Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj priezviská

stolica -e -líc ž.

1. sedadlo v podobe lavice al. väčšej stoličky: vyrezávaná s.

2. odb. (prí)stroj použ. pri výr. al. opracúvaní rozlič. materiálu: rezacia, valcovacia s., hobľovacia s.

3. vys. úr. inštancia, úrad, inštitúcia (najmä v min.): práv. súdy prvej, druhej s-e;Svätá s.

4. hist. admin.-správna územná jednotka v býv. Uhorsku: Trenčianska s.

5. vylučovanie výkalov (z ľudského tela); (ľudské) výkaly: mať s-u; riedka s.;

stoličný príd. k 4: s. úrad;

stolicový príd. k 5

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
stolica ‑e ‑líc ž.; stoličný, stolicový

stoličný -ná -né príd.

hlavný 1. v ktorom spočíva dôležitosť, základ, podstata (op. vedľajší) • základnýfundamentálnyrozhodujúci: hlavný, základný, rozhodujúci činiteľ; hlavné, základné pravidlá, princípy; fundamentálny prvokpodstatný (op. nepodstatný) • zásadný: podstatný dôvod, zásadná otázkaprvoradý (op. druhoradý) • prvýprimárny (op. sekundárny) • prvotný (op. druhotný): prvoradá úloha; táto vec je na prvom mieste; primárna, prvotná funkcianajdôležitejšínajvýznamnejší: najdôležitejšie je zdravie; najdôležitejšia, najvýznamnejšia myšlienkakniž. eminentný: eminentný záujemústrednýcentrálnytitulný (hlavný vzhľadom na postavenie medzi inými): centrálny systém; ústredná, titulná postava románuzastar.: sídelnýstoličný (obyč. o meste, ktoré bolo v minulosti sídlom panovníka al. centrom určitej územno-právnej jednotky) • dominantný (výrazný, prevládajúci): dominantné vlastnosti druhukľúčovýnosnýoporný: kľúčový, nosný motív poviedky; oporné bodykniž. kardinálnyzastaráv. kapitálny: kardinálny, kapitálny problémgenerálnynajvyšší: generálny, najvyšší štáb; najvyššia výhra, inštancia; čelný, predný: čelný, predný predstaviteľ; zaujať čelné, predné pozície, miestavedúcihegemónny (hlavný v zmysle nadriadenosti): vedúci redaktor; vedúca, hegemónna silakorunný (o jedinom svedkovi vraždy, trestného činu a pod.): hlavný, korunný svedok

2. p. predný 1


stoličný p. hlavný 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

stolica1, -e, -líc ž.

1. lavica na sedenie pre jednu al. viac osôb (niekedy umelecky vypracovaná); väčšia stolička: Okolo stola na stoliciach z každej strany sedeli čierni mužovia. (Kal.) Za každým stolom sedelo mnoho ľudí, stisnutých na stoliciach. (Tomašč.); zastar. hodnostárska, patronátska s. (Kuk., Vaj.) lavica v kostole vyhradená. privilegovaným osobám

sedieť na dvoch s-iach mať dva protichodné záujmy, byť nerozhodný, kľučkovať medzi dvoma stranami ap.;

2. tech. zariadenie používané pri výrobe al. opracovávaní rozličného materiálu: valcovacia s. na valcovanie plechu; šrotovacia, mlecia, vymieľacia, lúštiaca s., ťažná s., brúsna s., strúhacia s., rezacia s.;

3. tes. druh podpory krovu, strechy; stredná s. časť lešenia;

4. miesto, kde úradná osoba vykonáva svoj úrad, miesto vyhradené pre osoby majúce určitú funkciu, určitú hodnosť, stolec: predsednícka s., sudcovská s.;

5. úradná inštancia s určitouprávomocou, úrad: práv. súd prvej, druhej s-e s menšou al. väčšou právomocou; odvolacia s. súd, ktorý prijíma, posudzuje súdne odvolanie a rozhoduje o ňom; zastar. stoličná súdna s. súd v býv. Uhorsku; zastar. sirotská s. inštancia pri býv. okresnom úrade, ktorá mala v evidencii siroty al. polosiroty a starala sa o ne; zastar. školská s. niekoľko zvolených občanov, ktorí sa spolu s cirkevným úradom starali o miestnu cirkevnú školu; cirk. svätá Stolica (pápežská, apoštolská, rímska s., s. svätého Petra) najvyšší úrad v katolíckej cirkvi;

6. zastar. sbor učiteľov vyučujúcich určitý vedný odbor, katedra: s. reči a literatúry československej; s. češtiny, s. matematiky; literárne. s-e;

7. hist. administratívnoprávna územná jednotka v býv. Uhorsku, na čele ktorej stál župan, komitát: kráľovská s. spadajúca do právomoci kráľa; Trenčianska, Zvolenská, Liptovská s.;

8. hovor. zastar. úrad spravujúci stolicu, stoličný úrad: Prídu páni od stolice. (Taj.) Prišiel od stolice úradník. (Kuk.) Obžalovali ho na stolici ako zradcu vlasti. (Záb.);

stoličný príd. k 5, 7, 8: s. súd, s. úrad; s. dom, s-é mesto, s. úradník, s-é noviny, s-é voľby


stoličný p. stolica1

stolica ž
1. časť nábytku, sedadlo: stolicze operacze gedna; sukno czerwene ze stolicz z paloti dlhe kusi no 2 (TRENČÍN 1597); ( 1647); učitel sedj na stolici, žacy po lawicech (OP 1685); wrecze ze zbožym bylo mezy stolicze wtisnute (P. ĽUPČA 1691); stolicza bukowa 1 (TRENČÍN 1713); dúm musí biťi wnitrňe zaopatrený stolem, stolicámi (BPr 1787); Franca zbil, chlebem uderil, stul wssecek olamal, stolice wssecky onho otriskal (PUKANEC 18. st);
x. pren Panno panen, stolice mudrosti, orodug za nás (UZ 1722) invokácia P. Márie v litániách; pre gaku ale pryčinu menuge predpowedeny prorok totu stoliczu stoliczu nakazeny (SlK 1766-80); zdroj mravnej nákazy; blahoslaweny muž, kteryž nepostupyl po rade newernych a na ceste hryssnych nestal a na stolicy posmewačuw ruhawych nesedel (MC 18. st) nerúhal sa; w tom okamženi, když dussa twa winde, uwidiss sudca sprawedliweho stolicu (MK 18. st) Boha
L. wysoka spiacy stolica s tlačzeneho remeňa gedna (L. JÁN 1697) upravená na spanie; assessorium: prjsedné mjsto, radná stolica určená na sedenie pri zasadaní nej. rady; cathedrarius: kazatel z stolici učjcy z kazateľnice (KS 1763); stolica klečiaca ze suknem zelenim obtahnuta (M. KAMEŇ 1772) kľakadlo; (Dóža) neslýchaným zpusobem zhlazen byl, posazen totižto na železnau ohniwau stolicy (SH 1786) zariadenie na popravovanie upálením
F. blahoslaweny muž, kteryž na stolicy mornyho nakazeny nesedel nebol potrestaný izoláciou (SlK 1766-80); kdo nízký gest stworen, nízký s česťú zústáwá, úpadu se neleká a keho na wisokú stolicu postáwá, zwaleňj z hrúzú čeká (BE 1794) povýšia
2. zariadenie používané pri opracúvaní, spracúvaní nej. materiálu: kapustne stolycze z nossmy (BYTČA 1606); rezacza stolicza y s kosgerom (PÚCHOV 1710)
3. zariadenie na vykonávanie telesnej potreby, nočník:
L. sella pertusa: stolica pruchodná; latrina: záchod, stolica Pilátowa; forica: záchod, obécny stolica; lasanum: stolica nočny, aneb nádoba potrebná (KS 1763); gestli nočnj stolicy potrebugj, musy yhned z pokogjka wynessena býti (TiS 1788)
4. stolec, trón, prestol: (kráľ) sedj w kralowskeg stolycy slonoweg neb slonowimy kostmy wikladaneg (KoB 1666); budú wzácné skutki mé a ridit budem lid twúg sprawedliwe y hodeň budem stolici otca mého (KB 1757); solium: králowská stolica; thronus: trún, králowská stolica (KS 1763); Buch sedj na stolici swég swatég (BlR 18. st)
F. zosadiť, zložiť, zhodiť niekoho zo s-e zbaviť moci, funkcie: (Boh) zsaďil mocných z stolice (CC 1655); resident rímsky muže knižata kacyrska s stolici zložiti; ergo wssyckni tu moc magi, aby kniže ze stolice zhodili (SP 1696); geho (pápeža Inocenta) rozkazem, gakožto hlawy tjm a na to same vstanoweno bilo, aby toliko sami papežowe toho potwrzowanj moc miti mohly a mely, skrze což by tjm lepeg papežoweg stolici priwazanj bily (WO 1670); zgednany knez mnohokrate musy s marné wecy preč giti, kdy mu samy patroni stolicy wystawugj a gineho na mjstogeho powolagj (SP 1696) zbavujú ho miesta; nekterý z tech, který dluho po swatem Petru na stolicy rjmskég sedeli (IA 1708) boli pápežmi; kdo bi po tebe zatim na biskupské stolici sedeti mel (VP 1764) mal byť biskupom
5. vysoká úradná inštancia, župný úrad a jeho sídlo a činnosť: ktoz swe stolicze tu negma, ten gma hledati wyssnieho rychtarze gednani (ŽK 1473); oznamugj Vašym Mylostem, že bude stolicza po svateg Lucij ten štvrtek zasadnutie stoličnej rady; nas wjprawila stolycze na rakoss s panom Fogaczym (NOVÁKY 1568); ( 1569 KL); kdy pan Timotheus z notariusem relaciu včzynili, co na stolicy konano, dan gim obed (ZVOLEN 1637); to pak (svedok) dobre wje, že žadnich imposity do stolicze neplatya (NITRA 1663); drabu do stolice s lystem za panom viceispanom chodjcym d 36 (KRUPINA 1706); s. Petr swe posledny sydlo a stolicj mel w Rime (Le 1730); žaden richtar do slawneg stolice nepoda suplicatiu, prweč abi gu panu superiorowy presentuwal (KLÁŠTOR p. Z. 1733); slavna stolica Joanesa Csipku za privilegia tisovske do stolice citovala pod pokutou 500 zlatych (TISOVEC 18. st CM);
x. pren Joanes Čorba newedel, že by stolicze byla publikowana (SPIŠ 1602 DSJ) rozhodnutie stoličnej rady
L. práv (parent) počal se smiati, ale hned smiech swug premenil a počal u seba rozwažowati, gakbi nebespečna wec bila, na sudnych a prawskich stolicach posedowati (MS 1758) zúčastňovať sa právnych sporov; moliri dejectionem: na stolicu komornú gjti na stoličný úrad majúci na starosti finančné a hospodárske záležitosti; disceptanat in eodem foro: na tég práwnég stolicj se waďá vedú právny spor (KS 1763); jako na čilejši a tak na panskej stolici nič sme nedokonali, ani sme sa se žadnu vecu nepokonali (SKAČANY 1773 LP) šľachtický súd nad poddanými, výsada, podľa ktorej obyvateľstvo usadené na majetku zemepána nepodliehalo právomoci komitátnych stoličných úradov al. úradu zemepána; súdna, súdobná s. súd: oznamugj Wassi Milostty, zie na tento prisczy stwrtek budeme myty sudnu stoliczy (PARTIZÁNSKE 1556); pan Petr Pongracz dal gest rokowaty wedle starobileho obiczege a zwiku stolicze teyto súdobney liptowskey skrze mne (LIPTOV 1578 DSJ); scabinus: sedjcy na sudnég stolici (KS 1763) úradnou mocou riešiaci spory; Kryste, ktery seba s posmechj obmnoženého a powazaného k nečistég stolici súdneg súdca Pilata westi sa (dal) (BlR 18. st) pred pohanský súd;
x. bibl prjgde den poslednj, ktery hlasem truby umrelych wzbudj a žiwjch pozowe pred sudnu stolicy widomeho Krysta (OP 1685) súd všetkých živých a mŕtvych na konci sveta;
x. cirk pismo a patenty, s kteryma sme opatrenj od stolice apostolskeg rimskeg (MiK 18. st) od pápežského úradu
6. hlavné mesto krajiny, sídlo inštitúcie: ne po dlhem pak čase y mesto Byzantium, stolicza wychodnég rysse, pod mocz zwitezitele padlo (PeP 1771); zdaliss toto neni ten Babilon, kteri sem ga wistawil w mocy sily sweg a w stawe dustognosty meg, aby bil stolicu kralowstwy, k ozdobe slawy meg (SlK 1766-80);
x. pren Rym učynen gest hlawa wsseho krestianstwy, stolice prawdy (ŠV 1675)
7. administratívnoprávna územná jednotka na čele so županom, župa: stala se dobrowolna a smluwa zkrze pana Petra z Rohody a pana Mykulasse z Nozdrkowecz s wiczeisspany stolicze Trenczanskey (TRENČÍN 1483 SČL): Gyrzyk Skrobak z Zaskalyczy, teyze Orawskey stolicze prysazny (ORAVA 1574 DSJ); sa Balony dnes treti dien pohnuli sem, czez nassu stoliczu (PUKANEC 1611); ktery pak s tegto stoliczy wuz wiezol do ginych stolicz sukno, kože, wlnu, powinni gest dwanaczte penizy od kazdeho woza (RADVAŇ 1702); když se pomimo obyčegného wogaka massirowánj z gednég kragny, districtu nab stolice do druhég, gegich mundury, dela neb kusy a proffunt preklada (Kur 1782)
8. (živočíšne) výkaly: tenesmus: zatwrzeni stolice (NP 17. st); mak černy zotreny daty u wine trpkem tem, gežto na stolycy chwatagj (HL 17. st); kdy ssestonedielka ma zacpany žiwout, že nemuže mjti stolice (RT 17. st); dotknúl se na rameňe žili, na jazik pohlédnúl, jakú stolicu má, se tázal a k zastretímu stolu prisednúl (BR 1785); w apatekach sa s neho (aloe) dobre pillule stroga, které dobre žaludku a lachku stolicu spusobugu (Zel 18. st); ked sa nechce pustit z howada a nema stolice (HK 18. st); stoličný príd
1. k 5: prwsseho zgednany lyst stolyczny, pod kterzymkolvek spusobom bol by wyzyl, y gyne lysty z kerehokoly mesta boly by wybrane a wytahnute (L. JÁN 1480 SČL); pryssel dominus iudex spolu z boženikom stolyčnym z Ragcza (ŽILINA 1693); Holessowi, kteri chodil po dedinach drewo wihanat wedle comissie stoličneg, den 10 (ŽILINA 1719); waznowi stoličnemu počalo se dawat den 2,5 (MARTIN 1722); stoliczny hajduch wjedol zwazaneho pastira (VESELÉ 1747); držana bila restauratoria anebossto stoličnich officiru woleni (B. BYSTRICA 1778); davam vam na vedomy, že myskar stolicsny žhrebcov rezati prinde (PRIEVIDZA 18. st)
L. s. korec, merica, siaha poľnohospodárske miery, ktorých hodnotu stanovila stolica: poručza se bednarowy, aby stare korcze zrownal ze stolyčznim korcžem (BARDEJOV 1736); miery, to gest mericzu stolicžnu mame a holby sy zaopatrime (ORECHOVÉ 1770); drevo urbarske, čo sme rubati povinni, vedle sahy stoličnej ani rubat, ani do Trnavy vozit nam nedopusti slavne panstvi (NAHÁČ 1786 LP); bylo by dietie w dewiti letech, muoz dobre w sswych letech wystupiti a obdrzy prawo swietske y stoliczne (ŽK 1473); Joannes Soos, wiceysspan a Georgius Zalathnay a Blasius Rakoncay, dworssty stolicžny (ZVOLEN 1567) úradníci s výkonnou a čiastočne aj súdnou právomocou; kdyz sme se na ten czas vlozeny w stolyczny den spolu zessly, ya sem tu hned panom spolu tech padesat zlatych polozyl (TRENČÍN 16. st) deň zasadania stolice; prziuilegia meske a stoliczne (TRENČÍN 1600) listina potvrdzujúca určité výsady stolice; stolične poruby a napadky obecné na spusob ostatnych poddanych dlužni davati (ORAVA 1625 U2) daň určenú pre stolicu; panu Dubeciusowi od dwuch listuw pod stoličznou pečzeti placeno 2 fl (ZVOLEN 1637) opatrených pečaťou stolice ako zárukou ich pravosti; Marcziban službi stolične pestowal (ILAVA 1668) bol zamestnancom stolice; pro parte exponentis birsaghi takowe magj cedowaty, ktery by z nas stolicznim prawem hledal (ŽILINA 1689) uplatňoval si právny nárok pred súdnou inštanciou s právomocou pre stolicu; predtym sme zo Svatomartinčani na poradky stolične jeden vuoz davali a juž včilej musime vždycky štyri (SĽAŽANY 1690 LP) na feudálnu pracovnú povinnosť vykonávanú pre stolicu; danki yak stolicžne, tak czisarske musime ustawicžne znasset (VARÍN 17. st) poplatky odovzdávané stolici; jakovy duchod mytovy dle tabele a vytahu stoličneho v mestečku Ilave vyložen a narizen jest (DUBNICA n. V. 1745 LP) nariadenia stolice; deorum sessimonium: stolične sedeňá (KS 1763) zasadania stoličnej rady; menovany Pongracz Krisstof wen z aresstu pred vrata stoličneho domu wichadzal (LIPTOV 1773) pred sídlo správnej inštitúcie stolice; nech počina od teho gazdi, od ktereho se spisky stolične počinagu (HRANOVNICA 1786); zeman sjce skrze stoličný magistrat nech ať se pokutuge (TURIEC 1796) administratívny úrad stolice; ten, ktery prwny do mestkych neb stoličnych knych zapssan gest, prawo ku statku ssobe predepssanemu dossahuge (WZ 1797) úradných kníh, do ktorých sa zapisovali dôležité rozhodnutia stoličnej rady
2. k 6: pribehli zaraz misliwci, ukriti mezi stromámi i zwázawssi ho reťazou do stoličného mesta swého kralostwa (!) priprewadili; na víchod Anglii leží Dánia, gég stolečné mesto gest Kopenhága (DS 1795)
3. k 7: pan wiceisspan vstanowil vroczeneho pana Ssimona Jesenskeho stoliczneho pisara (TRENČÍN 1588); však ničmene bolo pustych, juž jich je vice a ješče bude vice, jestli laskaveho zlitovani od V. Exelencii nebude v tomto stoličnem gruntu (SELCE 1716 LP) v stolici
L. s. ľud, ľudia obyvateľstvo stolice: nowina o pobitych Nemcych od hayduchow kdy prissla do toho leženi, zburilo se wssecko wogsko cysarske a chteli to mstiti na Vhrych a stoličnemv lydu giž počali zbrog odbirati (RUŽOMBEROK 1605); testis chodil po chotari z služnim pred nyekolko rokmi a slichal od služniho y od ginssich stoličnich lidi, že na Kuopke gide chotar Ostroluczky (O. LÚKA 1677); hostinsky postupne zminku činil na stolicu, ispana a zemanstwo stolične (SPIŠ 1716)
4. týkajúci sa širokého zadného zubu cicavcov: gomphij dentes: stoličné zubi (KS 1763); subst s. m komitátny, župný sudca: vradnyky (!), ktery poddanemu dowoleny k wiwandrowani, bez wedomosti a porozumena stoličneho dagu, tak a za takych vznany a zpokutowany budu (Kur 18. st); s-é s majetok stolice povinne obrábaný poddanými: krčmari a hajnici maju tak jako my živnosti a nam v ničom nepomužu, a to jak na kralovske, tak i na stolične (UHROVEC 1778 LP); ješče len zornica za huru vychaza, už se na ňom štyria pod oblokom vadzá, jeden k nemu ríká, tam pujdzeš na panské, druhý rozkazuje, pujdzeš na valaské a tretí chudáka na stoličné honí (ASL 18. st)

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko STOLIČNÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 134×, celkový počet lokalít: 32, najčastejšie výskyty v lokalitách:
SPIŠSKÁ NOVÁ VES, okr. SPIŠSKÁ NOVÁ VES – 29×;
BOJNÁ, okr. TOPOĽČANY – 22×;
SMIŽANY, okr. SPIŠSKÁ NOVÁ VES – 7×;
HLIVIŠTIA, okr. MICHALOVCE (od r. 1996 SOBRANCE) – 6×;
POPRAD, okr. POPRAD – 6×;
ŠTRBA, okr. POPRAD – 5×;
ALŽBETIN DVOR (obec MILOSLAVOV), okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 SENEC) – 5×;
ŠAHY, okr. LEVICE – 4×;
VEĽKÁ (obec POPRAD), okr. POPRAD – 4×;
SEVER (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 4×;
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu