stráviť1 -i dok.
1. rozložiť a zažiť potravu v tele: s. pokrm
2. kniž. zničiť (význ. 1), spáliť: plamene s-li dom;
nedok. stravovať
1. k 2: s-je ho horúčka; s-júca vášeň
2. poskytovať stravu: s. podnájomníka
// stravovať sa byť na strave, chodiť na stravu: s. sa doma, v reštaurácii; dobre sa s. mať dobrú stravu
stráviť2 -i dok. zotrvať (niekde) istý čas; prežiť: s. noc v hoteli, príjemne s. dovolenku; s. čas čítaním
stráviť -vi -via stráv! -vil -viac -vený -venie dok.
prežiť 1. existovať, byť niekde za isté obdobie • stráviť: mladosť prežila, strávila na vidieku • prečkať (kratší časový úsek): vzburu prečkať v cudzine • odžiť (prežiť úsek života): 10 rokov odžil vo väzení • expr.: preživoriť • prevegetovať (prežiť v nedostatku, živorení): cez vojnu sme dajako preživorili, prevegetovali • prebiediť (prežiť v biede, chudobe): prvé roky musel v meste prebiediť • expr. prehniť (prežiť v nečinnosti): celý mesiac prehniť v nemocnici, na dovolenke • prebiť sa • expr.: pretĺcť sa • pretárať sa • pretrápiť sa (prežiť s ťažkosťami): chlapec sa sám dajako na univerzite prebil; už sa len pretlčieme, pretrápime, hoci sme prišli o majetok • expr. zried. pretrepať sa (Vajanský)
2. stať sa účastníkom niečoho (obyč. negatívneho, zlého, ťažkého) • zažiť: prežiť, zažiť v detstve veľa bitky • skúsiť • okúsiť • zakúsiť: u cudzích skúsil, okúsil veľa poníženia; skúsiť, zakúsiť šťastie, slávu • poskusovať • pozažívať • poprežívať (všeličo prežiť): na cestách poskusoval, pozažíval všelijaké príhody • prekonať • prestáť • vystáť • podstúpiť • zniesť • vydržať (niečo nepriaznivé): prekonal, prestál, vydržal v rodine veľa príkoria • pretrpieť • vytrpieť • expr. preskákať: pretrpieť, preskákať choroby, neúspechy • prejsť (čím): prejsť peklom koncentrákov • precítiť (citovo prežiť, citom preniknúť): precítiť nešťastie druhého; precítiť hudbu
3. dlho ostať živý, žiť dlhšie ako iný • pretrvať: stromy prežili, pretrvali stáročia; prežil, pretrval dlhšie ako vlastné deti
stráviť1 1. fyziologicky rozložiť potravu v tele • stroviť: stráviť, stroviť potravu • zažiť: obed v pokoji zažil • vytráviť (všetko stráviť): dobre mu to žalúdok vytrávil
2. p. zničiť
stráviť2 p. prežiť 1
zažiť 1. stať sa účastníkom niečoho • prežiť: zažiť, prežiť veľa krásnych chvíľ v rodine; zažiť škandál • zakúsiť • skúsiť • okúsiť (získať skúsenosťou, životom): zakúsiť, skúsiť biedu; okúsiť slávu, sklamanie • poskusovať • naskusovať sa (všeličo, veľa zažiť) • užiť (zažiť vo veľkej miere al. príjemne): užil si toho vo svete dosť; cez dovolenku sme si užili veľa príjemného • prestáť • pretrpieť • vytrpieť • zniesť • vydržať (zažiť v utrpení, ťažkostiach a pod.): prestáť, pretrpieť väzenie; vytrpieť, zniesť, vydržať hlad, nedostatok • expr. preskákať: preskákať peklo vojny • pozažívať (postupne)
2. fyziologicky rozložiť potravu v tele • stráviť • stroviť: raňajky rýchlo zažil, strávil, strovil
zničiť 1. spôsobiť skazu, zánik; spôsobiť veľkú ujmu, škodu na niečom al. niekomu • znivočiť: mráz zničil kvety; existenčne niekoho zničiť, znivočiť • zabiť • zahubiť • zhubiť • vyničiť • vyhubiť • expr.: skántriť • skynožiť • vykynožiť (obyč. v množstve): chemikálie vyhubili, skántrili, skynožili užitočný hmyz • zmiesť • zmietnuť: tajfún zmietol osadu • poničiť • ponivočiť • donivočiť (postupne, viac vecí) • likvidovať • zlikvidovať • zneškodniť (často fyzicky): (z)likvidovať bandu zlodejov; zneškodniť odporcov • devastovať • zdevastovať • spustošiť • expr.: zhumpľovať • spľundrovať: (z)devastovanie prírody, vodných zdrojov; zhumpľovať, spľundrovať lesy • vydrancovať • vyplieniť • hovor. expr. vypľundrovať (zničiť drancovaním, plienením): vojsko vydrancovalo, vyplienilo kraj • zruinovať: zruinované hospodárstvo • fraz.: priviesť na žobrácku palicu • priviesť na mizinu/na psí tridsiatok: devalvácia peňazí rodinu priviedla na mizinu/na psí tridsiatok • zbedačiť • ožobráčiť (na majetku): vojna zbedačila, ožobráčila ľudí • expr. zúbožiť (uviesť do stavu úbohosti): požiar zúbožil rodinu • decimovať • zdecimovať (v počte): (z)decimovanie vojska • premôcť • zdolať • prevládať (zvíťaziť nad niečím a tým zničiť): premôcť, zdolať nepriateľa; nikdy ma neprevládzu • znehodnotiť • poškodiť • pokaziť • skaziť • demolovať • zdemolovať • fraz.: priviesť navnivoč • priviesť nazmar (zbaviť hodnoty): znehodnotiť, poškodiť zariadenie bytu; pokaziť, skaziť si hodinky; (z)demolovať auto, telefónnu búdku • rozvrátiť • rozbiť • rozložiť: rozvrátiť ekonomiku, rozbiť manželstvo • rozmetať: rozmetať hniezdo • zmrzačiť • expr.: skaličiť • dokaličiť • stráviť (spôsobiť telesnú al. duševnú ujmu): oheň mu zmrzačil, skaličil, dokaličil tvár; plameň jej strávil zrak; zlý pedagóg chlapcovi zmrzačil, skaličil talent • expr.: popsuť • dokántriť (fyzicky i morálne): popsuť si, dokántriť si zdravie • pren. expr. zakopať: šťastie si zakopal • podlomiť: choroba mu podlomila zdravie • expr. skváriť: mráz skváril úrodu
2. p. utrápiť
stráviť1, -i, -ia dok.
1. (čo) tráviacimi orgánmi spotrebovať, rozložiť, skonzumovať, trávením spotrebovať: s. potravu, jedlo, pokrm; s. obed; dobre strávená večera (Kuk.); pren. kniž. Jeho reč bola ozvenou práve prečítaných a zle strávených novín (Jil.) pochopených.
2. expr. (čo, koho) zničiť, priviesť navnivoč, pohltiť: Hrádok strávil oheň. (Hor.) Žeravá pec strávila mu zrak. (Hor.) Čas strávil šibenice (Ondr.) zhnili. Dobre sa prizri žene svojej, lebo ti ju robota strávi čo nevidieť (Štítn.) zoderie sa robotou;
nedok. k 2 stravovať1
stráviť2, -i, -ia dok. (čo) prežiť (istý čas): s. čas, príjemne s. dovolenku, prázdniny; Tri hodiny strávil bez pohnutia v čakárni. (Laz.) Osamote strávili sviatočné popoludnie. (Švant.) Mimo rodičovského domu strávila Timrava len jeden rok. (Krčm.) Celé detstvo a mladosť strávil na mori. (Kuk.)
stravovať1, -uje, -ujú nedok. expr. (koho, čo) pohlcovaním ničiť, nivočiť, pohlcovať: Medzitým vojna stravovala ľudí a všetky ich životné potreby. (Ondr.) Vlastná bieda stravovala ich rozmysel a vedomie. (Jil.) Nadchádza ma úzkosť, hrôza stravuje už aj mňa (Švant.) začínam sa veľmi báť;
dok. stráviť1
tráviť1, -i, -ia nedok. (čo i bezpredm.) rozkladať a zažívať potravu v tele: t. tuky, bielkoviny; t. potravu; žalúdok mu dobre (zle) trávi; neos. Oveľa lepšie mu trávi, keď sa trochu vykričí. (Al.) Len jedzte! V hore trávi, akoby horelo. (Mor.); fyziol. trávenie mechanické spracúvanie, chemický rozklad a zažívanie potravy v tele: víno, žlč, chlórovodík napomáha (podporuje) t.;
opak. trávievať1, -a, -ajú;
dok. stráviť i vytráviť
trávit2, -i, -ia nedok. (čo) prežívať, žiť niekde istý čas; zdržiavať sa niekde: t. (celé) dni, noci, večery, hodiny niekde; t. milé chvíle niekde; príjemne t. (voľný) čas, dovolenku, prázdniny, rekreáciu; príjemne t. život (Jégé); Pozrela na dom, v ktorom má tráviť mladé roky. (Vans.) Ľudovít trávil sviatky u Hrabovcov. (Vaj.);
opak. trávievať2, -a, -ajú;
dok. stráviť
stráviť1 dk čo 1. rozložiť a trávením spracovať potravu v tele: pri neduhuow prsuw magi se (chorí) zdržowati od welmy kiselych a ostrych wecy, gako od tych, ktere se težko strawiti mohu (RT 17. st); stráw wjno maličko, s kterym sy se opila (KB 1757); zle strawy žaludek gidlo, čo potom častokrat žaludka boleny pusobuge (ŠD 1784); nezdráwý málo stráwí, mnoho predce žalúdek žádá (BE 1794); x. pren zanechawam hrdost Herodesowu, ktereho čerwy hrjzly a strawily (SK 1697) o mŕtvom F. messe tenuo propria vine: usylug se hus dostat, dokud wrabce ztráwyss (PD 18. st) treba začať od malých vecí 2. jedením spotrebovať, zjesť niečo: ze bych mosel za tolko stravyth, dokel bych thu czestu šel (BENICE 1573 E) veľa zjesť; to nenj k wyre podobne, že bj (úradník) drsskuw mel strawyti kor 1 (TRENČÍN 1616); co se doticze aldomassu, spolu s pany susedy pritomnimy strawily (ŽILINA 1651); wedle počtu lidu, ktery stačiti možú, aby stráwili beránka (KB 1757) 3. minúť, utratiť (obyč. peniaze, majetok): matka Barborzina, prodawssi to diedicztwi a pobrawssi penize, ssla do Polsky a tam ty penize ztrawila (ŽK 1481); Milosti Vassy oznamujem o ti penize, ktere ste jme dali, to jsem jiz stravil na kone a na pacholki, neb strova draha jest (BUDÍN 1541 SLL); strawyli sme za ryby, za drewenj oleg a za winy oczet d 6 (ŽILINA 1585); na ten talpasky statek w Kossyczkey pak czeste strawil sem sto sedemdesat zlatych (TRENČÍN 1608); penize ku obrane a w zbudowani statku našeho otcowskeho sme obratilj a wšeczki strawili (BÁNOVCE n. B. 1636); na oberačow sem strawyl kilu žita (KRUPINA 1739); haurire patrias opes: kdybis ti byla tož, co si na lekaruw stráwila a tak zmárnila, chudobnim udelila, byl by te Krystus dáwno uzdrawil (VP 1764); sa teto penyze na pretendentii dcery weselga strawily (S. ĽUPČA 1783) 4. znášať utrpenie, trpieť: musel gsem nemalo strawit z ubliženym meho tela (ŠTÍTNIK 1672) 5. zničiť, pohltiť niečo: obráz tento mel od ohňe strawený bytj (RW 1702); ignis confector omnium: wssecko stráwj oheň (KS 1763) jim rozkázal (Eliáš) maso na drewá uložit a ohen, který by obety stráwil, od bohúw swych wyprosyt (PrW 1780); na tomto swete nekedy ruhačy mukamy newislowitedlnyma straweny biwagu (MC 18. st); 6. zotrvať istý čas, prežiť niečo: hanebňe jsem svuoj vek strávil, po své vuoli živ byl (RL 1571); nemass doma w zahaleny ležice hore bradou hodynku tu strawyti (SLK 1641-57); kdibi sin mistrowski mistrem chtel biti, tomu se nema dospusteti dotut, dokut bi celi rok wo wandrowce nestrawil (CA 1647); chlapectwy hračkamj strawene biwa (KoB 1666); Buh počita wssechnj dny a hodinj, kterež w geho službach strawime (Le 1730); sem mnoho pri dome pracowal, mladost pri rodičach strawil (PUKANEC 1771); bychom aspoň gediný den byli dobre ztráwili (KO 1782) F. gako kdo letni čas strawil, taku zimu miwa (GŠ 1758) ako si kto ustelie, tak bude spať; stravovať1 ndk k 1: digero: strawugem pokrm; solutio stomachi: žalúdkowá mdloba, kdiž pokrm nestrawuge (KS 1763); k 2: (svedok) wiznal, gdj czo susedskeho prysslo na dwur Veressuariho, tehdi ge zabilj, zastrelilj a to strawowalj (SKALICA 1616); geden ode druhího wíc i s pokrmuw stráwuge (BN 1790); k 3: uhljdati gest mnohých, že wssecko zbožj swé strawugj tak, že do poslednj psoty upadagj (SPo 1691); k 5: yako rze železo žezira anebo yako slunce snech strawuge (TC 1631) topí; curae eum conscindunt: strawugú ho zármutki, starosti (KS 1763); o plameňu, ktery swjtyss, plameňu, ktery horjss a strawugess (BlR 18. st) F. vetustas consumit omnia: čas strawuge wssecko (KS 1763) čas zahojí všetky rany; k 6: tuto prawu cestu k Bohu činij sobe umiragjcý, když ostatny čas, ktery gjm pred smrtu pozustawa w modlitbách a w dobrem činenij strawugj (SK 1697); mnozy sedem neb osem hodjm we spanj strawugu (MP 1718); den swatečni we wikonawani ohawnich žadosti strawugete (SlK 1766-80); -ievať [-ví-] frekv: consumere solere: stráwiwati (PD 18. st); stráviť sa1 dk spáliť sa: znos kósti, které ohňom podpaljm, stráwi sa másso (KB 1757); stravovať sa1 ndk sužovať sa: conteror: sužugem sa, strawugem sa (KS 1763)
stráviť2 dk koho jedom al. potravou otráviť niekoho: ktož byl strawen, war (olešník) s podrazcem, trewdawu, rutu, anyzem a py (HL 17. st); s. sa2 otráviť sa: ten samy (olešník) v wyne wareny z anyzem, prospywa tomu, kto by se z rybamy strawyl (HL 17. st)
stravovať1 p. stráviť1