stodola -y -dôl ž. hosp. budova na uskladnenie poľnohosp. plodín (obilia, náradia ap.), humno: pozvážať do s-y, uskladniť slamu v s-e
● studený máj, v s-e raj
stodola -ly -dôl ž.
stodola hospodárska budova na ukladanie nevymláteného obilia, slamy, sena a pod.: drevená stodola • humno: zviezť obilie do humna • holohumnica • kraj. pajta
stodola, -y, -dôl ž. hospodárska budova slúžiaca na uskladnenie nevymláteného obilia, samy. sena a iných krmovín: Mám v stodolách sena. (J. Kráľ) Obilie už bolo zvezené do stodôl. (Zúb) Zbožie ležalo vyviate v stodole. (Vaj.) Studený máj, v stodole raj (porek.) chladné, vlhké počasie v máji ukazuje na dobrú úrodu;
stodolný príd. zried.: Nechá nás v prievane stodolnom. (Vaj.);
stodôlka, -y, -lok i stodolička, y, -čiek ž. zdrob.;
stodolienka, -y, -nok i stodolôčka, -y, -čok ž. zdrob. expr.
stodola ž hospodárska budova slúžiaca na uskladnenie obilia, slamy, sena ap., humno: obyle w stodole, to sproday a lidem aby splatil (ŽK 1517); veliki stisk jest na chudych lydech, mnohi nema v stodole ani jedneho snopa (SKLABIŇA 1599 VZ); dom, stodoly wideli sme z dobreho drewa postawene biti (T. TURNÁ 1632); Swjba Petro rownim zpusobem tež wjznal, že panske zbožie wozjlj do Tomanoweg stodolj w nocj (RUDINA 1644); na stodole od prednych wrat roboty od zeleza spolu y ze zelezem f 80 (ČÁČOV 1720); gestli nekteremu čloweku dom aneb stodola zhori, och, gak do welikeg žalosti a placu se takowi oddawa (MS 1758); w slawnem a kralowskem meste Zagragigj 16. augusta skrze ohen 105 domou a 10 stodol w prach a popel obraceno gest (B. BYSTRICA 1786); x. pren náb s. večného spasenia, s. raja nebeského miesto posmrtnej blaženosti, raj: nyespravodlivé, jako plyevi vetrom hnyevu boszkoho budú rozmetané, nyebudú zhromásdzené do sztodoli vetsnoho szpasenya (RSP 1758); geden muže wiznati o sebe: Ga sem zrno a obili Krystowe, a ten bywa wloženy do stodoly rage nebeskeho (SQ 1781); kacyri pozorugu na plewi w stodole cyrkwi a nepozorugú na zrna, které tam tež su (BlR 18. st) hľadajú v cirkvi len chyby L. svätá s. cirkev: uslyš, Pane, nás kresťane, pokud sme v tomto oudolí, drž ruku tvú, bychom boli zhrnutí v svatej stodoli (ASL 1633); že mnostwy obyla rodi se, odkút Egypt nazwany dum hleba aneb stodola zbožna (KrP 1760) zásobáreň obilia F. pani po dwore, sedlák po stodole snadno se poznati dagi (BV 1652) podľa vonkajších znakov možno poznať človeka; po mokrem magj, čerwen rad prssj a gestli nemnoho, stodoli naplňa (PR 18. st) nie časté dažde zaručujú dobrú úrodu; -ný príd: mlatoven pod krovem stodolnim (SOBLAHOV 1718); villicus: magjrnjk, stodolny wládar (KS 1763) správca majera; Florentia predala všecki své jak polné, tak domovné, jak rolné, tak stodolné, jak svetničné, tak maštalské, jak živé, tak mrtvé a ňehíbajíce sa statki (BR 1785); stodôlka [-dol-], stodolienka [-len-] dem: Gaspar Ymrissek kupil kus gruntu od Jana Walientika na stodolku u sspitala za fl 41 (ŽILINA 1622); obe stodolky potrebugu oprawy (P. BYSTRICA 1700); stodolka z czgepanich brven dobre prikrita 1 (TRENČÍN 1713); zustala stodolka, kteru ssaczuwali susedy (BOŠÁCA 1786); však sem ti ja povedala, keď som s tebú sedávala za stodolenku pod slivú (AD 18. st)