stok -u m. vodohosp.
1. sútok: s. vôd
2. bod nepretržite pohlcujúci kvapalinu;
stokový1 príd.: s-á oblasť
štok -u m. subšt. poschodie: bývať na štvrtom š-u; štokový príd.
stok stoku pl. N stoky m.
stok -u m. ‹VM› fyz. prechodne používaná jednotka pre kinematickú viskozitu, zn. St (podľa ír. fyzika G. G. Stokesa)
štok -u m. ‹n› hovor. zastar. poschodie;
štokový príd.: š. dom štokovec
stok p. sútok
sútok miesto, kde sa zlievajú dva al. viaceré toky: pri sútoku Moravy a Dunaja stojí Devín • vodohosp. stok: stok vôd • ústie (kde sa končí vodný tok)
štok p. poschodie
stok, -u m.
1. miesto, kde sa z viacerých strán steká voda; sútok: s. vody, vôd; s. riek;
tech. miesto, kde sa pohlcuje voda pritekajúca zo všetkých strán; pren. na stoku dvoch dolín (Švant.);
2. zried. tok dolu, stekanie, spád (obyč. vody v potoku, rieke ap.): prudký, povrchový s.;
3. vin. časť vinárskeho lisu, silná doska, po ktorej steká hroznová šťava (mušt) z lisu;
4. zastar- prameň, žriedlo: Zo stokov tvojich výborných blbocú vlahy vlniek strieborných. (Sládk.) A keď dakto s peknou ako stok tatranský čistou poéziou sa natešiť chce. (Štúr); pren. Krista cítila. ako sa otvorili v nej skryté stoky. (Urb.);
stokový1 príd. k 1: s-á oblasť; tech. s-á zásobná nádrž
štok, -u m. (nem.)
1. truhla s priečinkami na uskladňovanie múky, obilia, šrotu ap.;
2. nár. druh stola: Uprostred izby stál dubový stôl, takzvaný štok. (Zúb.)
3. hovor. zastar. poschodie: bývať na treťom š-u;
štôčok, -čka i štôčik, -a m. zdrob. expr. k 1
stok m, stoka ž 1. miesto, kde sa zlievajú toky, sútok: confluens: stoka wod (AS 1728); Komarno, mesto kralowske, slobodne, mezy dwuma stranamy Dunaya, w stoku aneb kúte; mesto (Studničky) se nazywá od mnoho stokuw wodných (KrP 1760); confluvium: stok, stekánj, zbjhanj potočné; confluentia: stok, stekánj dwúh wod (KS 1763) 2. nastekaná voda: skrze rozpadle sskalubyny nečista woda do ssifu wpada a na spodek lody se stekagjce, nečisty stok činj (KoB 1666); ma tato (studnica) sklepeny wisoke, žlab s neg na čloweka wysoky, studnice tam stoky do sebe prigima (KrP 1760) 3. vedenie (v podobe kanála, žľabu) na odvádzanie odpadovej al. inej znečistenej vody: brazda bez stoky bjwa po pryeky, k naražany mokrosty na yarky skrze žlebiny (KoB 1666); colluvies: stok nečistoty, nerád (WU 1750); receptaculum: stok, kam se nerád zlewá; aqvarium: hrant nebo zlab kaménny, stok; incile: stoka neb struha, zlab, po kterem se woda z reky wede (ASl 1740); andron: stoka mezy dwema zďama, kde woda z strech teče (KS 1763); canalis inter duos parties, in quo pluvia descendunt: stoka (PD 18. st)
štok m nem 1. drevený klát, peň, klada, brvno: štoky lipowe na pile (D. ŠTUBŇA 1578); sstoky gedlowe, sstoky bukowe (BYTČA 1606); takowe domi sme pozamikalj, kterimzto domom sme pozabigalj kamenim, s sstokj pozawalaly (ILAVA 1646); truncus: sstok, pen, klát (KS 1763) 2. drevená truhlica s priečinkami na obilie, náradie ap.: (inventár) sstok geden (ZVOLEN 1591); geden sstok, gednu almaragu a gednu truhličku wiwolila sobe dcsera (B. BYSTRICA 1672); tenže sspitalnik a hlasny fortnu czmiternu zamykawaly po wybratem zbožy, takowy sstok prazdny zamknuty zamkou kostolnou; okolo swatkuw swatodussnich giste zbožy w sstoku zamknutem, zbožia s neho wybraly (P. ĽUPČA 1691); w tehelni pet štokuw na zbožja prazdnych (ŽILINA 1736); (pani Záturecká) w pitwore pak nad žrjedlom držala až donedawna sstok; až posawad držj sstok, w kteremžto mawa strowu a zbožja (ZÁTURČIE 1761) 3. mäsiarsky a kuchársky klát, na ktorom sa seká mäso: panwa medenna, na kterey se loy topy, sstok, na kterem se maso ruba (LIETAVA 1607); co se gedlo dawa, sstok kucharsky 1, druhi menssj (L. JÁN 1687); item na sstoku barancza sem widela položeneho, s nuožkamj obrezanimy (KRUPINA 1694 E); sstok kucharskj s podnozamy 1 (TRENČÍN 1713); lanionia mensa: massársky stúl, wersstat, sstok (KS 1763); štokffisch se ma dobre potlucy a sice na drewenem štoku z drewenu kganicy (NN 18. st); mensa lanionum: masarsky sstok (LD 18. st) 4. pult (v hostinci, ap.): do hostincza orechowskeho, na sstok a na stolycze no 3 (TRENČÍN 1652); -ček [-ek, -ok] dem 1. k 1: geden sstoczok okruhly (H. HRIČOV 1680); trunculus: sstoček, klátik (LD 18. st) 2. k 2: item kapusti wetssj sudek zanechal se maczose z diewcžatem, Yanowj pak menssy stoczek a sudek (ZÁBORIE 1667 E); sstoček na try priečinky strowny 1 (BYSTRIČKA 1725 E); -ový príd k 1: za ssyngel sstočkowy, s kterim se zlab pobygal, d 28 (ŽILINA 1720)