Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs scs sss ssj hssj subst priezviská

stok -u m. vodohosp.

1. sútok: s. vôd

2. bod nepretržite pohlcujúci kvapalinu;

stokový1 príd.: s-á oblasť


štok -u m. subšt. poschodie: bývať na štvrtom š-u; štokový príd.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
stok ‑u m.; stokový

stok stoku pl. N stoky m.

-ôk/257: substantíva ž. G pl. 193 jamôk/163 stôk/30

stok -u m. ‹VM› fyz. prechodne používaná jednotka pre kinematickú viskozitu, zn. St (podľa ír. fyzika G. G. Stokesa)


štok -u m. ‹n› hovor. zastar. poschodie;

štokový príd.: š. dom štokovec

stok p. sútok


sútok miesto, kde sa zlievajú dva al. viaceré toky: pri sútoku Moravy a Dunaja stojí Devínvodohosp. stok: stok vôdústie (kde sa končí vodný tok)


štok p. poschodie

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

stok, -u m.

1. miesto, kde sa z viacerých strán steká voda; sútok: s. vody, vôd; s. riek;

tech. miesto, kde sa pohlcuje voda pritekajúca zo všetkých strán; pren. na stoku dvoch dolín (Švant.);

2. zried. tok dolu, stekanie, spád (obyč. vody v potoku, rieke ap.): prudký, povrchový s.;

3. vin. časť vinárskeho lisu, silná doska, po ktorej steká hroznová šťava (mušt) z lisu;

4. zastar- prameň, žriedlo: Zo stokov tvojich výborných blbocú vlahy vlniek strieborných. (Sládk.) A keď dakto s peknou ako stok tatranský čistou poéziou sa natešiť chce. (Štúr); pren. Krista cítila. ako sa otvorili v nej skryté stoky. (Urb.);

stokový1 príd. k 1: s-á oblasť; tech. s-á zásobná nádrž


štok, -u m. (nem.)

1. truhla s priečinkami na uskladňovanie múky, obilia, šrotu ap.;

2. nár. druh stola: Uprostred izby stál dubový stôl, takzvaný štok. (Zúb.)

3. hovor. zastar. poschodie: bývať na treťom š-u;

štôčok, -čka i štôčik, -a m. zdrob. expr. k 1

stok m, stoka ž
1. miesto, kde sa zlievajú toky, sútok: confluens: stoka wod (AS 1728); Komarno, mesto kralowske, slobodne, mezy dwuma stranamy Dunaya, w stoku aneb kúte; mesto (Studničky) se nazywá od mnoho stokuw wodných (KrP 1760); confluvium: stok, stekánj, zbjhanj potočné; confluentia: stok, stekánj dwúh wod (KS 1763)
2. nastekaná voda: skrze rozpadle sskalubyny nečista woda do ssifu wpada a na spodek lody se stekagjce, nečisty stok činj (KoB 1666); ma tato (studnica) sklepeny wisoke, žlab s neg na čloweka wysoky, studnice tam stoky do sebe prigima (KrP 1760)
3. vedenie (v podobe kanála, žľabu) na odvádzanie odpadovej al. inej znečistenej vody: brazda bez stoky bjwa po pryeky, k naražany mokrosty na yarky skrze žlebiny (KoB 1666); colluvies: stok nečistoty, nerád (WU 1750); receptaculum: stok, kam se nerád zlewá; aqvarium: hrant nebo zlab kaménny, stok; incile: stoka neb struha, zlab, po kterem se woda z reky wede (ASl 1740); andron: stoka mezy dwema zďama, kde woda z strech teče (KS 1763); canalis inter duos parties, in quo pluvia descendunt: stoka (PD 18. st)


štok m nem
1. drevený klát, peň, klada, brvno: štoky lipowe na pile (D. ŠTUBŇA 1578); sstoky gedlowe, sstoky bukowe (BYTČA 1606); takowe domi sme pozamikalj, kterimzto domom sme pozabigalj kamenim, s sstokj pozawalaly (ILAVA 1646); truncus: sstok, pen, klát (KS 1763)
2. drevená truhlica s priečinkami na obilie, náradie ap.: (inventár) sstok geden (ZVOLEN 1591); geden sstok, gednu almaragu a gednu truhličku wiwolila sobe dcsera (B. BYSTRICA 1672); tenže sspitalnik a hlasny fortnu czmiternu zamykawaly po wybratem zbožy, takowy sstok prazdny zamknuty zamkou kostolnou; okolo swatkuw swatodussnich giste zbožy w sstoku zamknutem, zbožia s neho wybraly (P. ĽUPČA 1691); w tehelni pet štokuw na zbožja prazdnych (ŽILINA 1736); (pani Záturecká) w pitwore pak nad žrjedlom držala až donedawna sstok; až posawad držj sstok, w kteremžto mawa strowu a zbožja (ZÁTURČIE 1761)
3. mäsiarsky a kuchársky klát, na ktorom sa seká mäso: panwa medenna, na kterey se loy topy, sstok, na kterem se maso ruba (LIETAVA 1607); co se gedlo dawa, sstok kucharsky 1, druhi menssj (L. JÁN 1687); item na sstoku barancza sem widela položeneho, s nuožkamj obrezanimy (KRUPINA 1694 E); sstok kucharskj s podnozamy 1 (TRENČÍN 1713); lanionia mensa: massársky stúl, wersstat, sstok (KS 1763); štokffisch se ma dobre potlucy a sice na drewenem štoku z drewenu kganicy (NN 18. st); mensa lanionum: masarsky sstok (LD 18. st)
4. pult (v hostinci, ap.): do hostincza orechowskeho, na sstok a na stolycze no 3 (TRENČÍN 1652); -ček [-ek, -ok] dem
1. k 1: geden sstoczok okruhly (H. HRIČOV 1680); trunculus: sstoček, klátik (LD 18. st)
2. k 2: item kapusti wetssj sudek zanechal se maczose z diewcžatem, Yanowj pak menssy stoczek a sudek (ZÁBORIE 1667 E); sstoček na try priečinky strowny 1 (BYSTRIČKA 1725 E); -ový príd k 1: za ssyngel sstočkowy, s kterim se zlab pobygal, d 28 (ŽILINA 1720)

Stok Stok Štok Štok
stoka
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) stoka
G (bez) stoky
D (k) stoke
A (vidím) stoku
L (o) stoke
I (so) stokou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) stoky
G (bez) stôk
D (k) stokám
A (vidím) stoky
L (o) stokách
I (so) stokami

stok
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) stok
G (bez) stoku
D (k) stoku
A (vidím) stok
L (o) stoku
I (so) stokom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) stoky
G (bez) stokov
D (k) stokom
A (vidím) stoky
L (o) stokoch
I (so) stokmi

štok
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) štok
G (bez) štoku
D (k) štoku
A (vidím) štok
L (o) štoku
I (so) štokom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dva) štoky
G (bez) štokov
D (k) štokom
A (vidím) štoky
L (o) štokoch
I (so) štokmi

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko ŠTOK sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 22×, celkový počet lokalít: 10, v lokalitách:
BUNDE (obec CHMINIANSKA NOVÁ VES), okr. PREŠOV – 5×;
HRABKOV, okr. PREŠOV – 3×;
NOVÁ LIPNICA (obec DUNAJSKÁ LUŽNÁ), okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 SENEC) – 3×;
TICHÝ POTOK, okr. PREŠOV (od r. 1996 SABINOV) – 3×;
HEĽPA, okr. BANSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 BREZNO) – 2×;
ROHOŽNÍK, okr. SENICA (od r. 1996 MALACKY) – 2×;
CHMINIANSKA NOVÁ VES, okr. PREŠOV – 1×;
RAŽŇANY, okr. PREŠOV (od r. 1996 SABINOV) – 1×;
ROVINKA, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 SENEC) – 1×;
TOPOĽČANY, okr. TOPOĽČANY – 1×;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu