strana ž
1. priestor, oblasť, plocha ležiaca naľavo al. napravo od niečoho, bok: z druhey strany potoka az przez prziecznu rolu ma gmenowany Oger s synem hraditi (ŽK 1497); od neyakeho chodnika rozdelugy se dwe cesty, z kterichžto gedna na lewu stranu se vichiluge do hory (ZVOLEN 1567); stala se zmluwa o dom anebo sezenj pustom, mezi kterymi susedy sedy, na prawey strane Vhrynča Mateguow, na lewey pak strane Kowác Martina (BÁTOVCE 1600); pocesnjk kam zameruge, prosto bez obchazenj nech gde, na strany nech se nenachiluge (KoB 1666) nech neodbočuje; pry ceste na leweg strane sme obnowily staru kamenu hromadu (BREZOVÁ p. B. 1768)
L. odísť, pojať, vziať na s. odstúpiť, odviesť bokom od ostatných: kdiž byli odéssli na stranu, mlúwili wéspolek; kdiž ho zawolali, otec totižtó a syn, wzali ho na stranu a prosyt počalj (KB 1756; 1757); (muž) Telemacha na stranu pogal (PT 1796)
F. každj, kdo se wadj, nech se hledj zradj po strane od gineho (BV 1652); Swyatko sljssal to od newesty Kohudkineg Katrussy, že pred fatentem mluwyla, že cžo o Kohudkj po strane se mluwy, že to ona wssecko wye (KRUPINA 1695) nepriamo, tajne; limulus: na stranu, po oku krywo hledjcy (KS 1763) zazerajúci; zlož na stranu takowéto twé reči (WP 1768) prestaň takto hovoriť
2. bok, bočná plocha nejakého predmetu: dwa koncze (:ktere su naznamenowane na druhey strane v wrchu:) platna, geden konecz ssechowany na obrusy a druhy konecz sprosteho platna (L. SIELNICA 1564 E); za ten grunt, o kterem gest na druheg strane psano, Martin Mokro za wssecek grunt zuplna zaplatil (TURANY 1624); musy ten krčah na strane djeru mjti, aby rury mohli wnitr wgiti (RT 17. st); na kteregssto zastawe z gedneg strany wywoleneho swateho patrona obraz, s druheg pak strany czymer remesla masarskeho wymalowany ma biti (CA 1727); pagina aversa: druhá strana listu (KS 1763); kepen, ktery se na obidwe strany nosit mohel (Kur 18. st)
L. reč božj gest pronikawegssj nad meč na obe strany ostry (CO 17. st) obojsečný
3. časť priestoru ležiaca v istom smere: my naprostred pole toho stogicze a ony kazdy na swey strane (BYTČA 1484 SČL); Mudron dal Surzenim swu cztwrtt, ktera gest podle Lognikoweg za cztwrtt Surzenich, ktera gest wedle Frantoweg na nizneg strane (P. ĽUPČA 1583); plac gest mezy domy Mrissko Diurkowym, a ten gest od puolnočneg strany, od poledneg strany pak gest Krayci Tomassow (BÁTOVCE 1604); kdy se wispal z opilstwa, gjž za dobreho slunečka, po wssech stranach se ohleda (SK 1697); ga som ssiel ginou stranou a on ginou a s tim se rozissli (DRAŽKOVCE 1714); Yonáss dolú zessel do wnjtrnych strán hagowa (KB 1756) do podpalubia; na switani ohen se strhnul s teg strani od sadu Janosskineho w staweni (LIPTOV 18. st);
x. pren s teg sluzby y dluhy swymy penyzmy na niekolyk stran zaplatila (ĽUBIETOVÁ 1657) niekoľkým ľuďom; a tak na wssecky strany se zadluhujeme (H. SRNIE 1690) dlhujeme mnohým ľuďom; ya, chudobna žena, welike suženy ze wssech stran znassam (DLHÁ 17. st); distrahor: newjm, na kterú stranu obratjm mysel (KS 1763) neviem, o čom mám začať premýšľať; Antonin sám sobe poradit nemuže na kteru stranu by se mel obrátit (VP 1764) ktorým smerom ísť
4. rodová, príbuzenská vetva: o ktery (dom) przi prawie zylinskom przisslim stranam pokrwnim, ktery se toho statku napadniczi byti prawy, rok k prawu od panow starssich zylinskich polozen gest (TRENČÍN 1571)
5. jednotlivec (skupina) vo vzťahu k inému jednotlivcovi (skupine); protivník: znamo cynyme, kerak opatrny Mertuss Polacowicz z gedneg strany a cztna pany Dorotha Kozakowa z druhe strany przed nassy plnu radu przystupywssy (ŽK 1460); na prestupnykow predepsanych punctuw, gak ze strany panskeg, tak dedinskeg, inspector dedinsky ma pilnu starost a pozor myty (LIPTOV 1716); sotwy z nich pry nassich stranach bude geden tento posledny, Ebedmelech uprimny, kteri nas ochranj w bide (Tr 1728); gako dosawad druzi mlinari brawy krmit nebude powinowatj, ani robit na mesku stranu (KRUPINA 1736) pre mesto bellum collatum est circa Corinthum: nedáleko od Korynta oboge bogugicý strany se stáhly (WU 1750); pro zawisť zawisť aňy gen gedneho po me strane ňeňj (PT 1796)
L. držať, chytiť, lapať, stáť s-u komu zastávať, zastať obraňovať niekoho: ya W. Welkomoznost ponizene prosym, žeby W. Welkomoznost mne stranu chytila a mne zastawala (SENICA 1680); aby skrze takowe prekažky do negakoweg škody predmenowany arendator neupadel, powynny budeme gemu stranu chytyt a geho zastat (DUBNICA n. V. 1719); pan Lehoczky spolu ze swim predgmenowanim hoffierom synowy stranu lapal (MARTIN 1734); partes alicujus arere: stranu nekomu držeti, zastati (WU 1750); trj wozj zbožia panskeho na swu stranu wzal pan Sadeckj lonskj rok (RUDINA 1644) pre seba; salutem tuam strenue defendi: po twé strane gsem stál (WU 1750) podporoval som ťa
F. nowy učytely Pysmu swatemu na mnogich mystech nasily čyny, ge rostrhawagy a tak potrhane na swu stranu natahugy (ŠV 1675) prispôsobujú svojim zámerom; mayer neni hoden panu grofowi služit, lebo mnoho panskeho sira a masla na swu stranu popreda (HRÁDOK 1715) pre svoj zisk; (žena) wssechech pak tech, kterjm wec znama bila, rozličnimj darmj po swe straňe obratila (PT 1796) získala pre svoju vec
6. kto sa zúčastňuje na (dvojstrannom) rokovaní, vyjednávaní ap., stránka: w swich wssech weczech, ktere mely meczy sebow a nam zuplnu mocz daly ruku danym obe strany, czokolwek meczy nymy nagdeme, že na tom prestanu (BEŇADIKOVÁ 1563); potomcy držety slibily a se zawazaly pod pokutow sto zlatich timto obicžegem, že gestli by ktera strana aneb y z gegich dedicžow toto vrownani wniwecz obracely a russily, techdy strana russicy (zaplatí) (ZVOLEN 1567); wyno aneb pywo poradkem se ssenkuge, takže aby se zadneg strane w teg weczi krywda neučzinila (DOMANIŽA 1615); na potwrzeny pak toho wsseho nalial se z obydwuch stran aldomass na meskom dome (BÁTOVCE 1631); arbiter: rozsuditel, kterému se oboge strany k rozeznánj poručegj (WU 1750)
L. advocatio: strana odporná (KS 1763) odporca
7. diel z celku, časť: tu pak cžastku aneb stranu hory a stromow od cesty w doline k roliam zgewne pred nami wyznaly, že prinaležy Murakezymu a geho dediczom (ZVOLEN 1567); mogey manzelkj nechawam trzetj tal aneb trzetu stranu tak w dome, gako y na poly totyz w zemech a y zahradach (ŠVÁBOVCE 1568 KL); gestli by neco od tichze wecy ostawalo, tedy aby se predepsany pritele rowno delily na 4 strany (KRUPINA 1691); nech oznamj (Revický), zdaliž wčeli pana wilupal a wibral, mad pak ze strany potrowil a nieco y popredal (VELIČNÁ 1724); na čtyry strannj bjlo roztrženo kralowstwj (CS 18. st)
8. kraj, územie, končina: myte nas w pamati, zebrakuw upadlich, zebi sme se nerozbehli po ynich stranach (ŠARIŠ 1682); prosime, slawna stolyco, zmyluytese nad namy, ubohymy ludmy, nech ay by sme se nepotulaly po ynssych stranach (LUKOV 17. st); Atyla, pochan, ukrutnost welykú na tech stranách Európy wykonáwal (KrP 1760); zrozená jsem v kraji, poveďela jméno jeho, na jakích pak včil jsem stranách ňevím (BR 1785); cikany su skrzewa čloweka, ktereho obskoduwali, w osady Lesth naleznuti, ale odtal uskočili a gistotne na slowenskich stranach bludit budu spolu y ze zenamy (LEVICE 1788); na s-e prísl výraz bokom: Georgius, zanechawsse hanbu na strane, lechkosti se dopustil, co na statečneho čloweka neprinaležj, w nocy na hrussky do zahrady pana chodil (VRÚTKY 1737); semote: na strane (KS 1763); z väčšej s-y prísl výraz zväčša: takowe lysty w pominule nespokogne časy z watčeg strany na skazu prynduc (Z. PODHRADIE 1715); liečenia pak geg bilo z watsseg strany takowe, gako prwnegssj swedok oznamil (D. KUBÍN 1726); drewo z wačeg strany pokapalo (ĽUBEĽA 1786); stránka, stránočka dem k 3: winauč se temto stranečkam (KoA 17. st); k 8: skapalo nam padesat zapražnych volov, na ktere, když sme se zmahali, vatšu stranku gruntov svojich sme pozakladali (KRUŠETNICA 1776 LP)