastávku a stráviť faire halte et de passer
včera večer : strávil som hier soir : j'ai passé
zastávku a stráviť noc halte et de passer la nuit
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu